Takmer všetky svaly, ktoré máme na tvári, využívame najmä na mimiku. Radosť, hnev, znechutenie, smútok, to všetko vieme vyjadriť pomocou tvárových svalov. Priateľským úsmevom netreba nikdy šetriť, no ten neprirodzený dokážeme veľmi rýchlo odhaliť. Takže by sme sa nemali usmievať nasilu. Napríklad pri predstieranom úsmeve ostávajú svaly okolo očí neaktívne. Americký vedec Albert Mehrabian tvrdí, že výrazom tváre, takzvaným faciálnym správaním, zaujmeme najviac. Až potom prichádza na rad vokálna stránka -- intonácia hlasu, melódia a rytmus reči -- a napokon verbálna, čiže vlastne to, čo hovoríme. Podľa konzultanta spoločnosti Zetex Zdena Knižku sa máme vystríhať nadmernej gestikulácii. A nemali by sme si z prstov tvoriť striešku. To naznačuje, že nestrpíme žiaden odpor a neakceptujeme názory iných. Vylučuje sa tiež, aby sme sa hrali s vlasmi a šúchali si nos, chytali sa za ucho, dotýkali sa úst a brady. Rovnako je neprípustné, aby sme si robili pred sebou obranný val z aktovky alebo zo stohu písomných dokumentov. Práve tým, ako sa tvárime, ako stojíme, sedíme, ako máme položené ruky a čo s nimi robíme, odovzdáme až 55 percent prezentovanej informácie.

Zaťatá päsť evokuje agresivitu
Prekrížené ruky na prsiach zas hovoria o tom, že sme práve v obrannej pozícii. Dokonca aj obscénnemu gestu -- vystretému prostredníku, už vďaka globalizácii a americkej kinematografii rozumie vari každý. Ako ďalej uvádza Zdeno Knižka, zaťatá päsť je vždy agresívna, rovnako ako ukazovanie prstom na súpera znamená obviňovanie. Do problematiky reči tela bol nedávno zavedený nový pojem -- uhol NP. Ide o uhol, ktorý zviera nos s pupkom. Údajne veľa prezrádza o vnútornom naladení človeka. Nos a pupok zvierajú pomyselný uhol. Ak sa na nás človek pozerá a má k nám obrátenú tvár, je uhol nulový. Ak odvráti trup a otáča iba hlavu, už vyjadruje istú mieru odmietnutia a nedôvery.
Neprimerané pohyby pôsobia podľa Zdena Knižku rušivo. Žiaľ, často ich možno pozorovať aj u skúsených prednášajúcich. Ide o podskakovania, rôzne druhy stepovania či iné "tanečné" kreácie za rečníckym pultom. Ak rečník stojí pokojne, je to oveľa pôsobivejšie. Pri akejkoľvek prezentácii teda stojte pokojne, neprešľapujte z nohy na nohu. Jedine v prípade, že prechádzate na novú oblasť v prezentácii, alebo argumentujete. Vtedy je prípustné urobiť zopár malých krôčikov. Publiku tým naznačíte, že sa idete venovať niečomu inému. Neposlúchajú nás iba nohy. Konzultant Zdeno Knižka dodáva, že nie je veľmi pôsobivé počas prejavu rozhadzovať rukami. Naše gestá by mali byť umiernené, ale pritom dostatočne entuziastické. Rečník by mal používať pohyby rúk na zvýraznenie toho, čo hovorí, a nie pokúšať sa vzlietnuť. A nesnažte sa rečniť s hlavou "zahrabanou" v dokumentoch.