Koniec minulého a začiatok nového storočia sa vyznačoval veľkým dôrazom na vodcovstvo. V poslednom čase sa zavše objavuje kritika tohto prístupu. Napriek tomu prevláda názor o potrebe symbiózy vodcov a manažérov. Ktorým smerom, podľa vás, bude vývoj pokračovať?
- Úspešný vodca musí byť dobrým manažérom, ale dobrý manažér nemusí byť vodcom. To je dôvod, prečo často zisťujeme, že človek na vysokej pozícii má, napríklad, formálny titul, ale skutočné vedenie vychádza z iného miesta v organizácii. Náuka o spôsoboch, vedení firmy i pracovníkov je dôležitou súčasťou literatúry o teoretickom a aplikovanom manažmente už od konca tridsiatych rokov minulého storočia. Ralph Stogdill ako prvý vypracoval súbor štúdií o vedení podniku. Nasledoval ho Bernard Bass. P. Druckera spájame skôr s manažmentom a jeho kniha The Effective Executive zostáva vskutku klasickou publikáciou. W. Bennis, J. Kotter a ďalší popularizovali náuku o vedení a knihy s touto tematikou prekvapujúco zostávajú v popredí na mnohých zoznamoch čítanosti. Všetko, čo som povedal, smeruje k otázke: vieme skutočne čosi o tom, ako rozoznať, vzdelávať a zdokonaľovať vodcu tak, ako to vyplýva z týchto štúdií a kníh? Hoci sa seriózny výskum uskutočňuje už viac ako 80 rokov, stále hľadáme dobrých vodcov.
Charizmatických vodcov tipu Jacka Welcha asi nebude nikdy dosť. Možno ich vychovať alebo sa musia narodiť?
- Verím, že každý človek má schopnosť viesť. Napríklad ako vládny úradník, výkonný podnikateľ či aktivista - tam, kde žije, v náboženskej či kultúrnej skupine. Hlavný problém je v tom, či sa jednotlivec skutočne rozhodne viesť. Prirodzenou črtou niektorých ľudí je, že priťahujú iných ľudí - hovoríme, že majú charizmu. Je však i mnoho príkladov ostýchavých, uzavretých ľudí, ktorí sú silnými vodcami vďaka ich myšlienkam, písaným prejavom alebo vďaka manipulácii za scénou.
Myslím si, že každý si môže vypracovať osobné vodcovské kvality, ak sám seba dobre pozná, keď vie, kde sú jeho slabé a silné a stránky a sústredí sa na ich zdokonaľovanie. A pracuje na svojich slabostiach, čo vedie k sebadôvere. Je to otázka času a voľby. Niekto sa rozhodne viesť, iný nie. Nemá zmysel nútiť ľudí, ktorí to nechcú, aby to často neúspešne robili. Naopak, sú takí, ktorí sa vzdelávaním sústavne na túto funkciu pripravujú, lebo nikto nevie, kedy nadíde ich čas.
Podľa mňa je hlavným elementom "followership" - ochota nasledovať vodcu, pochopiť, že je dôležité chcieť rokovať, dohodnúť sa na kompromise osobných potrieb a požiadaviek, byť lojálny a vedieť dospieť ku konsenzu - k dohode skupiny ľudí. Iba toto sú podmienky efektívneho vedenia.
V súčasnosti existuje vo svete tisíce business school. Je preto potrebné starostlivo si vybrať tú pravú. Na čo sa kladie hlavný dôraz?
- Kvalitná škola je taká, kde má záujemca o štúdium pocit, že tam môže úspešne študovať a získať také vedomosti a skúsenosti, ktoré mu umožnia stať sa produktívnym občanom a podnikateľom, ktorý si bude vážiť hodnoty a podnikateľskú morálku doma i vo svete. V tomto ohľade je akreditácia veľmi dôležitá, lebo je to hodnotiaci proces, ktorý zodpovedá poslaniu školy a tomu, komu je toto poslanie určené. Akreditačné úsilie inštitúcií EQUIS a AACSB (Association to Advance Collegiate Schools of Business) v celosvetovom meradle potvrdzujú všeobecne vysokú kvalitu študentov, profesorov, štipendií, zdrojov a študijných výsledkov. Akreditačné štandardy súčasne podporujú kultúrne a pedagogické rozdiely jednotlivých škôl, a tak tieto môžu pôsobiť v kontexte s ich trhom - medzinárodne, v krajoch či lokálne.
Akreditácia poskytuje záujemcom o štúdium a zamestnávateľom informácie o kvalite školy, čo je dôležité najmä v prípadoch, kedy povesť školy nie je všeobecne známa, alebo keď nie je k dispozícii dostatok informácií o danej škole. Školy, ktoré nie sú akreditované, môžu, ale nemusia mať vysokú kvalitu. Akreditáciou získavame prehľad rovnocenných škôl, ktorý hodnotí kvalitu vzhľadom na štandardy akceptované organizáciou a školami, ktorých sú členmi.
Na pozvanie University of New York in Prague prednášal nedávno v Prahe profesor Robet L. Taylor z luisvillskej univerzity v USA. Je emeritným dekanom tejto univerzity, prednáša vodcovstvo a pracuje pre viaceré správne rady a výbory. Hovoril na tému Výzvy vodcovstva z pohľadu budúcnosti.