Bežný účet platobnej bilancie je vysoko prebytkový, verejný dlh nízky a svojím deficitom verejných rozpočtov by Čína nemala problém splniť podmienky na vstup do Európskej menovej únie (tabuľka). Vzhľadom na veľkosť čínskej ekonomiky nie sú čínske ekonomické úspechy ďaleko od zázraku. Dokázala Čína vytvoriť nový model ekonomického rastu založený na vzájomne prospešnom spolužití štátneho a súkromného sektora?
Zázraky ekonomiky či štatistiky?
Deklarované vysoké miery rastu HDP vyvolávajú pochybnosti tak u čínskych ako aj u zahraničných ekonómov. Najčastejšie námietky voči dôveryhodnosti oficiálnych údajov:
- Napríklad v rokoch 1997 - 2000 narástol celkový HDP o 24,7 percenta, ale spotreba energie len o 12,8 percenta. To je veľmi neobvyklé, pretože v rýchlorastúcich ekonomikách je sprievodným znakom nadpriemerná spotreba energie. V celej východnej Ázii rástla spotreba energie omnoho rýchlejšie ako HDP a takisto to bolo aj v Číne začiatkom 90. rokov. Iným príkladom je počet pasažierov v leteckej doprave. Ak čínsky HDP rástol naozaj tak rýchlo, malo by sa to odraziť prinajmenej v rovnako rýchlom raste počtu prepravených pasažierov na domácich linkách. Tento počet však rástol v priemere len o 2,2 percenta ročne.
- Druhým dôvodom je nekvalitná štatistika. Problémom sú najmä údaje z provincií. Nesmieme zabúdať, že napriek všetkým úspechom trhovej ekonomiky je Čína komunistickým štátom. Stranícki šéfovia v okresoch a provinciách vedia, že ich kariéra do veľkej miery závisí od vykázaných údajov o raste miestnej ekonomiky. Nie vždy dokážu odolať pokušeniu "vylepšiť" údaje za svoju provinciu či okres. Ako v roku 2000 povedal sám čínsky premiér - "v čínskej štatistike bujnie falšovanie a preháňanie". Čínsky národný štatistický úrad sa síce snaží vybudovať si vlastnú sieť provinčných pobočiek, tá má však ďaleko k dokonalosti.
- Tretím zdrojom podozrenia sú nekonzistentné údaje o vývoji ekonomiky. Neštandardná je najmä metóda výpočtu HDP. Normálne sa HDP vypočítava ako súčet spotreby domácností, investícií, vládnej spotreby a exportov. Jednotlivé zložky sa navzájom porovnávajú a hľadajú sa medzi nimi logické súvislosti. Čína však HDP vypočítava len ako súčet produkcie, a to na základe údajov z provinčných štatistických úradov. Tie však poskytujú veľmi čudný obraz. V niektorých rokoch, napríklad, Čína vykázala taký vysoký prírastok fixných investícií, že by jej HDP musel rásť ešte dvakrát rýchlejšie, ako sa oficiálne deklarovalo. Podozrenie vyvoláva aj rýchlosť, s akou dokáže čínsky národný štatistický úrad vydať údaje o raste HDP. Napríklad údaje za tretí štvrťrok sa publikujú už v decembri. Aj omnoho vyspelejším štátom to trvá o mesiac dlhšie. Ako Čína dokáže zozbierať a vyhodnotiť údaje z takého obrovského počtu spravodajských miest?
Profesor ekonómie z univerzity v americkom Pittsburghu a špecialista na čínsku ekonomiku Thomas G. Rawski sa spolu s mnohými západnými vedcami domnieva, že čínske údaje o raste HDP sú veľmi prehnané. Napríklad v rokoch 1997 a 1998, keď vrcholila ázijská kríza, všetky štáty v regióne zažili ekonomický pokles, len Čína vykázala ekonomický rast vyše sedem percent. Rawski sa domnieva, že v týchto rokoch HDP poklesol aj v Číne a to najmenej o dve percentá.
Kde sú zdroje rastu
Sú teda údaje oficiálnych čínskych štatistík falošné? Nuž, o snaživosti miestnych úradníkov pri nahlasovaní úspechov pri budovaní socializmu vieme svoje. Napriek tomu však nemožno označiť údaje o vysokom raste HDP šmahom ruky za falošné. Každý, kto príde do Číny môže na vlastné oči vidieť obrovský pokrok, ktorý krajina za posledné roky dosiahla. A ten by nebol možný bez vysokého ekonomického rastu.
Na pochybnosti Rawského a jeho kolegov odpovedajú Cai Fang a Wang Meiyan z Čínskej akadémie spoločenských vied. Tajomstvo rýchleho rastu čínskej ekonomiky je podľa nich skryté v štrukturálnych zmenách. Ekonomická teória pozná tri zdroje rastu: zapojenie dodatočných pracovných síl, investovanie do dodatočného fixného kapitálu a využívanie nových technológií. Rozhodujúcimi zdrojmi rastu boli v Číne prvý a druhý faktor - vysoké fixné investície a zapojenie dodatočných pracovných síl do produkčného procesu. Podiel fixných investícií na čínskom HDP je neobyčajne vysoký a v roku 2002, napríklad, presiahol 41 percent. Vyspelé ekonomiky majú tento podiel zhruba polovičný. Druhým zdrojom rastu je štrukturálna zmena zamestnanosti, a to formou ich presmerovania z poľnohospodárstva do priemyslu a služieb.
Počet ekonomicky aktívnych obyvateľov Číny sa odhaduje na 760 miliónov, z toho je však až 420 miliónov zamestnaných v poľnohospodárstve, kde je produktivita práce veľmi nízka. Za posledných 10 rokov odišlo z poľnohospodárstva do priemyslu a služieb viac ako 120 miliónov ľudí. To sa okamžite odrazilo v rýchlom raste produktivity práce a tým aj celkového HDP.
Aj niektoré iné údaje z čínskej štatistiky podporujú názor, že uvoľňovanie pracovných síl z poľnohospodárstva do priemyslu prispieva k zvyšovaniu produktivity práce a tým aj k rastu HDP. V rokoch 1982 - 2002 rástol primárny sektor (poľnohospodárstvo, rybárstvo a lesníctvo) priemernou ročnou mierou 3,7 percenta, sekundárny sektor (priemysel a stavebníctvo) 11,3 percenta a terciárny sektor (služby) 8,4 percenta. Kým v roku 1982 činil podiel poľnohospodárstva na HDP 33,3 percenta, priemyslu 45 percent a služieb 21,7 percenta, v roku 2002 už bola situácia úplne opačná. Poľnohospodárstvo tvorilo len 14,5 percenta HDP, priemysel 51,7 percenta a služby 33,7 percenta. Priemysel teda rástol v Číne podstatne rýchlejšie ako poľnohospodárstvo. Keď si uvedomíme, že poľnohospodárstvo v Číne zamestnáva viac ako polovicu obyvateľstva, no nevytvára ani 15 percent HDP, efekt presunu pracovnej sily do priemyslu na rast HDP je zrejmý. Jeden pracovník v čínskom priemysle vyrobí zhruba štyrikrát toľko ako jeden roľník.
Ak by sme rozložili spomenutý priemerný 9,5-percentný rast HDP za roky 1982 - 2002 na jednotlivé zložky, zistíme, že investície do fixného kapitálu sa na ňom podieľali 28 percentami, celkový nárast pracovnej sily 24 percentami, zvýšenie vzdelanostnej úrovne pracovníkov 24 percentami, presun síl z poľnohospodárstva do priemyslu a služieb 22 percentami a investície do nových technológií len tromi percentami. Nejde o nič iné, ako o klasickú priemyselnú revolúciu, ktorú si Čína zopakovala s oneskorením 200 rokov za Európou.
Súkromný sektor hospodári lepšie
A čo argumenty o spotrebe energie a leteckej doprave? Je pravda, že vo väčšine ekonomík skutočne rastie spotreba energie či počet letecky prepravených pasažierov rýchlejšie ako HDP. Na druhej strane má však každá krajina svoje osobitosti a skúsenosti z jednej ekonomiky nemožno mechanicky prenášať do druhej.
Čo sa týka leteckej dopravy, tá nie je pre Čínu veľmi typická. Omnoho väčší význam má preprava po diaľniciach, ktorých je najmä v prímorských oblastiach dosť a sú pomerene lacné. Relatívny pokles spotreby energie na jednotku HDP súvisí podľa čínskych ekonómov so spomenutými štrukturálnymi zmenami. Veľa pracovných síl sa presunulo nielen do priemyslu, ale aj do služieb. Služby sú na spotrebu energie omnoho menej náročné ako poľnohospodárstvo. Ďalším dôvodom je rozvoj súkromného sektora. Ešte v 70. a 80. rokoch dominovali v čínskej ekonomike obrovské štátne podniky, pre ktoré bola typická vysoká spotreba energie. V súčasnosti už verejný sektor nevytvára ani štvrtinu HDP. V ekonomike prevládajú malé a stredné podniky v súkromnom vlastníctve, ktoré hospodária s energiu omnoho lepšie. Vysoký rast dosahuje teda Čína nie vďaka existencii silného štátneho sektora, ale napriek nemu. Štátne podniky sú v Číne povestné nízkou efektívnosťou, vysokou prezamestnanosťou a neúmerným zadlžením. Nie je to ostatne nič, čo by sme si nepamätali aj u nás z obdobia "predprivatizačnej agónie" na začiatku 90. rokov.
Čína verzus európske tranzitívne ekonomiky
Ekonomický vývoj v Číne je v nápadnom protiklade k situácii v ostatných tranzitívnych ekonomikách. Tie zaznamenali po roku 1989 hlboký pád a väčšine z nich sa až začiatkom tohto storočia podarilo dosiahnuť úroveň z čias komunizmu. Nástupnícke štáty bývalého Sovietskeho zväzu túto úroveň nedosiahli doteraz. Hoci krajiny strednej Európy zaznamenávajú v súčasnosti relatívne vysoký rast, ten je v porovnaní s čínskym len polovičný. Je čínsky model reformy lepší, ako to tvrdia najmä ľavicoví a komunistickí ekonómovia? Vysoký ekonomický rast Číny vyplýva z unikátneho postavenia ekonomickej histórie krajiny. Najvyššie prírastky sa dosahujú z najnižších základov. Čínsky HDP na jedného obyvateľa (v parite kúpnej sily) je zhruba len polovičný ako náš a len štvrtinový v porovnaní s priemerom EÚ. Na rýchly rast je priemyselná revolúcia ako stvorená. Bývalé komunistické krajiny v strednej a východnej Európe zastihla ekonomická reforma v úplne inej situácii. Väčšina z nich disponovala obrovskými, no neefektívnymi odvetviami ťažkého priemyslu. Tieto nevydržali súťaž s ekonomikami krajín EÚ a zanikli. Tranzitívne ekonomiky v Európe museli podstúpiť veľmi bolestnú a nákladnú reštrukturalizáciu výrob. Čína mala tú výhodu, že mohla svoje priemyselné odvetvia vytvárať podľa požiadaviek domáceho a zahraničného trhu.
Je vysoké tempo rastu čínskej ekonomiky z dlhodobého hľadiska udržateľné? Ak si uvedomíme, z akých zdrojov táto ekonomika rástla, odpoveď môže byť kladná. Drvivú väčšinu prírastku fixných investícií zabezpečoval v Číne v poslednom desaťročí súkromný sektor, a to aj napriek nedokonalému bankovému sektoru. Očakáva sa, že po privatizácii bánk sa pre súkromné podniky prístup ku kapitálu ešte uľahčí. Dôležitým zdrojom fixných investícií môže byť aj zahraničný kapitál, ktorého objem sa v Číne stále zvyšuje. Čo sa týka disponibilnej pracovnej sily, jej počet by mal v Číne rásť prinajmenšom do roku 2010.
Aj Čínu postihne po roku 2020 problém starnutia populácie, ale v menšej miere ako Európu. V roku 2020 by populácia nad 65 rokov nemala predstavovať viac ako 10 percent celkovej populácie Číny. Veľké rezervy má Čína aj v štruktúre zamestnanosti. Napriek neustálemu odlevu pracovných síl do priemyslu a služieb je počet zamestnancov v poľnohospodárstve stále príliš vysoký. Väčšina z týchto ľudí sa časom presunie do priemyslu a služieb s následným prudkým nárastom produktivity práce. Konečne, významným zdrojom rastu je aj ľudský kapitál. Podiel obyvateľstva s univerzitným vzdelaním v Číne silne zaostáva za priemerom vyspelých krajín. Zvýšenie úrovne vzdelania na štandard vyspelých krajín vytvorí ďalší priestor na rast produktivity práce a tým aj HDP.
Napriek určitým pretrvávajúcim pochybnostiam o kvalite čínskej štatistiky je vysoký hospodársky rast v Číne faktom. Potenciál zdrojov tohto rastu je v Číne stále veľký a pravdepodobne sa nevyčerpá v najbližších desiatich rokoch. Podmienkou rastu je, samozrejme, aj pokračovanie v hospodárskych reformách a udržanie politickej stability v krajine.
| Ekonomické ukazovatele rastu čínskeho hospodárstva | ||||
| 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | |
| HDP na obyvateľa, v USD v parite kúpnej sily | 3,651 | 3,980 | 4,330 | 4,690 |
| HDP, % ročného rastu | 7,14 | 7,95 | 7,30 | 8,01 |
| Deficit štátneho rozpočtu, v % HDP | -2,11 | -2,79 | -2,55 | -3,03 |
| Rast spotrebiteľských cien v % | -1,48 | 0,35 | 0,73 | -0,77 |
| Verejný dlh, ako % z HDP | 6,14 | 8,58 | 10,43 | 13,16 |
| Hodinové náklady práce v USD | 0,53 | 0,59 | 0,69 | 0,80 |
| Miera nezamestnanosti, v % | 7,40 | 8,20 | 9,30 | 9,00 |
| Deficit bežného účtu platobnej bilancie, v % HDP | 2,11 | 1,90 | 1,46 | 2,86 |
| Devízové rezervy, mld. USD | 157,728 | 168,278 | 215,605 | 291,128 |
| Zdroj: World Bank (2003): China at Glance | ||||