Na pracujúcich dôchodcov je zákon tvrdý

S daňami dôchodcov je to pomerne zložité. Starobný dôchodok je daňovo oslobodený príjem, takže bežný dôchodca sa daňovými priznaniami zaťažovať vôbec nemusí. Výnimkou sú prípady pracujúcich dôchodcov či dôchodcov, ktorí sa rozhodli privyrobiť si samostatnou zárobkovou činnosťou. Na viaceré práce, ktoré často vykonávajú dôchodcovia, sa vyžaduje živnosť. Dôchodca - živnostník podáva daňové priznanie typu B. Kto pracuje na bežnú pracovnú zmluvu, poprípade na dohodu o vykonaní práce, má príjmy zo závislej činnosti. Preto môže podať jednoduchšie daňové priznanie typu A.

Kedy je to výhodné
Pracujúcemu dôchodcovi sa podanie daňového priznania oplatí najmä vtedy, ak si počas roka privyrobil menej, ako je výška nezdaniteľnej časti základu dane, teda 98 496 korún. Ak bol jeho príjem pod touto hranicou, bol nezdaniteľný a v prípade, že z neho on alebo jeho zamestnávateľ odvádzal daň, dôchodca má nárok na vrátenie týchto peňazí. Má to však háčik. Zákony nášho štátu nie sú voči pracujúcim dôchodcom nastavené príliš priaznivo. Celú sumu nezdaniteľnej časti si totiž môžete uplatniť iba vtedy, keď ste do dôchodku odišli v priebehu minulého roka. "Starobný dôchodca má zo zákona nárok na nezdaniteľnú časť základu dane v plnom rozsahu, avšak len za predpokladu, že poberateľom starobného dôchodku sa stal až po 1. januári zdaňovacieho obdobia,“ hovorí daňová poradkyňa Dagmar Bednáriková. V praxi to znamená, že ak ste sa stali dôchodcom v priebehu roka 2008, tak si uplatníte celú nezdaniteľnú časť. Keď ste do dôchodku odišli v roku 2007, máte smolu. Vrátia vám len malú časť dane, alebo ak máte vyšší dôchodok, nedostanete od daňového úradu vôbec nič. "Nárok na čiastočné uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane má poberateľ starobného dôchodku vtedy, ak začal poberať dôchodok už v predchádzajúcom zdaňovacom období. Vtedy si môže započítať nezdaniteľnú časť základu dane vo výške rozdielu medzi vyplateným starobným dôchodkom a sumou stanovenou zákonom pre minulý rok 98 496 korún. Ak celková suma dôchodku pána Dušana bude vyššia ako uvedený limit 98 496 korún, nebude mať nárok na nezdaniteľnú časť základu dane vôbec,“ pokračuje Dagmar Bednáriková.

Čo si dôchodca odpočíta
Náklady na svoju činnosť si dôchodca v daňovom priznaní zo základu dane neodpočíta, pokiaľ sa jeho práca považuje za závislú činnosť. Ako živnostník by si ich odrátať mohol, musel by však podať zložitejšie priznanie typu B. Dôchodcovi v pracovnom pomere zákon umožňuje, aby si uplatnil zaplatené príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, účelové sporenie a aj poistné na životné poistenie. Maximálna hranica je však stanovená na 12 000 korún (398,33 eura). Samozrejme, tieto možnosti sa dajú uplatniť len za určitých podmienok ako napríklad minimálne desaťročná dohodnutá doba sporenia. Dôchodcovia majú nárok aj na daňový bonus, ak ešte vyživujú deti. "Na daňový bonus má nárok každý daňovník, ktorý dosiahol za kalendárny rok zdaniteľné príjmy najmenej vo výške šesťnásobku minimálnej mzdy. Ak ide o živnostníka, ten okrem toho nesmie vykázať stratu,“ dodáva odborníčka na dane Dagmar Bednáriková. Na rok 2008 je výška daňového bonusu na každé vyživované dieťa žijúce v spoločnej domácnosti s daňovníkom stanovená na 6 822 korún.

V zákone je vraj ešte priestor pre dôchodcov
V súvislosti s nedávnymi protikrízovými opatreniami, ktoré zasiahli aj daňovú oblasť, sa pre HN vyjadrila daňová poradkyňa Beáta Holanová. Hovorila, že náš zákon príliš na pracujúcich dôchodcov nepamätá. "Títo daňovníci majú nárok na odpočítanie nezdaniteľnej časti základu dane len vo výške rozdielu medzi zákonom stanovenou výškou nezdaniteľnej časti základu dane a vyplatenou sumou dôchodku. Podotýkam, že od povinnosti odvádzať poistné na starobné dôchodkové poistenie nie sú oslobodení. Domnievam sa, že i tu je priestor pre zákonodarcov. Ten daňovník, ktorý platí odvody na starobné dôchodkové poistenie tak ako nepoberateľ starobného dôchodku, by mal byť aj na účely odpočítania nezdaniteľnej časti základu dane posudzovaný rovnako ako nepoberateľ dôchodku. Týmto krokom by tvorcovia zákonov mohli oceniť ľudí, ktorí síce poberajú svoj starobný dôchodok, ale ešte stále aj pomáhajú svojimi odvodmi vytvárať zdroje, z ktorých sú starobné dôchodky vyplácané,“ vyjadrila sa Beáta Holanová.