"Pracoval som na sekretariáte podpredsedu vlády Petra Colotku v Prahe. 20. augusta sme leteli do Bratislavy na zasadanie Slovenskej národnej rady. Na Pražskom letisku som uvidel veľké lietadlo, z ktorého vystupovali nejakí ľudia. Ani neviem, ako mi vykĺzla poznámka: "Rusi nás obsadzujú.“
Praha obsadená
Takto spomína na predvečer invázie Milan Čič, v súčasnosti vedúci kancelárie prezidenta SR. Jeho predpoveď sa naplnila už o niekoľko hodín, v ten večer však ešte išiel pokojne spať. Ráno okolo štvrtej ho zobudil telefonát pani Colotkovej, vraj "príďte rýchlo k nám, niečo sa deje“.
Keď prišiel do bytu podpredsedu vlády Colotku, v meste sa už ozýval hukot ťažkej techniky a niekde na tmavej oblohe bolo počuť lietadlá a vrtuľníky. "Musíme ísť do Prahy,“ zavelil vraj Colotka, pričom sa namiesto lietadla išlo autom. "Pred Kolínom nás zastavilo auto s československou vlajkou, vraj aby sme nejazdili do Prahy, pretože hlavné mesto je obsadené a hrozí nám zatknutie. Tak sme prenocovali v Kolíne a do Prahy sme sa vydali až na druhý deň, 22. augusta,“ spomína Čič.
Nedobré pocity
"Vrátnik nášho hotela nás hneď pri vchode varoval: "Choďte rýchlo preč, lebo vás zatknú.“ To sa týkalo najmä Colotku, ale ani mne nebolo všetko jedno. Colotka mi hovorí, aby som nakúpil nejaký chlieb a konzervy, a uvidíme. Už so zásobami sme sa zastavili na Úrade vlády, ten už bol plný vojakov a naša kancelária v dezolátnom stave a značne znečistená.
"Kam ideme?,“ pýtam sa Colotku po návrate k autu, dohodli sme sa, že ideme na Hrad. Tam bolo práve rokovanie vlády s prezidentom Svobodom. Colotka sa zúčastnil rokovania, potom sme sadli do auta a vrátili sme sa do Bratislavy.
No keď už sme boli v Bratislave, hovoríme si, že v Prahe sa píšu dejiny a my nemôžeme predsa sedieť doma na zadku, tak sme sa vrátili opäť do Prahy. Ubytovali sme sa v našom hoteli, s rizikom, že nás tam nájdu a zatknú. Nemal som strach, ale tie pocity neboli dobré.“
Milan Čič nemal dôvod na dobré pocity. V roku 1969 sa nakrátko stal námestníkom ministra spravodlivosti SR. Čoskoro bol však odvolaný a do politiky sa znovu dostal až v roku 1988 ako minister spravodlivosti SR. Po prevrate v novembri 1989 viedol tzv. vládu národného porozumenia.