Čím vás zaujal pár Scott a Zelda Fitzgeraldovci? Boli to mýty, ktorými bola táto legendárna dvojica opradená, alebo literatúra, ktorá ich spájala aj delila?
Už keď som mal 20 rokov a oboznamoval som sa s americkou literatúrou, chytil ma príbeh tejto dvojice. Ich osud je mimoriadne fascinujúci. Pretože je romantický aj krutý zároveň. Zo začiatku, keď južanská kráska, ako Zeldu volali, stretne poručíka Fitzgeralda, je to ako z rozprávky. No tá sa postupne mení na tragédiu. Scott túži po méte najpopulárnejšieho spisovateľa Ameriky, Zelda po voľnosti. Bujaré večierky, alkohol, tanec, sex sa menia na tvrdú realitu a Zelda, tiež veľmi umelecky nadaná, trávi celý život v tieni slávneho a egoistického manžela.
Prečo ste sa rozhodli, že očistíte Zeldu?
Panuje názor, že Zelda bola vampírom, ktorý Scotta vysával. No opak je pravdou. Veď to on jej kradol úryvky, ktoré potom podpisoval svojím menom v románoch. Istá biografia Zeldy dokonca hovorí, že to ona mohla za jeho alkoholizmus. Ale ona zaň nemohla. Rovnako, ako on nemohol za to, že ona sa zbláznila.
Ich vzájomný 20-ročný vzťah plný vzletov a pádov prezentujete ženskými očami. Bola to výzva?
Keď som si uvedomil, že sa musím prevteliť do ženy, opýtal som sa sám seba: Čo som blázon? Na moje prekvapenie to však nebolo to až také ťažké. Keď ste románopisec, píšete o ženách, mužoch, starých ľuďoch, deťoch, zvieratách. A je jedno, či o nich píšete v prvej alebo tretej osobe, vždy musíte za nich cítiť.
A teda do myslenia aj konania postáv sa musíte naplno vnoriť. Boli ste so svojou postavou Zeldou, aj keď prežívala stavy pomätenosti? Žili ste aj vy istý čas "schizofrenickým“ životom - svoje Ja ste rozdelili medzi seba a Zeldu?
Presne tak. Už samotný nápad bol schizofrenický. Musel som sa naozaj rozdvojiť. Svoje Ja identifikujem so Scottom. Pretože keď opisujem Scotta, akoby som opisoval seba, keď opisujem jeho pri práci, opisujem seba. On sa mi podobá omnoho viac ako Zelda.
Keby ste sa do jeho postavy vžili naplno, asi by ste videli aj život Zeldy inak, však?
Isto. Veď Scott mal vždy pocit, že so Zeldou konal dobre. Dokonca aj vtedy, keď jej bránil písať. Tvrdil, že jej to zhoršuje psychický stav. Nuž, ale či to bola pravda... No aby sme vyšli z podobných stereotypov, aby Zelda nebola takto onálepkovaná, bolo potrebné hovoriť o tom, čo cíti ona. Preto som sa prevtelil do nej.
Kontroverzných párov z literárneho sveta poznáme nemálo. Dá sa normálne spolunažívať s bohémami?
Poznáme dva typy manželstiev s literátmi. Buď sú to ženy, ktoré sa zavrú doma, starajú sa o domácnosť a deti, alebo sú to ženy, ktoré chcú byť s mužom na jednej úrovni, a práve tu vzniká ten oheň na streche. Už len zo samotnej definície vieme, aký je bohémsky život. A predstavte si Paríž v 20. a 30. rokoch, keď tu boli Scott a Zelda, veď oni boli jednými z tých najslávnejších bohémov, ktorí žili na Montparnasse.
Keď spisovateľ prežije istú vec a potom o nej píše, vždy to vyznieva dôveryhodnejšie. Zažili ste aj vy bohémske časy v mekke umenia?
Takýto život veľmi dobre poznám. Zažil som si ho, keď som bol mladý. Nočný život, to bolo moje. Áno, za mladi som žil ako Fitzgeraldovci.
Boli by ste sa stali spisovateľom, keby ste sa narodili inde ako v Paríži? Predsa len sa hovorí, že tu je tej inšpirácie práve pre umelcov najviac.
Paríž bol centrom umenia, to áno, ale v 20. a 30. rokoch minulého storočia. Vtedy žiaril. Žili či pôsobili tu všetci významní umelci. Teraz je to už len mesto so spomienkami na tieto vychýrené časy.
| Kto je Giller Leroy Francúzsky spisovateľ. V roku 2007 získal za román Alabama Song, ktorý teraz vyšiel aj u nás, Goncourtovu cenu - najprestížnejšie literárne ocenenie vo Francúzsku. Medzi jeho najznámejšie diela patria: Ruská milenka (2002), Vyrásť (2004), Champsecret (2005). |