Americká centrálna banka v polovici apríla vydala „béžovú knihu" o stave americkej ekonomiky. Béžová kniha vychádza desaťkrát ročne a prináša najčerstvejšie, i keď nie nevyhnutne aj reprezentatívne údaje o ekonomickej aktivite v priemysle, službách a vo finančnom sektore. Hneď po publikovaní béžovej knihy sa v analytických kruhoch objavila nová perla ekonomického žargónu: americká ekonomika sa vraj nachádza „v druhej derivácii krízy".
Preložené do „človečieho jazyka" vyjadrenie znamená, že ekonomika síce ešte stále padá, ale rýchlosť poklesu sa zmierňuje a v polovici roka by už kríza mohla dosiahnuť svoje dno. A z dna sa môže začať škriabať nahor.
Svetová ekonomika sa nachádza v najhoršej kríze od 70. rokov minulého storočia.
Každá správa o možnom obrate vzbudzuje prirodzené nádeje, že zlým časom je koniec a prichádza nový úsvit blahobytu. Skeptikom sú, samozrejme, skeptické a pripomínajú niekoľko faktov. Je možné, že by sa kríza skončila tak rýchlo? Áno, je to možné. Aj po krachu akciových trhov v roku 2000 sa ekonomika rýchlo spamätala.
Dnes už vieme, že išlo o „prechodenú chrípku", ktorá sa nám v roku 2008 vrátila a vypomstila. Máme sa aj teraz radovať, že kríza zmizla ako aprílový sneh? Alebo si máme tak trochu masochisticky želať, aby kríza trvala ešte aspoň rok, očistila trh a poslala do zabudnutia všetky neživotaschopné podniky a banky?
A čo bude po kríze? Návrat k bezuzdnej spotrebe a životu na dlh, ktorý nám v posledných devätnástich rokoch dokázal zabezpečiť vysoký hospodársky rast a úžasné, no neudržateľné výnosy na kapitálových trhoch? Alebo príde vytriezvenie z opojenia a odkladanie peňazí do úspor na dôchodok? Šetrenie namiesto spotreby je múdre. Ale má nepríjemný dôsledok, že ekonomika i výnosy budú rásť pomalšie a dlhý čas možno vôbec.
Ťažké otázky, ťažké odpovede. Rozmýšľanie o druhej derivácii krízy nevedie k jasným záverom. Analytické kruhy zatiaľ uprednostnia derivát z jačmeňa vyrobený v niektorej škótskej pálenici.
Vladimír Baláž
článok vyšiel v časopise Investor