Nakrútila film o mladej žene, ktorej sa rozpadávajú vzťahy s mužmi, strácajú sny a rúca sa jej takmer celý svet. Do snímky Nebo, peklo, zem, ktorá dnes prichádza do kín, však vložila aj nádej. Režisérka Laura Siváková.
Vzťahy medzi mužom a ženou lákajú mnohých filmárov, a táto téma sa občas zdá už ako tisíc ráz premletá. Prečo ste si ju vybrali aj vy?
Scenár som napísala, keď som mala 22 rokov. Teda presne toľko, ako moja hrdinka Klára. A v tom čase som riešila to, čo ona. Lásky a nelásky, zahrávanie sa s tým druhým, bolestné vzťahy, rozchody. Podľa mňa je to zaujímavé. A vždy aktuálne.
Je teda vaša nová snímka sčasti autobiografická?
Nechcela by som tento príbeh nazývať autobiografickým, lebo som si ho neprežila. Vymyslela som ho, ale vložila doň pocity, ktoré pre mňa boli v istom období kľúčovou témou.
Musí či nemusí režisér zažiť to, o čom nakrúti film?
Myslím si, že nie. Ani ja som neprešla vzťahom so starším mužom. Vymyslela som si ho, lebo som hľadala prostriedok, cez ktorý sa dá ukázať čo najviac z vnútra mladej ženy. Vybrala som si k nej teda staršieho muža, ktorý je manipulatívny a zahráva sa s mojou hrdinkou. Cieľom bolo totiž priniesť silnú výpoveď, dostať postavu až na hranu, aby si mohla zažiť vrcholy aj pády vo vzťahu.
Vaša hrdinka postupne stráca pôdu pod nohami. Najprv ju podvedie frajer, potom nasleduje rozchod, zlomená noha, smrť blízkeho a pri tom sa ešte séria zlých udalostí nekončí. Nedeje sa jej až priveľa tragických udalostí?
Niekedy sú tie dobré veci vykúpené bolestnou skúsenosťou. Ona napokon nájde šťastie, ale musí prejsť aj momentmi, ktoré sú akoby najhoršie na celom svete. Musí dopadnúť až na dno, aby sa dokázala od neho odraziť a vyplávať von.
Napriek tomu je však názov filmu Nebo, peklo, zem. Nie je však v snímke až priveľa toho pekla a primálo neba?
Nebo a peklo majú veľa spoločného. Niekedy sa totiž aj príjemné veci, vášnivé a dráždivé životné momenty, neskôr ukážu ako pekelné. Síce istý čas pôsobia ako najblaženejšie nebo, a aj moja hrdinka ich tak spočiatku vníma. Má pocit, že sa za tým oplatí ísť, zahodiť všetko ostatné, a až neskôr si uvedomí, že práve táto zdanlivá cesta do neba je práve tá pekelná.
Hrdinke ste prisúdili povolanie baletky, bol to tiež skrytý symbol pekla, keďže sa vraví, že baletky majú pekelne ťažkú prácu?
Na to som nemyslela. Hľadal som pre hlavnú postavu profesiu, na ktorej by bolo evidentné, že keď sa jej hrdinka v jednom momente zbaví kvôli vzťahu s mužom, bude to obrovská obeta. Vieme totiž, že baletky trénujú už od piatich rokov a v dvadsiatke sú na vrchole. A keď sa niekto v tejto chvíli rozhodne vzdať sa sľubne rozbehnutej kariéry a celkom sa oddať len nejakému mužovi a dieťaťu, je to obetou navždy. Lebo v tridsiatke sa už k profesionálnemu baletu vrátiť nemožno. Išla som teda na hranu.
A hraničných situácií ste vo filme zinscenovali viacero. Prečo svoje postavy staviate do psychologicky extrémne náročných situácií?
Mám rada, keď sa ide na doraz. Nemám rada polovičatosť. Niektoré scény boli spočiatku menej konfliktné, ale ja idem radšej úplne natvrdo a hovorím o veciach do hĺbky. Preto sa snažím vybrusovať hrany, aby boli čo najostrejšie a najkonfliktnejšie.
Chcete takýmto spôsobom viac vyprovokovať divákov?
Myslím si, že je to takto zrejmejšie a aj divák, ktorý je ukolísaný každodennými problémami, spozornie vo chvíľach, keď sú situácie na ostrí noža. Keby sme z tých silných scén ubrali v emóciách na polovicu, tak si to nepozrie, nezasiahne ho to, ako by mohlo.
Keď ste teda nakrúcali film, čo bolo hlavným posolstvom, ktoré ste chceli divákom odovzdať?
Chcela som povedať, že človek sa nesmie nikdy poddať, vždy sa oplatí pre niečo žiť a vo všetkom zlom sa dá nájsť aj niečo pozitívne. A že aj to, čo sa nám v istej chvíli javí ako najhoršie dno, sa môže raz ukázať ako vykúpenie. Môže nám to otvoriť nejaké zadné plány v hlave a človek si tým možno niečo vyrieši, naštartuje ho to, objaví v sebe nový motor, ktorý ho dotlačí k absolútnym výšinám, a k veciam, ktoré by za ideálnych podmienok ani neokúsil.
Kto je Laura Siváková
Narodila sa v roku 1973 v Humennom. Po gymnáziu vyštudovala Vysokú školu múzických umení v Bratislave, odbor scenáristika. Ešte počas štúdií, ale aj po štúdiách, rada trávila čas pri nakrúcaní rôznych filmov. Robila napríklad klapku k filmom Sokolí kráľ či Orbis Pictus, skripku vo filmoch Kuře melancholik, Dune či Frankenstein. Ako asistentka réžie pracovala na filme Upprising. Nakrútila viacero filmov, ako napríklad Priepasť zabudnutia, Lola, za Quartétto v roku 2002 získala cenu divákov na MFF v Bratislave a Igric za scenár, réžiu, kameru a hudbu. Od roku 2005 pracuje na filme Nebo, peklo, zem.