V najbližších dňoch ukončí štúdium na stredných a vysokých školách približne sedemdesiattisíc absolventov. Situácia na trhu práce je dramatická, a preto by sa na ňu mali poriadne pripraviť. Po obhájení diplomovky a zvládnutí štátnic je uplatnenie sa na trhu práce pre vysokoškolákov prvý veľký problém. Napokon, tí schopnejší si našli miesto už počas štúdia. A ostatní sa budú snažiť konkurovať tým s pracovnými skúsenosťami. Na jedno voľné miesto sa v súčasnosti hlási oveľa viac kandidátov.
Postup pri hľadaní zamestnania – buďte na trhu práce neustále aktívni – využívajte možnosti personálnych agentúr, šetrí to čas aj peniaze – zverejňujte svoje životopisy na čo najväčšom počte pracovných portálov – neustále sledujte nové pracovné ponuky – využívajte osobné kontakty z čias štúdia – úrady práce sú tou poslednou možnosťou – pokúste sa aj o prácu v zahraničí |
Ako ďalej?
Mladí so stredoškolským vzdelaním urobia najlepšie, ak budú pokračovať v ďalšom štúdiu. Buď na vysokých školách alebo formou rôznych nadstavbových foriem. Predovšetkým sa tak vyhnú riziku, že si nenájdu zamestnanie a skončia na úradoch práce. "Ukazuje sa, že medzi čerstvými držiteľmi vysokoškolských diplomov z rôznych odborov sú priepastné rozdiely v tom, aké majú šance zamestnať sa. Suverénne najžiadanejší sú tí z informaticky orientovaných fakúlt. Veľmi dobré postavenie na trhu práce majú aj uchádzači o prácu stavebných a ekonomických fakúlt,“ uvádza riaditeľ spoločnosti Profesia Dalibor Jakuš. Vyplýva to zo štúdie, ktorú v spolupráci s portálom Profesia.sk vypracovala Akademická rankingová a ratingová agentúra (ARRA). Na opačnom konci rebríčka s nízkym záujmom zo strany zamestnávateľov sú pedagogické a právnické fakulty. Úplne najmenší záujem je o študentov z poľnohospodárskych fakúlt.
Zo spomínanej štúdie tiež vyplýva, že z hľadiska záujmu zamestnávateľov najlepšie obstáli tí, ktorí majú práve za sebou zahraničné vysoké školy. Na druhom mieste skončili súkromné vysoké školy a potom verejné.
Rozdiely v záujme
Medzi záujmom zamestnávateľov a potenciálnych študentov vysokých škôl sú priepastné rozdiely. Mladí majú totiž najväčší záujem o štúdium práva, ekonómie, umenia, filozofie či spoločenských vied. Podľa Márie Pálenikovej, autorky uvedenej štúdie z agentúry ARRA, vznikol zaujímavý paradox pri porovnávaní fakúlt na základe dvoch rozličných faktorov: záujem zamestnávateľov o absolventov školy a záujem o štúdium na škole z hľadiska počtu uchádzačov v pomere k prijatým. Najvýraznejšie je to v prípade právnických fakúlt. Zamestnávatelia majú malý záujem o ich absolventov, ale na prijímačkách pretrváva prevaha uchádzačov o štúdium. Na jedno miesto je päť uchádzačov. Podobná situácia je aj v prípade zdravotníckych a filozofických fakúlt. "Úplne opačne je to pri fakultách orientovaných na informatiku a stavebníctvo. Napriek dobrému postaveniu absolventov na trhu práce je o štúdium na týchto fakultách relatívne malý záujem,“ dodáva Mária Páleniková.
Kritériá zamestnávateľov
Zamestnávatelia v minulosti držiteľom vysokoškolských diplomov najviac vytýkali nedostatočnú znalosť cudzích jazykov. A práve preto je diplom zo zahraničnej univerzity najlepším dôkazom úrovne znalosti cudzích jazykov. Nezanedbateľné sú aj odborné znalosti, ktoré študenti najskôr získajú prácou popri štúdiu. Zamestnávateľom tiež veľmi záleží na tom, ako mladý človek rýchlo získa pracovné návyky, samostatnosť v myslení, a či bude aktívny a lojálny. Určite by mali na počiatku kariéry zľaviť z prehnaných platových požiadaviek a nadštandardného komfortu. Mladým totiž najviac záleží nielen na dobrom príjme, ale aj benefitoch, rýchlom kariérnom postupe a tom, či budú pracovať v dobrom kolektíve.
Priemerné platy
Vo veľmi atraktívnom odbore informačných technológií je priemerný plat na pozícii databázového analytika 1 430 eur. Grafik webdizajnér priemerne zarobí 860 eur, programátor zas 1 250 eur. Vo sfére manažmentu ponúkajú marketingovému riaditeľovi priemerne 1 380 eur, obchodnému riaditeľovi 1 830 eur. Obchodní zástupcovia zarobia priemerne 860 eur. Priemerný plat projektového inžiniera v strojárstve je 1 000 eur. Advokát zarobí 2 900 eur, firemný právnik 1 210 eur. V trhovom sektore medicíny chirurg priemerne zarobí 1 060 eur, lekár odborný špecialista 1 170 eur a všeobecný lekár 980 eur. Uvedené čísla vyplývajú z trhového prieskumu personálnej agentúry AuJob.