26.02.2021, 10:11

Mihók: Potrebujeme udržať pracovné miesta

Aj keď predpovede na rok 2021 nie sú pozitívne, firmy očakávajú mierne zlepšenie ukazovateľov vlastného hospodárenia. Naznačujú to výsledky prieskumu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, vraví jej predseda Peter Mihók.

Mihók: Potrebujeme udržať pracovné miesta

Hlavnou príčinou poklesu hospodárenia firiem v roku 2020 bola pandémia COVID-19. Aj keď predpovede na rok 2021 nie sú pozitívne, firmy očakávajú mierne zlepšenie ukazovateľov vlastného hospodárenia. Naznačujú to výsledky prieskumu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, vraví jej predseda Peter Mihók.


Čomu pripisujete, že čísla za rok 2020 napokon nie sú také alarmujúce, aké ste očakávali?


V prvom rade nižšiemu prepadu priemyselnej výroby. Čísla v máji a júni 2020 naznačovali, že bude oveľa vyšší, ale v zásade došlo najmä na jeseň k reštartu našej ekonomiky. Aj vďaka zákazkám nových významných firiem, či už domácich, alebo zahraničných, ktoré tu pôsobia, alebo aj firiem so zahraničnou majetkovou účasťou. Tie mali dostatok odbytu až do konca roka. Predpokladaný pokles priemyselnej výroby tak nenastal.


Mimo priemyslu to však dopadlo inak.
Áno. Situácia sa závažne dotkla terciárneho sektora, teda všetkých aktivít, ktoré sa týkajú služieb. Tam došlo opatreniami vlády k výraznému obmedzeniu až k zastaveniu niektorých činností.

Po tom, ako sa uvoľnili pravidlá, ľudia zapĺňali reštaurácie, kaviarne, obchodné centrá. Začalo sa nakupovať. Aj to zrejme ovplyvnilo lepšie minuloročné výsledky.

Spotrebiteľská nálada sa síce po prvej vlne pandémie zlepšovala, ale smerovala aj k uťahovaniu opaskov. Ľudia si začali zabezpečovať úspory potrebné v časoch neistoty. Možno aj preto nedochádza k takému vývoju maloobchodného obratu, na aký sme boli v minulosti zvyknutí. Treba povedať aj to, že ľudia sa viac než do spotreby snažia presmerovať investície do realít.

Práve vysoký dopyt po nehnuteľnostiach, najmä po bytoch, ktorých je aktuálne na trhu málo, dvíha ich ceny. Ako vnímate tieto trendy v presmerovaní investícií?

Ako záujem vytvoriť si určitú poistku z hľadiska budúceho možného znehodnotenia peňazí alebo z hľadiska pokrytia budúcich nákladov v rodinnom rozpočte.

Na aké riziká treba pritom prihliadať?
Na riziká hypotekárnych úverov, ktorých objem sa zvyšuje. Myslieť treba na to, že jedného dňa sa musia splatiť. Navyše zadlženosť slovenských domácnosti pomerne narástla. Otázny je aj ďalší vývoj ekonomiky, ako sa bude vyvíjať situácia v oblasti pracovných miest a či budú mať títo ľudia dostatočné príjmy, aby mohli úverovú zaťaženosť efektívnymi príjmami aj riešiť.

Situácia sa mení každý deň. Podniky začali ohlasovať prepúšťanie. Dá sa mu nejako zabrániť?
Stále máme percento nezamestnaných v jednocifernom čísle. Očakávali sme, že sa prehupneme do dvojciferného. Prekvapilo nás, že aj situácia na trhu práce je lepšia, než sme očakávali. Treba povedať, že na to, aby fungovala pomoc štátu efektívne, je potrebné práve dotovanie udržania pracovných miest. Spustili sme slovenský variant kurzarbeitu. Rozbehlo sa zamestnávanie na skrátené obdobie a s dotáciami, ktoré prichádzali zo štátneho rozpočtu, sa dala udržať priemerná zamestnanosť na solídnej úrovni.

Kde vidíte riziká, pokiaľ ide o vývoj zamestnanosti?
Riziko nastane vtedy, keď sa pomoc skončí a firmy budú nabiehať na štandardný režim. Mnohé, najmä malé, stratili výrobné programy. Nestačili udržať tempo, nemali dostatok financií na preskupenie síl alebo udržanie svojho výrobného programu. Pandémia sa odrazila aj na reštrukturalizácii svetového priemyslu. Investície sa sústreďujú na digitalizáciu. A tí, ktorí v tejto oblasti zaspali, budú pri reštarte v horšej štartovacej pozícii, čo môže viesť k nárastu nezamestnanosti.

Dalo by sa hovoriť aj o konkrétnych perspektívnych odvetviach, ktoré čaká lepšia budúcnosť?
Perspektívu majú určite všetky priemyselné odvetvia súvisiace s elektronikou a elektrotechnikou a všetci tí, ktorí sú naviazaní na informačné technológie. Budúcnosť určite majú napríklad rôzne softvérové firmy. Po reštarte bude ešte stále dobiehať aj klasická strojárska výroba. Ak si udržíme konkurenčnú schopnosť z hľadiska nákladov a kvality, dosah na tento segment priemyslu nemusí byť negatívny. Týka sa to aj subdodávateľsky orientovanej výroby pre veľké firmy, ktoré finalizujú výrobu.

Má zmysel naďalej sa jednostranne orientovať prevažne na výrobu automobilov?
Automobilový priemysel bude prechádzať reštrukturalizáciou. Orientovať sa bude nielen na výrobu klasických modelov, ale aj elektromobilov, vozidiel na vodíkový pohon. Otázne je, ako automobilky nabehnú na tento program. Do značnej miery to závisí od ich materských firiem, ktoré rozhodujú o štruktúre výrobných programov. Dôležité bude udržať si ich dôveru v to, že Slovensko má kapacitu a potenciál prechádzať na tento druh produkcie.

To však zasiahne celý rad subdodávateľov.
Áno, prechod môže veľmi negatívne pôsobiť na mnohých subdodávateľov, ktorí pôsobia v klasických výrobách spaľovacích motorov. A tých je na Slovensku väčšina. Ak teda prejdeme na jeden, druhý alebo obidva systémy, o ktorých sa hovorí, táto časť subdodávateľských firiem, ich potenciál a perspektíva budú značne upadať.

Čo by mohlo takýto vývoj odvrátiť?
Dosah pre nás nemusí byť zlý, ak budú zahraničné automobilky vidieť, že sú tu firmy, ktoré rozvíjajú už aj oblasť elektromobility. Teda ak uvidia, do akej miery sú schopné nabehnúť na nový trend – ekologickejšiu výrobu.

Ako ste už skonštatovali, poklesom tržieb trpí najmä sektor HoReCa. Hotely, reštaurácie, kaviarne. Aký vývoj predpovedáte tejto oblasti?
Tento segment skutočne utrpel šok. Minimálne v tomto roku bude ešte postihnutý pandémiou. Jeho reštart v plnohodnotnej miere môžeme čakať, dúfajme, už v roku 2022, ak nie až v roku 2023.

Ako sa dá jeho zlá situácia zmierniť? Urobila vláda dostatok protiopatrení, aby naše hotely zachránila?
Segment má výrazný regionálny charakter, preto potrebuje oveľa výraznejšiu podporu zo strany štátu. Naše turistické destinácie sú totiž často tam, kde je veľa priemyslu. Podpora cestovného ruchu a krajinotvorby, lebo to spolu súvisí, by mala byť súčasťou bližšej pozornosti vlády. Lebo potrebujeme mať primerane zabezpečený rozvoj regiónov.

Ako to však zabezpečiť?
Pozitívnym zvýhodňovaním. Po zániku rôznych priemyselných či poľnohospodárskych podnikov dochádzalo v minulosti k fluktuácii a niektoré odľahlejšie oblasti Slovenska sa takmer vyľudnili. Potrebujeme preto vyváženú regionálnu politiku.

Keď hovoríme o sociálnych dosahoch, práve turizmus a s ním spojené služby môžu určitým oblastiam pomôcť.
Jednoznačne. Segment cestovného ruchu potiahne aj služby, ktoré sú jeho nevyhnutnou súčasťou. Napríklad aj výrobu a predaj potravín. Predaj výrobkov a tovaru od miestnych podnikateľov v strediskách cestovného ruchu, v hoteloch, penziónoch. Tam sú ďalšie pracovné príležitosti nielen pre tých, ktorí sú zamestnaní povedzme priamo v hoteloch, ale aj pre podnikateľov z regiónu. Naviazaná na to je tak aj celá sieť subdodávateľov, ktorí majú záujem o to, aby napríklad hotel fungoval.

Čaká nás reštart ekonomiky a plán obnovy. Významne nám majú pomôcť financie z Bruselu. V tomto období sa rozhoduje, kam ich nasmerovať. Kde by sa mali prioritne využiť?
Rozhodovanie o využití fondu považujem za prioritné, a pritom je to najslabší bod v rozhodovaní súčasnej vlády. Dodnes nepredložila svoju predstavu, kam prostriedky nasmerovať. Nejaké materiály sa už síce objavili z ministerstva financií a Inštitútu finančnej politiky, tie však spochybňujú ďalší koaliční partneri. Či už podpredsedníčka vlády Veronika Remišová, minister hospodárstva Richard Sulík alebo aj ministri zo Sme rodina. Existuje tu zatiaľ parciálna predstava jedného rezortu, ktorý začal konzultácie, ale nie na úrovni Bruselu. Podnikatelia však očakávajú diskusiu o predstavách vlády.

Mnohé krajiny už poslali materiály do Bruselu. Takže čo nás ešte čaká?
Na ťahu je vláda ako celok. Naša komora čaká na finálny dátum – marec. Tomu však musí niečo predchádzať. Obávam sa, že stále budeme len diskutovať. Stále nám chýba, že vláda doteraz jasne nedefinovala, do čoho chce prostriedky investovať. Ako komora alebo ja osobne môžeme mať nejaké návrhy, no tu nemá ísť o predstavu rezortov či politických strán, ktoré ich zastrešujú. Tu ide o plán obnovy Slovenska.

Aká je však vaša predstava, do čoho investovať peniaze, ktoré sa k nám doslova „tlačia“ z Bruselu?
Hovoríme o obnove ekonomiky, jej ďalšej orientácii a potrebnej reštrukturalizácii. Plne chápem, že mnohí bojujú o presadenie svojich priorít. Aj ten rozhodujúci balík finančných prostriedkov, ktorý má ísť do reštrukturalizácie našej ekonomiky, sa nám však rýchlo vráti. Bez nej nebudeme vedieť prijímať nové progresívne výzvy, nedokážeme konkurovať a budeme musieť ťažko bojovať o svoje pozície aj v rámci programov Európskej únie.

Takže hlavnou prioritou má byť reštrukturalizácia ekonomiky?
Áno. Investovať sa musí do reštrukturalizácie ekonomiky, ktorá musí byť previazaná s vedou a výskumom a so školstvom. Do tejto sféry záujmu by malo ísť minimálne 50 percent zdrojov, ktoré sú k dispozícii. Ďalšou oblasťou by malo byť zdravotníctvo.

Prečo zdravotníctvo, keď hovoríme o obnove ekonomiky?
Zdravie a ekonomika spolu súvisia. Súčasná pandémia to ukázala viac ako zreteľne. Určite treba dať viac na prevenciu zdravia populácie, hoci testovanie je v súčasnej situácii rovnako dôležité. Pandémia totiž všade vo svete, nielen tu, odhalila obrovské nedostatky v zdravotníckych systémoch. Našou chybou je, že neberieme pandémiu ako chorobu ako každú inú. Má svoj priebeh, no zanedbali sme prevenciu, ktorá je prvoradá. Testovanie je dobrá vec, ale nie je prevenciou pred chorobami.

Ako si predstavujete preventívne opatrenia?
Napríklad tak, že každý z nás mohol dostať preventívny balíček v podobe vitamínov či stopových prvkov, ktoré zvyšujú imunitu. Len čo zvýšime imunitu obyvateľstva, počet prípadov klesne alebo choroby budú mať ľahší priebeh. Zdravotníctvo a jeho služby sú jednou z podmienok zvládnutia zdravotnej situácie na Slovensku.

Kam ďalej by sa mala nasmerovať podpora z plánu obnovy?
Máme ešte ďalší balík, ktorý tlačíme pred sebou, a to sú ekologické dlhy. Musíme ich zvládnuť aj vzhľadom na záväzky, ktoré máme v rámci Európskej únie. A napokon je to aj oblasť poľnohospodárstva.

Táto sféra bola doteraz na chvoste záujmu.
Áno, ale nepodceňujme ho. Potrebujeme predsa základnú potravinovú sebestačnosť. A potraviny a voda sú strategické suroviny aj vzhľadom na nárast počtu obyvateľov vo svete. Do týchto oblastí – zdravotníctvo, ekológia, poľnohospodárstvo – by malo ísť aspoň 25 percent z balíka obnovy.

To je štvrtina, plus 50 percent na reštrukturalizáciu ekonomiky, ako ste spomenuli. A zvyšných 25 percent?
Jednoznačne treba podporiť aj regionálny rozvoj a zabezpečiť rovnováhu v rozvoji Slovenska. Lebo napriek tomu, že v porovnaní s inými sme malá krajina, máme veľké regionálne rozdiely. Musíme ich riešiť prostredníctvom infraštruktúry. Nemyslím však len výstavbou diaľnic, ale aj železničnej dopravy a iných prepojení. Je to oblasť investícií s veľkou sociálnou dimenziou. Investovať treba aj do rozvoja infraštruktúry miest z hľadiska voľnočasových aktivít, aby sa obyvatelia cítili dobre, a najmä aby mladí neodchádzali do zahraničia. Sem by malo ísť tých posledných 25 percent.

Dôležité potom budú konkrétne projekty, ktoré budú odsúhlasovať orgány Európskej únie?
Áno, najskôr však musíme mať jasno v tom, do čoho chce vláda investovať prostriedky z balíka obnovy a v akom objeme.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.