Povinný môže vzniesť u exekútora námietky proti exekúcii
Mám vykonateľné rozhodnutie súdu na postihnutie majetku povinného. Ten však sa "vyhráža", že ak požiadam exekútora o vykonanie exekúcie, bude proti nej uplatňovať námietky tak dlho, že jej vykonanie sa nezrealizuje. Chcel by som vedieť, či má povinný zákonné právo vzniesť námietky proti exekúcii súdneho rozhodnutia, ktoré je právoplatné a vykonateľné?
- Áno, také právo vyplýva z dikcie § 50 a iných paragrafov Exekučného poriadku, v ktorých je upravené o. i., že povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii. Podmienkou je, že po vzniku exekučného titulu (vykonateľného súdneho rozhodnutia) nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Akcentujeme, že to isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Zákonodarca zároveň požaduje, aby námietky boli odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustí od vykonania exekúcie (pozri § 46), o námietkach netreba rozhodovať. O námietkach proti exekúcii rozhoduje súd (pozri § 45). Rozhodnutie o námietkach sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie. Treba vedieť, že proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie. V prípade, že je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo, právoplatné, súd exekúciu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Zákonodarca pamätá aj na prípady, ak povinný zoberie námietky späť predtým, ako o nich rozhodne súd. Vtedy exekútor pokračuje vo vykonávaní exekúcie a o námietkach sa nerozhoduje.
Odpis registra trestov a výpis z registra trestov sú verejné listiny
Aký je podstatný rozdiel medzi odpisom registra trestov a výpisom z registra trestov? Považujú sa za verejné listiny z hľadiska trestnej, prípadne inej zodpovednosti?
- Problematiku o registri trestov upravuje predovšetkým zákon č. 311/1999 Z. z. v znení zákona č. 48/2002 Z. z. a zákona č. 418/2002 Z. z. Úprava sa týka zhromažďovania, uschovávania a poskytovania informácií o osobách právoplatne odsúdených súdmi v trestnom konaní, ako aj o osobách, proti ktorým bolo prokurátormi alebo súdmi právoplatne podmienečne zastavené trestné stíhanie (§ 307 Trestného poriadku). Súčasťou registra trestov sú aj informácie o zmieroch schválených v trestnom konaní (§ 309 Trestného poriadku). Údaje z registra trestov slúžia pre potreby trestného konania, správneho konania a na preukazovanie bezúhonnosti a bezpečnej spoľahlivosti osoby. V registri trestov sa teda zakladá:
a) trestný list o každej osobe právoplatne odsúdenej súdmi SR,
b) správa o osobe, proti ktorej bolo právoplatným rozhodnutím prokurátora alebo právoplatným rozhodnutím súdu podmienečne zastavené trestné stíhanie,
c) správa o právoplatnom rozhodnutí súdu alebo o právoplatnom rozhodnutí prokurátora o schválení zmieru,
d) rozhodnutie Najvyššieho súdu SR o uznaní rozhodnutia cudzozemského súdu na území SR (pozri § 384a Trestného poriadku),
e) oznámenie cudzozemského súdu o právoplatnom odsúdení občana SR alebo o právoplatnom odsúdení osoby, ktorá má trvalý pobyt na území SR (pozri napr. čl. 22 Európskeho dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach - oznámenie č. 550/1992 Zb., v znení Dodatkového protokolu k Európskemu dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach - oznámenie č. 12/1997 Z. z.). Súčasťou registra trestov podľa zákona č. 311/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov sú aj informácie o osobách právoplatne odsúdených súdmi, ktoré sa zhromaždili v intenciách doterajších predpisov a informácie, ktoré sa odovzdávajú registru trestov na základe medzinárodnej zmluvy s Českou republikou (pozri Zmluvu medzi vládou SR a vládou ČR o výmene údajov z informačných fondov obsiahnutých v registri trestov - oznámenie č. 184/1995 Z. z.). Žiada sa pripomenúť, že register trestov vedie Generálna prokuratúra SR a že sa môže viesť s využitím informačnotechnických prostriedkov. Generálna prokuratúra je povinná zabezpečiť ochranu údajov uvedených v registri trestov pred zničením, odcudzením, stratou, poškodením, neoprávneným prístupom, zmenou alebo rozširovaním. Ďalšie podrobnosti o registri trestov sú premietnuté do § 3 a nasledujúcich paragrafov zákona č. 311/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov, na ktoré odkazujeme. A na položenú otázku dáva odpoveď zákonodarca v citovanom zákone o registri trestov predovšetkým vo svojich paragrafoch 7 až 9. V nich je modifikované o. i., že odpis registra trestov sa vydáva orgánu činnému v trestnom konaní na jeho žiadosť (pozri § 12 ods. 1 Trestného poriadku) a výpis z registra trestov sa vydáva na písomnú žiadosť osobe, ktorej sa týka a ktorej totožnosť musí byť na žiadosti overená. Odpis registra trestov a výpis z registra trestov sú verejné listiny (o následkoch pozri § 134 Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení a § 176 Trestného zákona v platnom znení). Pre informáciu dodávame, že trestný list o osobe právoplatne odsúdenej súdom a oznámenie súdu (§ 4 ods. 2 zákona o registri trestov) sa uchovávajú sto rokov od narodenia osoby, ktorej sa týkajú. Pokiaľ ide o spomínanú správu o právoplatnom podmienečnom zastavení trestného stíhania, táto sa likviduje po doručení dodatočnej správy, že v trestnom stíhaní obvineného sa pokračuje, inak a uchováva sto rokov od narodenia osoby, ktorej sa týka.