Nevyplatenie mzdy
Zamestnávateľ mi už tri mesiace dlhuje mzdu. Ako sa mám proti takémuto správaniu brániť?
Problematika pracovnoprávnych vzťahov nepatrí do pôsobnosti verejného ochrancu práv. V takýchto prípadoch môžeme zamestnancov len usmerniť, aké majú možnosti riešenia problému.
Zamestnávateľ je podľa zákona č. 312/2001 Z. z. Zákonníka práce povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. Splatnosť mzdy je upravená v ustanovení § 129 Zákonníka práce, podľa ktorého je mzda splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.
Pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru. Podľa nasledujúceho ustanovenia § 130 Zákonníka práce sa mzda vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve.
Zamestnanec sa môže pokúsiť vyriešiť problém sám napríklad písomným upozornením zamestnávateľa a výzvou na vyplatenie mzdy s upozornením využitia ďalších vrátane trestnoprávnych ustanovení v prípade negatívnej reakcie. Podľa ustanovenia § 14 Zákonníka práce spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z pracovnoprávnych vzťahov prerokúvajú a rozhodujú súdy. Aj v prípade nevyplatenia mzdy sa môže zamestnanec so žalobou v tejto veci obrátiť na príslušný súd v občianskom súdnom konaní.
Nevyplatenie mzdy však môže byť aj dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnanca v prípade, ak mu zamestnávateľ nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti. Zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má v takomto prípade nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.
Pri riešení pracovnoprávnych problémov má každý možnosť obrátiť sa aj na príslušný inšpektorát práce, ktorý podľa zákona č. 95/2000 Z. z. o inšpekcii práce zabezpečuje dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych a mzdových predpisov, vyvodzuje zodpovednosť za porušovanie týchto predpisov a poskytuje bezplatné poradenstvo zamestnávateľom, zamestnancom a fyzickým osobám, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi v rozsahu základných odborných informácií a rád o spôsoboch, ako najúčinnejšie dodržiavať príslušné právne predpisy.
Nevyplatenie mzdy alebo odstupného zakladá však aj trestnoprávnu zodpovednosť.
Podľa § 214 zákona č. 300/2005 Z. z. -- Trestný zákon v znení neskorších predpisov, kto ako štatutárny orgán právnickej osoby alebo fyzická osoba, ktorá je zamestnávateľom, alebo ich prokurista nevyplatí svojmu zamestnancovi mzdu, plat alebo inú odmenu za prácu, náhradu mzdy alebo odstupné, na ktorých vyplatenie má zamestnanec nárok, v deň ich splatnosti, hoci v tento deň mal peňažné prostriedky na ich výplatu, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti právnickej osoby alebo činnosti zamestnávateľa, ktorý je fyzickou osobou, alebo vykoná opatrenia smerujúce k zmareniu vyplatenia týchto peňažných prostriedkov, dopustí sa trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného. Trestné oznámenie sa podáva prokurátorovi alebo policajtovi.