Napriek dobrej polohe pri rieke Váh, prvé priemyselné závody Hlohovca vznikali až začiatkom dvadsiateho storočia. V roku 1909 spustili elektráreň a o tri roky neskôr aj Vozovú nábytkovú továreň. Bola zameraná na výrobu drevených vozov a sčasti aj vozňov pre železničnú dopravu. "Dnes má Hlohovec vyše 25-tisíc obyvateľov a aj vďaka rozvoju priemyselného parku za posledných päť rokov, ako aj celkovej ekonomickej prosperite mesta, nezamestnanosť klesla z 15 na necelých päť percent,“ hovorí primátor Hlohovca Ján Dlhopolček.
Na pravom brehu Váhu
Výstavba priemyselnej zóny v lokalite Horná Sihoť na pravom brehu Váhu v Hlohovci, ktorá má rozlohu 25 hektárov, sa začala v roku 2004. Ukončili ju už o dva roky. Vznikla zámenou roztrúsených pozemkov, ktoré mesto získalo do svojho majetku.
Podľa Evy Uhrákovej, hovorkyne mesta, lokalita je atraktívna predovšetkým svojou polohou a napojením na inžinierske siete. Na vybudovanie infraštruktúry sa vynaložilo 149 miliónov korún. Hlohovčania investovali z tejto sumy 34,6 milióna. Nevyhnutné bolo vybudovať VN prípojky, 22-kilovoltové rozvodne elektrickej energie s VN rozvodmi pre etablované firmy a verejné osvetlenie i chodníky pre peších.
Bez európskych fondov
Mesto žiadalo aj o finančné prostriedky z európskych fondov prostredníctvom agentúry Sario, aby dofinancovalo výstavbu infraštruktúry v lokalite. Ale keďže priemyselná zóna v Hlohovci sa nebudovala na základe zákona o priemyselných parkoch, v čerpaní finančných prostriedkov na tento účel boli uprednostnené lokality vyhlásené v tom čase za priemyselné parky.
Zvyšné finančné prostriedky vo výške 114,4 milióna korún poskytlo jednak ministerstvo hospodárstva formou dotácie na budovanie infraštruktúry súvisiacej s regionálnym rozvojom a jednak Trnavský samosprávny kraj. Išlo predovšetkým o výstavbu okružnej križovatky pred priemyselnou zónou.
Investori využili ponuku
Po neraz zložitých rokovaniach mesta s investormi o vzájomne výhodnú cenu pozemkov sa napokon doterajší štyria zahraniční investori rozhodli zapustiť korene v Hlohovci. Teraz už na plné obrátky pracuje v priemyselnej zóne francúzska firma Faurecia automotive Slovakia, ktorá bola prvým investorom, a investovala v Hlohovci 1,2 miliardy korún. Jej hlavným odberateľom je automobilka Peugeot. V Hlohovci zaberá jej areál 8,2 hektára. Firma sa zaoberá výrobou častí automobilov, ako sú sedadlá, palubné dosky, čalúnenie, predné nárazníky a výfukové systémy. Je výrobným závodom s vnútrohalovým zariadením a zamestnáva 300 pracovníkov. Ďalšia firma, Vetter Slovakia, je súčasťou nemeckého koncernu Vetter Holding so zameraním na sušenie a balenie ovocia a orieškov. Jej rozloha je 1,5 ha a v čase sezóny zamestnáva 250 pracovníkov, predovšetkým žien.
Prvý JMT v Európe
Na ploche troch hektárov sa etablovala firma JMT Sk, ktorá je dcérskou spoločnosťou juhokórejskej firmy JMT Korea. Fabrika v Hlohovci je jej prvým európskym závodom. Výrobný program pozostáva z montáže dosiek plošných spojov do LCD televízorov. Je subdodávateľom pre firmu Samsung v neďalekých Voderadoch. Firma predpokladá vytvoriť približne 400 pracovných miest.
Zatiaľ poslednou etablovanou spoločnosťou v priemyselnej zóne je firma Transkam-Slovakia s rozlohou troch hektárov. Je to logistická firma, ktorá sa zaoberá skladovaním a distribúciou potravinárskych výrobkov. Firma vytvorí približne 70 pracovných miest.
Nezamestnanosť klesá
Napriek tomu, že v meste pôsobia veľké firmy ako Zentiva či Bekaert, ktoré zamestnávajú vyše dvetisíc ľudí, k neuveriteľne rýchlemu poklesu nezamestnanosti prispela nielen priemyselná zóna, ale i mnohí malí zamestnávatelia. Spomenuté dve veľké firmy, bývalá Drôtovňa a Slovakofarma, pred pár rokmi prepustili asi tritisíc pracovníkov, ktorí si dokázali nájsť miesto v meste a okolí. V okrese Hlohovec tak klesla nezamestnanosť na 4,93 percenta, čo je údaj k 31. 12. 2007. Na zníženie nezamestnanosti pôsobili však aj iné faktory, napríklad mobilita pracovnej sily či sezónnosť prác.
Šanca pre posledného investora
Už o mesiac bude Mestské zastupiteľstvo v Hlohovci prerokúvať i materiál, ktorým sa dohodnú podmienky na odpredaj zostatkovej výmery pozemkov v priemyselnej zóne ďalšiemu investorovi. Kým sa však rokovanie zastupiteľstva neuskutoční a nezverejní sa uznesenie, mesto o investorovi nechce bližšie informovať. Je pravdepodobné, že pôjde o výrobcu z Talianska. S novými investíciami očakáva mesto najmä prílev ďalších pracovných miest vhodných na stabilizovanie kvalifikovanej pracovnej sily, ktorej má zatiaľ dostatok. Zároveň tým chce odbúrať odlev kapacít z regiónu. Koncom minulého roka sa Hlohovec pustil aj do úpravy plôch zelene v priemyselnej zóne, tie sa vyčlenili ako verejné priestranstvá v celkovej hodnote 2,9 milióna korún. "Našou snahou bolo skvalitniť životné prostredie a zároveň zvýšiť atraktivitu územia. Výsadby sa navrhli tak, aby plnili krajinotvornú a hygienickú funkciu. Na pozemkoch pri areáli spoločností Faurecia a Vetter sa vysadilo 192 stromov a na ploche 1 646 štvorcových metrov sa zazelenalo skoro štyritisíc listnatých krov a živý plot,“ dodáva hovorkyňa mesta.