Kaštieľ v Belej, neďaleko Štúrova, je dnes známy predovšetkým vynikajúcimi vínami. Pohľad na nádherné kultivované okolie, ponúkajúce rybačku, poľovačku, ale aj športové vyžitie, poskytuje potenciál, aby Hotel Chateau Belá nemal problémy hostiť a ubytovať čo najviac návštevníkov. To je však aj ambícia mladého Švajčiara, generálneho manažéra hotela Jeroma Duponta.

Na Slovensko prišiel takmer priamo z predchádzajúceho pracoviska z izraelského Jeruzalema, kde viedol veľký medzinárodný hotel. Z chaosu, do tichého prostredia južného Slovenska. Je vôbec čo porovnávať?
V každom prípade princípy manažovania hotela nie sú až také odlišné. Čo mňa v Belej tak trochu zaskočilo, a priznávam, ešte stále v tom nie som celkom "doma", je poznanie, že sme na Slovensku, ľudia sú tu vynikajúci a pracovití, ale takmer všetci rozprávajú po maďarsky. Je to naozaj "chutné" a verím, že tunajší ľudia si tento môj vnútorný konflikt s identitou mojich zamestnancov ani neuvedomujú. Ako by to tak vždy bolo a bude. Za pol roka, čo som v Belej, nestihol som sa naučiť ani po maďarsky, ani po slovensky. Pravda, až na tie zázračné slovíčka, ako dobrý deň, prosím, ďakujem... V Jeruzaleme to bolo zložitejšie. Po troch rokoch som nevedel po hebrejsky, pochopiteľne, lebo hotel mal arabského vlastníka. Rozprával som po nemecky, po anglicky, po francúzsky... Napriek všetkému, práca v Jeruzaleme bola pre mňa veľmi dobrou školou, hoci podmienky neboli ľahké, vybudoval som si tam dobrý kolektív spolupracovníkov. Tri roky však stačili, rozhodol som sa vrátiť. No a od októbra minulého roka som tu, v Belej.

Ako k tomu prišlo. Taký obrovský skok do neznáma...
Je to celkom prosté. Oslovil som u nás jednu medzinárodnú sprostredkovaciu agentúru s tým, že chcem takú a takú prácu, približne v tej a tej krajine, s určitými podmienkami. Všetko sa udialo transparentne, žiadny "vitamín B", ako sa vo Švajčiarsku hovorí na protekciu... , hoci u nás to s korupciou naozaj nemá nič spoločné. Tak som sa sem prišiel pozrieť, páčilo sa mi tu, zostal som. Pre pokoj v rodine, bola sa tu pozrieť aj moja snúbenica. Je tu nádherne, zvlnená krajina, cudzincom sa tu určite musí páčiť. Trochu som poznal predtým Budapešť, ale Slovensko a Maďarsko, ako susediace krajiny nie. Áno: Jeruzalem a Belá, to sú dva celkom odlišné svety, ale veselé je na tom to, že tam i tu sa stretávam s rovnakými konfliktami. Moje dojmy, moje prvé vlastné skúsenosti a zážitky sú však pozitívne.

Prekvapilo vás niečo, s čím ste nerátali? Poznali ste našu "slovenskú -- maďarskú" krajinu (región)?
Negatívne, hoci nie až v takom zápornom zmysle, ale predsa len, prekvapila ma iná skutočnosť: Hoteloví hostia sa tu rekreujú, odpočívajú, a viem, že im nepadlo dobre, keď sa skoro ráno ozval v obci miestny rozhlas, vysielal správy, dôležité oznamy, hudbu... Stretli sme sa so starostom, pohovorili o tom, požiadal som ho slušne, aby vzhľadom na to, že ide o hostí, či by nemohli začať až po deviatej. Žiadny problém. Druhým poznatkom je, a pozoroval som to aj v Bratislave, že hotelierstvo i gastronómia sa internacionalizujú. Hotely a reštaurácie v posledných rokoch poskytujú skutočne kvalitné služby, na európskej úrovni. Od pádu komunistického režimu ešte neuplynulo až tak veľa rokov, ale zmeny k lepšiemu sú tu viditeľné na každom kroku. To je pozitívne prekvapenie.

Chateau Belá je luxusné hotelové a reštauračné zariadenie, možno povedať, ďaleko od hlučného davu. Myslíte si, že ponuka vašich služieb zodpovedá príjmom tunajšej klientely, alebo sa orientujete len na solventných, prípadne zahraničných návštevníkov?
Každý región má svojich obyvateľov, pracujúcich ľudí, cestujúcich po krajine či už služobne, obchodne, alebo ako dovolenkujúci turisti, ktorí sú našimi potenciálnymi klientmi. Z toho rezultuje náš princíp, naša zásada: to prvé a najpodstatnejšie je, že privítame a postaráme sa o každého návštevníka a hosťa. To znamená, že vieme "urobiť prijateľnú cenu" každému, podľa jeho možností. Všetky naše reštauračné priestory nie sú luxusné a prepychové, niektoré sú zariadené jednoduchšie, ale obsluha a kvalita jedla je na vysokej úrovni. Nepestujeme nijaké elitárstvo, neslúžime len pre aristokraciu, keď už teda hovoríme o zámku, ale skutočne sme otvorení a pohostinní pre každého hosťa, každému máme čo ponúknuť podľa jeho výberu a možností.

Hotelieri a majitelia reštaurácií na Slovensku majú vážne problémy. Finančné kríza spôsobila, že aj veľké firmy sporia, redukujú svoje náklady, výdavky, do hotelov prichádzajú na kratšie pobyty, s úspornejším využívaním reštauračných služieb. Ako to prežívate vy, respektíve tu, v Belej?
Problém to naozaj je. Pritom treba zvážiť, v akom silnom konkurenčnom prostredí podnikáme. Sme síce v malebnej, tichej a príjemnej lokalite, ale dosť ďaleko od väčších miest, od Bratislavy, je tu vplyv veľmi blízkeho Maďarska. V čase krízy to nemusí byť až taká výhoda, no tieto hendikepy musíme zvládať ešte vyššou kvalitou poskytovaných služieb, marketingovými aktivitami. Na druhej strane kríza nám nespôsobuje až také veľké straty, ako povedzme veľkým hotelom s dvoma-tromi stovkami izieb a desiatkami zamestnancov. Musíme byť realisti, prijať primerané opatrenia na preklenutie tejto situácie. Keď má klient teraz k nám ďalej, my musíme byť k nemu bližšie. Ono to určite pôjde. Bez debaty.

Čo teda môžete ponúknuť hosťom okrem pohodlného ubytovania a výbornej kuchyne?
Myslím si, že keď sa ktokoľvek rozhliadne zo svojej hotelovej izby alebo z terasy, musí mu napadnúť, že vinice, lesy a vodné plochy poskytujú ďalšie zážitky. Ponúkame originálne tunajšie vína aj pre najväčších labužníkov priamo v historických pivniciach aj s výkladom špičkových odborníkov, je tu možnosť loviť ryby i poľovať, strieľať na asfaltové holuby. Na objednávku vieme zorganizovať aj pre manažérov rôzne podujatia, workshopy, kuchárske kurzy, spa možnosti priamo v našich priestoroch, športové vyžitie..., nie je toho málo, čo ponúkame, ale dokážeme reagovať a uspokojiť každú ponuku klientov.

Neďaleko je Maďarsko, známe vysokou úrovňou gastronómie a kúpeľníctva. Nie je to pre vás veľká konkurencia?
Každý, kto varí a každý, kto prenajíma izbu je pre nás konkurenciou. Nie tak dávno solventná klientela vrátane podnikateľov zakladali si na vysokej asertivite personálu, na uniformovanom oblečení... To sa v uplynulých desiatich rokoch zmenilo. V kultúrnom západnom svete aj špičkoví manažéri alebo aj bankoví úradníci obliekajú sa kvalitne, ale ležérne a bez problémov si dajú pizzu alebo hot dog priamo na ulici. Nepozorujem v našom širšom okolí nejakých priamych konkurentov, čím nechcem povedať, aby sme konkurenciu nemali. Chateau Belá je špecifický hotel, s minulosťou, s originálnou, konkurencieschopnou ponukou.

Povedzte niečo o najbližších plánoch, investíciách, ktorých výsledkom by mala byť vyššia návštevnosť hotela Chateau Belá.
Jedna cesta vedie cez aktivizovanie toho dobrého, čo hotel má, cez lepšiu propagáciu. Chceme usporiadať hudobný festival a ďalšie akcie, pre ktoré máme veľmi dobré podmienky. Plánujeme postaviť nové maštale, chovať športové kone a aj takto rozšíriť našu ponuku a zvýšiť príťažlivosť hotela. Uvažujeme aj o vybudovaní golfového ihriska. Je to totiž šport s budúcnosťou a my na to máme veľmi dobré podmienky.

Ako sa cítite na Slovensku? O Švajčiaroch je známe, že sú nesmierne pracovití, že by hádam najradšej pracovali aj v nedeľu...
Cítim sa tu dobre, mám prácu, ktorá ma baví, je pre mňa pasiou. Áno, súhlasím, my Švajčiari sme veľmi pracovití a prísni na seba. Dúfam, že z toho bude profitovať aj klientela hotela Chateau Belá.

Jerome Dupont
-- narodil sa v roku 1975, v Berne
-- hotelové vzdelanie v Luzerne, Swiss Hotel Management School Lucerne (SHL)
-- v praxi postupne prešiel všetkými pozíciami v odvetví gastronómie a hotelierstva (Management training program in US, Hotel Palace in Lausanne, Switzerland, jeden z najznámejších hotelov na Strednom východe, The American Colony Hotel, in Jersusalem)

Kaštieľ Château Belá
-- zrekonštruovaný barokový kaštieľ Chateau Belá leží medzi Štúrovom a obcou Mužla, neďaleko dedinky Belá
-- prvá písomná zmienka o obci je z roku 1138, spomína sa ako majetok Dömöšského prepošstva
-- v čase plienenia tureckých armád bola obec úplne vyľudnená, z kaštieľa zostali len ruiny
-- ešte aj v roku 1732 je Belá stále považovaná len za osadu, kaštieľ bol majetkom ostrihomského župného išpána
-- v roku 1770 sa generál András Török oženil a začal veľkolepú rekonštrukciu celého objektu
-- hlavným architektom je Jakab Mayer. Kaštieľ bol postavený v štýle francúzskeho vidieckeho baroka aj s kaplnkou, ktorá dnes slúži ako obecný kostol, vysvätený v roku 1780. Ostatné časti kaštieľa boli dokončené až v roku 1874
-- v roku 1834 sa stáva novým majiteľom čudák Korzičan Baldácsy Antal. Dobudoval rodinnú kryptu pod kostolom, kaštieľ dal opevniť, vybudoval vodnú priekopu, padací most, najal si žoldnierov a tyranizoval okolie. Všetok voľný čas a majetok však venoval na skrášľovanie kaštieľa. Vybudoval obrovský park, zamestnával slávnych maliarov, dal vyhotoviť nábytok z mahagónu, cédru, a ebenového dreva. Rozširoval zbierku umeleckých predmetov raritami z ďalekých krajín ako Čína a Japonsko
-- ďalší majiteľ, Žigmund Bródy, dal postaviť školu v dedine
-- posledným majiteľom bola rodina Ullmanovcov. Ich syn dal postaviť pamätný kríž Svätému Krištofovi po nehode konského záprahu, ktorú akoby zázrakom prežil. Kríž je na ceste z obce Mužla od roku 1939. V roku 1945 musel Juraj aj s dcérou emigrovať do Švajčiarska. Ich dcéra tam žije dodnes
-- po emigrácii Ullmanovcov obsadili objekt sovietski vojaci. Kaštieľ, ktorý prežil 250 rokov búrlivej histórie, vojny a požiare, za posledných 30 rokov uplynulého režimu sa totálne zničil. Z nábytku sa nezachovalo nič, fresky na stenách natreli vápnom v roku 1951
-- na začiatku roku 2000 prejavila záujem o majetok dcéra posledného majiteľa, grófka Ilona a manžel Mathias von Krockow. Kaštieľ spolu s priľahlými pozemkami odkúpila rodina od štátu
-- dnes kaštieľ v pôvodnej kráse slúži ako rezidencia rodiny Krockowcov a ako luxusný päťhviezdičkový hotel