Po dlhom pôsobení v jednej spoločnosti človek už pociťuje stagnáciu, tvrdí riaditeľ korporátneho bankovníctva v HSBC Bank Patrik Mozola. Prácu v jednej z najväčších globálnych bánk preto vymenil za post šéfa zdravotnej poisťovne, dnes sa však opäť vracia do sveta peňazí.
Vaša doterajšia kariéra sa dá označiť za veľmi úspešnú. Čomu za to vďačíte?
Vždy som sa snažil pristupovať k veciam, ktoré robím, zodpovedne. Ako som sa posúval na vyššie pozície, tým viac rástol pocit zodpovednosti voči vedeniu aj ľuďom, ktorých som riadil. No určite významnú úlohu zohralo aj to, že ma moja práca baví.
Mal som šťastie, že som do bankovníctva prišiel v čase, keď ešte na Slovensku nebolo dostatočne rozvinuté. A to bolo pre budovanie kariéry dosť podstatné, pretože okrem nadania, talentu či vzdelania hrá svoju úlohu aj šťastie. Nastúpil som do spoločnosti, ktorá prinášala veľa noviniek, a to bolo veľmi dôležité.
Dá sa vyzdvihnúť obdobie, ktoré bolo z vášho pohľadu najdôležitejšie či najprínosnejšie?
Ťažko ho možno jednoznačne pomenovať. Tým, že som pôsobil 11 rokov v bankovníctve, som už v poslednom období pociťoval určitú stagnáciu. Je logické, že po takom dlhom období sa človek už profesionálne neposúva tak rýchlo dopredu ako na začiatku kariéry. Preto som sa rozhodol pre zmenu. Pôsobenie v sektore zdravotného poistenia bolo niečo úplne iné, odlišný akcionár, iné problémy, úlohy aj veľkosť inštitúcie. Táto práca ma veľmi pohltila, posunula ma o kus dopredu v oblastiach, ku ktorým sa v banke bežne nedostanete, ako napríklad marketing, PR, informačné systémy, či dokonca hromadné prepúšťanie. Bolo to veľmi intenzívne obdobie, v ktorom som získal veľa praktických vedomostí.
Prečo ste teda banku vymenili práve za zdravotnú poisťovňu?
Stretli sa dve veci. Na jednej strane dozrel z môjho pohľadu čas na zmenu. V korporátnom financovaní, ktorému som sa venoval, bolo v tom období veľmi "suché" obdobie, čo sa týka transakcií. Na druhej strane prišla veľmi zaujímavá ponuka, ktorá ma oslovila najmä príležitosťou na zmenu. Povedal som si, že to vyskúšam a v konečnom dôsledku to splnilo všetky moje očakávania.
Po dvoch rokoch však opäť meníte zamestnávateľa.
Jedenásť rokov v jednej banke bolo extrémne dlhé obdobie, neviem, či sa ešte niekedy zopakuje. Také dlhé fungovanie v jednej inštitúcii bolo možné len vďaka tomu, že okrem budovania a zavádzania nových vecí som často menil pozície. Ale možnosť rozvoja v rámci banky na Slovensku už bola limitovaná. Musel by som ísť do zahraničia, čo som nechcel.
Ako hodnotíte svoj najnovší posun v kariére?
Bankovníctvo, a hlavne v zahraničnej banke, je niečo ako skleník či oáza, kde veci fungujú úplne inak ako v bežnom svete. Tak, ako korporátne financovanie v banke bol jeden extrém, čo sa týka zamerania aj počtu ľudí, ktorí na ňom pracovali, zdravotná poisťovňa bola opačným extrémom. Súčasná pozícia je niekde medzi nimi. Očakávam, že to bude správny mix medzi riadením ľudí a samotným biznisom, čo je to, čo ma v konečnom dôsledku baví.
Sú tam teda aj určité spoločné prvky so zdravotníctvom?
Zdravotníctvo je veľmi špecifická oblasť, rovnako ako v bankovníctve v ňom zohráva svoju úlohu ekonomika, kvalitní ľudia, transparentnosť a profesijná česť.
Dá sa zhodnotiť úroveň korporátneho bankovníctva u nás?
Je oveľa bližšie k rozvitým ako k rozvíjajúcim sa trhom. Na druhej strane tým, že máme vlastnú menu, je trh vplyvom obrovskej konkurencie trošku deformovaný. Je "prebankovaný", čo vedie aj k tomu, že napríklad dcéra nadnárodnej spoločnosti je schopná si požičať za výhodnejších podmienok ako jej matka. Spoločnosti so špičkovým ratingom často platia v zahraničí vyššie poplatky ako u nás výrazne menšia firma, ktorá je však pre lokálne banky atraktívna.
Vo všeobecnosti naň vplýva konsolidácia, ktorá prebieha celosvetovo. Navyše sa skončila privatizácia, počet bánk sa aj sériou fúzii, aj iných akvizícií, postupne znižuje. Navyše dosť veľká izolovanosť nášho trhu sa naruší zavedením eura.
Čo mu teda konkrétne prinesie náš vstup de eurozóny?
Klienti by mali pocítiť zjednodušenie, ako aj zrýchlenie transakcií v rámci EÚ, no keďže pre banky to znamená pokles devízových transakcií, je otázne, ako a kde budú výpadok tržieb kompenzovať. Či to bude napríklad na strane poplatkov alebo v cene peňazí.
Vzhľadom na to, že náš trh je veľmi likvidný a banky nemali dostatok príležitostí, kam by mohli investovať voľné pasíva, vznikla už spomenutá deformácia v cenových podmienkach. Vstúpia do toho aj nové pravidlá -- BASEL 2, ktorými sa budú musieť banky riadiť na strane rizika a výnosnosti aktív.
Môžete sa stať atraktívni aj pre hráčov, ktorý tu zatiaľ nepôsobia?
Sme otvorená ekonomika, a tým, že naša mena je už teraz voľne obchodovateľná, neexistujú žiadne významné bariéry na vstup. Dokáže tu investovať v podstate ktokoľvek, takže vstupom do eurozóny by sa nemusel zmeniť počet aktívnych hráčov na trhu. Na druhej strane môžu byť nejaké fondy či inštitucionálni investori, pre ktorých doteraz investičné nástroje v korunách neboli zaujímavé a prechodom na spoločnú menu sa pre nich staneme atraktívni.
A čo sa týka produktov, je niečo, čo tu ešte chýba?
V rozvinutom svete nie sú výrazne iné produkty ako u nás. Je len otázne, nakoľko ich budú klienti využívať. Je tu "vejár" tvorený na jednej strane veľmi konzervatívnymi spoločnosťami, ktoré nie sú ochotné urobiť ani forward až po firmy, ktoré nemajú problém ísť aj do zložitých štruktúrovaných transakcií. Závisí teda aj od vnímania a prístupu manažmentov podnikov k riziku.
Je tu teda záujem aj o menej používané či známe inštrumenty korporátneho bankovníctva?
Na to treba ponuku aj dopyt. Na strane ponuky sa urobilo veľa práce pri vzdelávaní klientov či už v oblasti treasure alebo korporátneho financovania. Ale mení sa aj trh. Keď sa pozriem desať rokov dozadu, urobiť 5-ročný úrokový swap v slovenskej korune bolo veľmi zložité, dnes je to štandardná záležitosť. Aj spoločnosti v strede tej pomyselnej pyramídy, a aj ľudia v nich, rastú, rozumejú týmto produktom, čo je nevyhnutný krok, aby ich začali používať.
Kto je Patrik Mozola
Patrik Mozola od 1. januára nastúpil na pozíciu riaditeľa korporátneho bankovníctva HSBC Bank plc na Slovensku. Takmer dva roky pôsobil ako generálny riaditeľ a predseda predstavenstva v zdravotnej poisťovni Dôvera. Tomu predchádzali jeho viac ako 11-ročné skúsenosti v Citibank (Slovakia), niekoľko rokov aj z pozície riaditeľa divízie podnikových financií a člena predstavenstva.