K poklesu nezamestnanosti na východe Slovenska má onedlho prispieť nový priemyselný park v Snine. Revitalizácia starých stavebných hál má vytvoriť priestor pre nové podniky, no areál sa má zároveň rozšíriť o nové pozemky. Prvá etapa realizácie projektu prebehla hladko, v súčasnosti mesto zápasí s nedostatkom financií. Nielen s ním. Hlavným problémom zostáva doriešiť vlastnícke vzťahy k potrebným pozemkom.
Problémy s pozemkami
V sninskom priemyselnom areáli ukončili prvú etapu výstavby už v roku 2007, keď zrekonštruovali štyri výrobné haly. Vlastníkom obnovených priestorov a pozemkov pod nimi je mesto Snina, a tak rekonštrukcia prebehla hladko. V priestoroch dnes dokonca fungujú štyri prevádzky. Podľa Marty Mrázovej z Mestského úradu v Snine bola rekonštrukcia výrobných hál bezproblémová aj vďaka spolupráci s agentúrou SARIO, ktorá zabezpečovala financovanie projektu.
Druhá etapa výstavby sa tak dobre nezačala. V roku 2006 sa situácia skomplikovala a nehnuteľný majetok bývalého vlastníka dnešného areálu priemyselného parku - spoločnosti Vihorlat - sa postupne rozpredával. S firmou malo mesto uzatvorené zmluvy, ktoré mali riešiť vlastnícke vzťahy k pozemkom. Proces výkupu pozemkov sa skomplikoval vtedy, keď Snina nezískala ďalšie finančné prostriedky na rozšírenie priemyselného parku od ministerstva hospodárstva. Napokon mesto muselo vrátiť pozemky novým majiteľom. Z týchto dôvodov sa druhá etapa výstavby parku dodnes neukončila. "Vlastníctvo k ďalším pozemkom v areáli majú súkromné spoločnosti a mesto v súčasnosti rokuje o podmienkach ich získania do vlastníctva,“ spresňuje zložitú situáciu Mrázová.
Projekt za 110 miliónov
Rekonštrukcia výrobných hál sa z väčšej časti financovala z prostriedkov Európskej únie a zo štátnych prostriedkov prostredníctvom agentúry SARIO ako sprostredkovateľského orgánu ministerstva hospodárstva. Len v rámci projektu Rekonštrukcia výrobných hál - Snina takto mesto získalo takmer 95 miliónov korún z eurofondov a zo štátneho rozpočtu ďalších 8,7 milióna. Päť miliónov korún z rozpočtu mesta pohltili náklady na projektovú dokumentáciu a výdavky spojené s realizáciou projektu. V tomto roku mesto zároveň financovalo vybudovanie dopravnej komunikácie vo výške 2,2 milióna korún.
Neúplná infraštruktúra
Priemyselný park sa sčasti rozprestiera na pozemkoch bývalej spoločnosti Vihorlat. Práve v tejto lokalite areálu je dnes ešte pôvodná základná infraštruktúra, ktorú využili v prvej časti realizácie projektu. Nová infraštruktúra, teda voda, kanalizácia, teplo, vnútroareálové komunikácie, elektrické siete a podobne, mali byť doriešené v druhej etape, ku ktorej zatiaľ nedošlo. Mesto však z vlastného rozpočtu vybudovalo pre súčasných investorov spomínanú dopravnú komunikáciu. Aj keď patrí Snina k odľahlým mestám východného Slovenska, spolieha sa na blízkosť železničného napojenia, medzinárodného letiska v Košiciach a siete pozemných komunikácií. Priaznivci projektu považujú za pozitívum aj bezprostrednú blízkosť Poľska a Ukrajiny.
Štyria domáci investori
Vďaka ukončeniu prvej etapy sa už v minulom roku do areálu sninského priemyselného parku nasťahovali štyri firmy. V prvotných plánoch sa počítalo s celkovou výmerou takmer 131-tisíc štvorcových metrov. Pôvodný zámer sa bude v blízkej budúcnosti meniť, no park dnes funguje na ploche necelých 3-tisíc štvorcových metrov.
Záujem o pôsobenie v zrekonštruovaných budovách prejavili najmä domáce firmy. Humenská spoločnosť RMR Slovensko zabezpečuje servis hydrauliky, okrem neho vyrába teleskopické hydromotory a príslušenstvo.
Spoločnosť MOPS Press z Belej nad Cirochou v parku vyrába a predáva tlakové odliatky z ľahkých kovov. Táto firma sa od roku 2001 orientuje najmä na automobilový a elektrotechnický priemysel. Sninská spoločnosť DEL Casting sa zameriava na generálne opravy tlakových lejacích strojov a svoju ponuku rozširuje aj o dodávky nových strojov. Ďalšou domácou firmou je spoločnosť Elektron, ktorá vyrába elektrorozvádzače.
Neistá budúcnosť
V začínajúcom priemyselnom parku si zatiaľ našlo prácu 135 ľudí. Podľa štatistík úradu práce, sociálnych vecí a rodiny pomaly klesá nezamestnanosť v meste i regióne. Kým v roku 2006 v Snine evidovali 2 663 nezamestnaných, o rok neskôr to bolo len 1 131 ľudí. Predstavitelia mesta sa usilujú aj prostredníctvom úspešného ukončenia projektu priemyselného parku, aby dosiahli čo najväčší pokles množstva ľudí, ktorí sú v regióne bez práce, a to už v nasledujúcich rokoch.
Mesto počíta s budúcim rozšírením areálu parku, tomuto plánu však bránia nedoriešené vlastnícke vzťahy k pozemkom potrebným na rozvoj. Podľa Mrázovej z mestského úradu nemá zatiaľ Snina - pri súčasných podmienkach výziev - na získanie nenávratného finančného príspevku prostredníctvom Operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast šancu, aby získala potrebné peniaze na ukončenie projektu.