Dnes sa konkurenčná výhoda presúva na stranu tých, ktorí majú znalosti a vedia ich uplatniť a zrealizovať. "Prajete si, aby som vám povedal, ako som vybudoval podnik až do jeho dnešnej veľkosti? Pri svojej práci som nemal na mysli vybudovanie podniku, ale ľudí. Vybudoval som človeka, aby bol výkonnejší a lepšie slúžil zákazníkom a on potom vybudoval závod." Baťov podnik bol znalostným podnikom a Baťa bol vedomostne orientovaný manažér. Ľudí považoval za základný zdroj hodnôt v podniku.
|
Sobotná konferencia
Na vzájomné odovzdávanie znalostí slúžila konferencia, ktorá sa konala každú sobotu. Najmodernejšie podniky sveta používajú rovnaký systém. Na konferencii sa zúčastňovali všetci vedúci pracovníci a vrcholné vedenie spoločnosti. Každý z prítomných mal za úlohu informovať o dosiahnutých výsledkoch svojho oddelenia za uplynulý týždeň. Cieľom bolo poznať vývoj na trhoch a vyriešiť všetky vzniknuté problémy v čo najkratšom čase. Dôležitou úlohou konferencie bola aj vzájomná výmena poznatkov a spoločné zdieľanie nadobudnutých znalostí. Definícia "učiaceho sa podniku" znie: Nie je to podnik, ktorý má len bohatý program školení, na ktoré vysiela svojich ľudí, ale podnik, ktorý sa cieľavedome a neustále pripravuje na podklade vlastných skúseností, cudzích skúseností a podľa strategických zámerov na vystúpenie na popredné miesto vo svojom odvetví. Podľa Baťu: "Každý z nás pridržuje rebrík úspechu svojim chudobným príbuzným tým, že sa s nimi delí o získané skúsenosti. Takto sa vedomosti, ktoré nám prináša naša práca, rozlievajú prúdom do širokého okolia a stávajú sa drahocenným bohatstvom ľudu."
Baťa žiadal "vyúčtovanie" investícií, ktoré firma vkladala do zamestnancov. Priamo nútil spolupracovníkov, aby sa vzdelávali. Vzdelanie, školenie a tréning neboli v jeho prípade tie nákladové položky, ktoré podnik znižuje prvé, keď nie sú peniaze. Vzdelanie je investícia, strategický nástroj na zlepšenie výkonu a konkurencieschopnosti v správne organizovanom podniku. V nesprávne organizovanom podniku sú výdavky na vzdelanie vyhodenými peniazmi: mozgy v takom podniku hrajú len podradnú rolu.
Po ukončení konferencie sa konal spoločný obed, pri ktorom prebiehala diskusia o otázkach a problémoch. Keďže na konferencii sa zúčastňovali aj vedúci zahraničných pobočiek, celé vedenie spoločnosti malo možnosť oboznámiť sa so stavom podnikania spoločnosti a s najnovšími správami a novinkami z celého sveta týkajúcimi sa výroby obuvi. Týmto spôsobom dokázalo vedenie podniku, tvoriace "mozgový trust", doviesť spoločnosť na vrchol svetového obuvníckeho priemyslu. Brainstorming využíval Baťa denne: "Každá ľudská myšlienka, pokiaľ zostane v mozgu jednotlivca, je neplodná. Je to ruda, v ktorej je azda diamant, ale to sa neprejaví inak než brúsením. Jediným brusom, ktorý môže vybrúsiť myšlienky vlastného mozgu, sú mozgy druhých ľudí."
Baťova škola práce
Baťa sa držal hesla: "Ak chceme mať schopných spolupracovníkov, musíme si ich vychovať." Do Baťovej školy práce (BŠP) prichádzali mladí ľudia vo veku 14 rokov. Škola získala výbornú povesť, pretože Baťa zamestnával najlepších učiteľov a vychovávateľov a všetko, čo sa v škole učilo, malo konkrétny cieľ a praktický úžitok. "Každá koruna, ktorú vydáme na účelné vybudovanie školy, sa nám v živote mnohokrát vráti. Nielen na nevypočítateľných mravných požitkoch, ale aj na zvýšenom blahobyte, ktorý dosiahneme." Aby sa vyučovanie permanentne skvalitňovalo a učitelia sa viac angažovali, bol vypracovaný špeciálny motivačný program tzv. zvláštnych odmien pre učiteľov Baťovej školy práce. Zvláštna odmena sa vyplácala len za nadprácu, za zvláštne úlohy alebo za mimoriadne a vynikajúce výsledky v školstve, vo vyučovaní a výchove. Za bežné plnenie úloh a povinností nemal nikto z pedagógov nárok na zvláštnu odmenu.
Baťa prijímal do školy deti bez predchádzajúcich zlých návykov a skúseností, pretože zastával názor, že je ľahšie vychovať pracovníka od základu, ako snažiť sa meniť jeho návyky. V BŠP platila zásada, že práca musí byť hlavnou vyučovacou metódou. Všetky teoretické vedomosti museli byť overené praxou a vlastnou osobnou skúsenosťou. Baťa sám hovorieval: "Učme sa prácou. Skutočná práca je najlepšou metódou. Veľkým bohatstvom je vlastná skúsenosť, pretože práve ona zhodnocuje naše vedomosti. Vedomosti môžeme druhému dať, ale skúsenosti si musí každý vykúpiť vlastným potom, vlastnými mozoľmi."
Po prijatí sa študent, v Zlíne nazvaný mladý muž alebo mladá žena, nasťahoval do internátu, kde býval počas celého štúdia. Na internátoch vládli prísne podmienky, takmer vojenská disciplína. Mladým mužom a mladým ženám bolo zakázané prijímať podporu z domu a všetky svoje výdavky a životné potreby si hradili len z vlastných príjmov. Cez deň pracovali ako dospelí robotníci v továrni od 7.00 do 17.00 hod. s dvojhodinovou prestávkou na obed a krátky oddych. Za prácu v továrni dostávali mzdu. Každú prácu vykonávali dovtedy, pokiaľ ju dokonale nezvládli a počas školy prešli postupne celým výrobným procesom. Po skončení práce ich čakalo trojhodinové vyučovanie. Vyučovanie sa zameriavalo na praktické otázky a po ukončení štúdia bol každý absolvent pripravený na svoju prácu aj teoreticky. Podstatou výučby bola praktická ekonómia, zostavovanie rozpočtov a jazyky. Vďaka práci vo výrobe dokázal každý absolvent vlastnoručne vyrábať topánky. "Podľa rozhodnutia šéfa závodu sú všetci mladí muži zamestnaní v kanceláriách povinní ovládať obuvnícku výrobu tak, aby dokázali vlastnoručne vyrobiť pár topánok. Pokiaľ sú v kanceláriách mladí muži, ktorí to nedokážu, majú na výber - vrátiť sa do obuvníckych dielní, pracovať za plnú mzdu a doučiť sa vo výrobnej praxi, alebo ostať v kancelárii za najnižšiu týždennú mzdu 80 Kč, ktorá nebude zvýšená dovtedy, pokiaľ nezhotovia svoj skúšobný pár topánok. Toto opatrenie je nevyhnutné, lebo vynikajúce vedúce miesta v závodoch sú vyhradené len mužom, ktorí vedia dobre pracovať vlastnými rukami, takže rozumejú práci aj ľuďom, ktorých majú riadiť a viesť."
Viac ako 50 % študentov BŠP sa vzdalo ešte pred jej dokončením. Avšak študenti, ktorí vydržali, opúšťali jej brány s praktickým vzdelaním a so slušnými úsporami. Väčšina z absolventov sa úspešne uplatnila v živote a mnohí z nich zastávali významné funkcie v Baťových závodoch alebo v iných oblastiach hospodárstva. Počet absolventov BŠP vzrástol z 44 v roku 1928 na 4 280 v roku 1940.
Tomášov - výchova budúcich riaditeľov
V druhej polovici tridsiatych rokov, napriek kvalitnej príprave mládeže, začal koncern pociťovať absenciu zariadenia, ktoré by bolo schopné pripravovať mladých mužov schopných zastávať najvyššie hospodárske funkcie v koncerne vrátane miest budúcich riaditeľov. Na splnenie takéhoto náročného cieľa BŠP nestačila. Preto sa začal budovať nadštandardný stupeň výchovy, pomenovaný Tomášov na počesť zakladateľa. Tí najlepší študenti, elita žiakov BŠP, sa nazývali "Tomášovci". Koncom 30. rokov bol pre nich zriadený individuálny internát. Podľa vedenia závodov: "Doteraz neexistuje na celom svete škola pre riaditeľov. Aj keď Tomášov je určený na to, aby vychoval vedúcich ľudí pre Baťove závody, žiadny Tomášovec nemá isté, že sa musí stať vedúcim pracovníkom. Pre vedúce postavenie je však nevyhnutný predpoklad dosiahnutia absolútnej dokonalosti v určitom odbore práce."
Tomášovci boli pripravovaní pre vedúce pozície v modernom hospodárstve. Podľa elitných anglických a amerických vysokých škôl (Harrow, Rugby) z nich vychovávali budúcich obchodníkov. Pri spoločenských stretnutiach museli chodiť v oblekoch a cylindri a v škole sa učili zvyklosti vyššej spoločnosti, cudzie jazyky, ale aj spoločenské správanie. Študenti sa učili komunikovať s ľuďmi a stolovať. Slávnostný odev odkladali len v továrni, kde museli pracovať rovnako ako ostatní študenti. Výchovou Tomášovcov mal byť poverený vychovávateľ z okruhu univerzitných profesorov. Vychovávateľ mal byť okrem toho človek so širokým vzdelaním, životnými skúsenosťami a s pevnou povahou. Vyučovanie malo väčšinou ráz diskusií. Baťa budúcim riaditeľom hovorieval: "Neuspokojujte sa s malými cieľmi. Nebojte sa veľkých osobných úloh. V našich závodoch na celom svete sú tisíce miest pre mužov, ktorí sú odhodlaní zarábať milióny korún ročne, ktorí sa chcú stať vodcami pri práci, výrobe, ale hlavne predaji. Malý je ten, kto má len malý cieľ. Veľký podnik nemôže potrebovať malých ľudí. Začnite včas! Už na dvadsaťročnom človeku poznáte myšlienky a činy malých či veľkých cieľov, malých či veľkých ľudí. Tých malých bude vždy dostatok, veľkých čoraz menej a menej."
Ďalšie vzdelávanie
Firma Baťa intenzívne investovala do ľudských zdrojov. Pre zamestnancov organizovala viaceré kurzy a školenia. Podľa J. A. Baťu: "Treba trvať na tom, aby všetci naši zamestnanci do 28 rokov, ktorí chcú medzi nami pracovať, venovali 6 až 8 hodín svojmu ďalšiemu vzdelávaniu. Kto by nechcel, nech sa medzi nami nezdržuje."
S rozširovaním siete vlastných predajní vznikla potreba výchovy vlastných predavačov. Škola predavačov bola založená s cieľom organizovať výučbu a výchovu vlastných predavačov. Jej náplňou boli praktické a teoretické znalosti súvisiace s vedením a prevádzkou firemnej predajne. Absolvent školy predavačov sa naučil odborne viesť predajňu, realizovať inventúru, spracúvať účtovníctvo spolu s inventúrou, výkazmi a objednávkami. Súčasťou kurzu boli aj znalosti tovaroznalectva, pedikúry a pod. Spoločnosť týmto spôsobom zabezpečila výchovu väčšiny pracovníkov firemných predajní.
Výučba v exportnej škole prebiehala popri zamestnaní. Jej úlohou bolo pripraviť pracovníkov na podmienky v zahraničných pobočkách firmy. Vyučovali sa hlavne cudzie jazyky a zvyklosti zákazníkov v cudzích krajinách. Výučba jazykov bola na prednom mieste vo vzdelávacom pláne koncernu. Firma značne pociťovala nedostatok jazykovo zdatných odborníkov pre svoju neustálu expanziu. Pracovníci boli motivovaní učiť sa cudzie jazyky. Ich výučba bola súčasťou všetkých foriem teoretickej prípravy. Vedenie podniku vyplácalo každému zamestnancovi, ktorý osvedčil svoju znalosť cudzieho jazyka pred komisiou, sumu 50 Kč týždenne!
Študijný ústav T. Baťu bol založený s cieľom oboznamovať pracovníkov spoločnosti s najnovšími poznatkami vo vedných odboroch a v praxi súvisiacich s prevádzkou koncernu. Organizoval početné vzdelávacie a odborné kurzy. Takto mali z poslucháčov vychovať odborne zdatných vedúcich a majstrov. Súčasťou ústavu bola odborná knižnica, bohaté zbierky, odborné pracovne a laboratóriá. Na prednášky pozývali popredné osobnosti, špecialistov a vlastných firemných odborníkom.
Zdokonaľovaniu a zlepšovaniu odbornej úrovne celého podniku sa venovali všetky stupne riadenia. Pre spoločnosť platila zásada, že všetky znalosti a vedomosti sú spoločným majetkom. Preto mal každý vedúci pracovník povinnosť odovzdávať skúsenosti podriadeným. Každý pracovník musel mať za seba pripraveného náhradníka pre prípad, že by bol presunutý na zodpovednejšiu funkciu.
Je obdivuhodné, aké moderné metódy sa používali v Baťových závodoch pred viac ako 80 rokmi. V mnohých oblastiach firma predbehla svoju dobu o mnoho desaťročí. Mnohé manažérske prístupy, ktoré Baťa bežne používal, sa dnes objavujú v manažérskej literatúre ako novinky a objavy posledných rokov. Preto nie je prekvapujúce, že firma Baťa bola vo svojom období jednou z najprogresívnejších a najúspešnejších firiem z celosvetového hľadiska.