Keď v Solčanoch pred viac ako dvadsiatimi rokmi začali Švajlenovci vyrábať zeleninové ochucovadlo, netušili, že ich podnik bude taký úspešný. Traja súrodenci založili v rodinnom dome podnik a zamerali sa na zdravú výživu. Dnes poznajú ich výrobky aj v zahraničí.

Zdravie nad biznis
Za všetkým bolo zdravie. "S bratom a sestrou sme si povedali, že máme dosť chémie a budeme vyrábať ochucovadlo na prírodnej báze. Otec nám pomohol, tak sme začali kombinovať sušenú zeleninu a dávať dohromady prvé receptúry," hovorí jeden zo zakladateľov firmy Michal Švajlen. Rozhodli sa, že ich výrobky budú bez škodlivého glutamanu sodného a uprednostnia bylinky. Výrobok poslali na schválenie hygienikom, ktorí im dali zelenú.

V roku 1986 bola prvá receptúra na svete, zostávalo iba vymyslieť názov. Vtedy sa všetkým podobným ochucovadlám hovorilo jednoducho "vegeta". Tento názov už však bol patentovaný pre vtedajšie Československo, preto Švajlenovci uvažovali nad iným. Návrhov bolo mnoho -- od zahraničných, až po rôzne skratky. No nič dobre neznelo.

Navyše za vtedajšieho režimu nebolo vhodné, aby mal nejaký "náš" výrobok zahraničné pomenovanie. Istý čas sa pohrávali aj s myšlienkou dať ochucovadlu značku podľa rodiny a už-už z neho mohla byť Švajlenka. Vhodný názov mali pritom paradoxne celý čas doslova pred nosom. "Sme zo Solčan, tak sme si povedali, veď je to jednoduché, v názve je aj "sol", tak budeme robiť Solčanku," spomína M. Švajlen.

Najskôr platiť, potom predať

Produkt sa postupne dostával do predajní nielen u nás, ale aj za hranicami. Firma Solčanka chcela preraziť vo väčšom aj v Nemecku či v susednom Rakúsku, no mali smolu na zlých obchodných partnerov. "Každý chcel iba zarobiť alebo získať daňové úľavy. O zdravie vôbec nešlo. S takými firmami sme nechceli mať nič," vysvetľuje syn zakladateľa firmy Vladimír Švajlen, ktorý so súrodencami pokračuje v otcovom biznise. Rozhodli sa, že radšej budú obchodovať s menšími partnermi, ktorým ide o rovnakú vec. Teraz sa môžu pochváliť tým, že Solčanku možno nájsť napríklad i v Amerike či Austrálii.

Problém na domácom trhu je dostať sa do veľkých reťazcov. "Niektorí chceli zaplatiť za "logistický zápis" a až potom sme mohli dodať naše výrobky do ich predajní. Platili sme, veď ak sme chceli predávať, nič iné nám nezostávalo. Ale našli sa aj predajne, kam sme tovar mohli hneď doviezť," spomínajú Švajlenovci.

Dnes sa im stáva, že odberatelia neplatia včas. Niektorí meškajú aj viac ako dva mesiace, vtedy využívajú pomoc banky. "Od začiatku spolupracujeme s VÚB bankou. Keď odberatelia meškajú s platením, využívame kontokorentný úver. Vlani sme si vzali úver aj na kúpu auta, ktorý splácame. O peniaze, účtovníctvo a všetko okolo toho sa stará jeden zo synov," hovorí otec. Ďalší syn má na starosti obchody, tretí sa stará o chod firmy, logistiku a dopravu. Všetko funguje ako hodinky, celú firmu tvoria iba štyria ľudia.

Nové produkty
Švajlenovci chcú v zdravej výžive pokračovať. Sortiment rozšírili o sójovú múku, ktorú balia pre obchodného partnera. Vývoj a uvedenie nového výrobku na trh je zložité finančne i časovo. "Sú to dva-tri roky behania po úradoch, napriek tomu uvažujeme aj o novinkách," plánuje M. Švajlen. Nedávno prišli na trh s výrobkami so zníženým obsahom sodíka vhodnými pre pacientov s vysokým krvným tlakom a chorobami srdca a ciev. Pri vývoji spolupracujú s odborníkmi, všetky výrobky dodávajú aj do nemocníc či obchodov so zdravou výživou. Vladimír Švajlen prezrádza: "Naši odberatelia prejavili záujem o kukuričnú múku, začíname s jej výrobou."

Firma odoberá zeleninu stále od toho istého pestovateľa a s ostatnými prísadami je to rovnako. Čo majú odskúšané, nemenia, prešľap si nemôžu dovoliť.