Hlas je mocný nástroj. Dajú sa ním jemne či menej jemne ovplyvňovať partneri a budiť sympatie, ba možno ním aj hroziť. A takisto získať lepšie platené miesto, predať ponúkaný výrobok alebo odhaliť charakter a zámery človeka, s ktorým sa rozprávame.
Ľudia sa však väčšinou jednostranne zameriavajú na obsah vlastnej výpovede a nedoceňujú celkové vyznenie jazykového prejavu. Podobný prístup nie je opodstatnený. Takýto záver aspoň vyplýva z výskumov jazykovedca Waltera Sendlmayera zo Slobodnej univerzity v Berlíne, ktorý poukazuje na to, že čo i len priemerná prednáška -- avšak dobre prednesená -- je účinnejšia ako múdrosťami pretkaná reč, ktorú však prednášateľ z technického hľadiska jednoducho nezvláda: hovorí monotónne, mrmle či nejasne artikuluje. Sedlmayer tvrdí, že na dobrú povesť veľkých koncernov vplýva dnes už dokonca aj spôsob vyjadrovania sa najvyšších manažérov.
Odkašliavaním nudíte
A to nie je všetko. Vlastný hlas vraj ovplyvňuje úspech človeka v práci, rovnako ako trebárs výber životného druha. Či už hovoríme, spievame, kričíme, vzdycháme alebo stonáme, ľudský mozog spracuje každý vyslovený zvuk už po 140 milisekundách. Prostredníctvom hlasu získavame bleskový prístup k pocitom partnera. V hlase sa zrkadlí nielen sociálny pôvod rečníka, ale aj jeho vzdelanie, vek a momentálny emocionálny stav. A intonácia a spôsob dýchania sú takými silnými fenoménmi, že dokážu okamžite vzbudiť sympatie či nesympatie k jedincovi, ktorého práve počúvame. Odborníci hovoria o "psychorespiratórnom efekte". Pokusy ukázali, že ak osoba vystupujúca na verejnosti pociťuje sucho v hrdle a úmerne tomu znie aj jej hlas, poslucháči pocítia naliehavé nutkanie, aby si sami začali odkašliavať. A naopak -- kto hovorí pekne a uvoľnene, toho každý rád počúva i dlhšie a nenudí sa. Na túto starú skúsenosť by mali pamäť všetci tí, čo sa živia schopnosťou presviedčať iných -- napríklad, aby dohodli obchodnú operáciu.
Vizitka osobnosti
V modernom mediálnom období, v ktorom sa už nemožno bezpodmienečne spoľahnúť na pravdivosť vyslovovaných slov a ani dôkaznú silu neraz manipulovaných obrázkov či fotografií, dostáva hlas celkom nový rozmer -- keďže predstavuje nezameniteľný a jednoznačný identifikačný znak, stáva sa svojráznou vizitkou osobnosti.
Dobrou správou však je, že výrazovú silu hlasu možno trénovať, nejde teda o nič vrodené. A pamätajme aj na to, že mocný a sebavedomý hlas je znakom dobrého zdravia. Na kvalite hlasu sa odrážajú mnohé neurologické poruchy, ak len nejde o porušené hlasivky samotné. Pokusy ukázali, že kolektív prehliadal mladú angažovanú kolegyňu v podstate len preto, že mala tenučký, piskľavý hlások, ktorý v poslucháčoch vyvolával stereotypy a vzbudzoval v nich dojem neistoty, nekompetentnosti a povýšenia. A keďže mladá žena odmietavý postoj spolupracovníkov sama registrovala, jej prejav sa ešte zhoršoval a nevdojak tak dávala ostatným za pravdu.
Iným znakom vnútornej neistoty hovoriaceho sú časté bezobsažné vsuvky, ktoré naznačujú, že ide o človeka nerozhodného a skôr nesmelého. "Kto považuje samého seba za dôležitého, automaticky nadobúda istejší hlas a dôraznejšiu vetnú intonáciu" -- tvrdí ďalší jazykovedec, Hartwig Eckert z Flensburgu. Pomôžte si teda sami -- premýšľajte nielen o tom, čo hovoríte, ale aj ako hovoríte.
Ak máte pred sebou dôležitú úlohu, od ktorej závisí váš ďalší pracovný osud, napríklad hodnotiaci pohovor, neváhajte predtým trénovať. Skúste si nahrať vlastné slová na magnetofón a potom ich analyzujte. Prípadne sa učte od iných -- od presvedčivého kolegu, zaujímavého známeho, dobrých hercov v televízii.