Možno aj vy máte dojem, že žiaci dnes málo vedia. Učitelia stredných škôl sa sťažujú na úroveň vedomostí k nim prichádzajúcich absolventov základných škôl a učitelia vysokých škôl majú rovnako skľučujúci dojem z väčšiny maturantov. Vyzerá to tak, že keby sa učitelia školy nižšieho stupňa viac snažili, výsledok by mohol byť oveľa lepší.
Kľúčový bod -- učiteľ
Na každom kroku vidno, že škola si neplní svoju úlohu tak, ako sa to od nej očakáva. Lenže škola, to sú učitelia. Možno z toho usúdiť, že väčšina učiteľov nestačí na svoje poslanie? Myslím si, že každý človek, ktorý hodlá kráčať učiteľským chodníčkom, má mnoho krásnych predsavzatí a ambícií. Preto chcem poukázať na to, prečo škola nenapĺňa predstavy a ambície svojich pedagógov.
Pred každou zmenou v školstve proklamujeme, že škola má učiť myslieť, vyjadrovať sa, viesť k žiakov k tvorivosti, a nie zaťažovať pamäť a zbierať encyklopedické vedomosti. Všetci to chcú a všetci to vedia. Prečo je prax vo väčšine prípadov celkom opačná? Prečo sa neuskutočnili vzletné myšlienky reforiem? Je na to viacero dôvodov.
Predovšetkým vyučovať žiakov tak, aby boli problematikou zaujatí, aby boli počas vyučovacej hodiny pozorní, aby boli neustále nútení zvažovať, porovnávať a kombinovať, je pre učiteľa a aj žiakov veľmi namáhavé. Ponúka sa otázka -- je to vôbec potrebné? Odpoveď je naporúdzi a je stručná: nie, nie je to potrebné! Prečo? Nuž preto, že od žiakov -- absolventov na prijímacích skúškach a prakticky ani pri maturite nikto nežiada zvažovanie, porovnávanie ani kombinovanie. Preto praktickejšie si z tohto hľadiska počína učiteľ, ktorý diktuje žiakom zostručnené vlastné poznámky, alebo im iba povie, ktoré strany či odseky z knihy sa treba "naučiť" a potom ich doslova aj od žiakov požaduje.
"Nadupané" osnovy
Pre väčšinu žiakov je jednoduchšie naučiť sa niečo doslovne alebo niečo jednoduché "odverklíkovať" či dosadiť čísla do hotového vzorca. Ak to učiteľovi stačí, sú s ním spokojní žiaci aj ich rodičia. Všetci mu dobre rozumejú, pretože učeniu spamäti niet čo nerozumieť. Horšie pre učiteľa i žiakov je, keď to učiteľovi nestačí. Keď ich vedie k zdôvodňovaniu, vlastným formuláciám, zovšeobecňovaniu a podobne. Žiaci ani rodičia nerozumejú, prečo učiteľovi nestačí to, čo je pre iných dostačujúce. Aj kolegovia ho niekedy majú za čiernu ovcu, ktorá nekráča s ostatnými. Lenže problém sa tým nekončí. Osnovy sú totiž "nadupané" faktami, ktoré možno čakajú na žiaka v niektorom postupovom konaní. Nemožno ich vynechať. Učiteľ jednoducho nemá šancu všetko prebrať spôsobom, ktorý rozvíja skutočné schopnosti žiaka. Učiteľ navyše nemá ani čas vysvetliť či presvedčiť žiakov, že kurz, ktorý spolu nastúpili, je síce namáhavejší, ale oveľa správnejší a pre nich prínosnejší.
Rezignácia
Výsledok je taký, že žiaci považujú požiadavky učiteľa za nejasné a neprimerané. Rodičom sa, prirodzene, zdá, že sa ich deťom krivdí a riaditeľ školy nechce mať problémy. Sústredený tlak prinúti učiteľa, aby sa poddal. Začne látku diktovať, v jeho výklade sa objavia poučky, vzorčeky a nemenné fakty, ktoré si žiaci môžu prečítať v učebnici. Náš učiteľ rezignoval. Nevyhorel, ale dočasne kapituloval.
Maturita
Keďže tlak pominul, môže sa venovať napríklad vzdelávaniu, ktoré sa (akože inak) uskutočňuje v čase vyučovania. Žiakom však nič nechýba, len nabudúce sa im dá naučiť namiesto jednej kapitoly povedzme dve z učebnice. Vlastné ďalšie vzdelávanie mu síce bude nanič, pretože pre prehustené osnovy aj tak môže používať len svoj stereotyp so zadávaním "odtiaľ -- potiaľ" a písomnými previerkami. Maturity sa však neobáva, pretože externá časť sa buď jeho predmetu netýka, alebo je aj tak výberom úloh celoštátne prispôsobená tomu, "ako sa predmet momentálne učí". Čo je síce správne, pretože neškodí žiakom, ale nevzniká ani motivácia niečo robiť lepšie.
Hypotézy a logický úsudok
Testy všeobecných študijných predpokladov tak, ako sú navrhnuté napríklad v susednom Česku, u nás nemáme. Tie dávajú osobitnú šancu klásť pri maturite netradičné otázky, ktoré vyžadujú vedomosti z viacerých oblastí a opierajú sa viac o schopnosť vytvárať si hypotézy a logicky usudzovať.
Prijímacie skúšky či nábor?
Interná časť maturít, prezývaná tiež "veľké sťahovanie zborov", je naďalej založená len na náhode a šťastí. Napokon za necelých 15 minút má trojčlenná komisia len malú šancu zistiť o žiakovi niečo podstatné. Objektivita je taká ako kedykoľvek predtým, len je všetko zložitejšie, drahšie a časovo náročnejšie. Prijímacie skúšky dnes už prakticky odpadajú. V budúcnosti to bude zväčša presviedčanie a získavanie žiakov. Navyše prijímacie skúšky fakúlt, ktoré ich ešte robia, sú zväčša ukážkou encyklopedickosti.
Reforma
Ako vidno, náš učiteľ, ktorý dočasne kapituloval, žiakov z hľadiska postupových skúšok vôbec nepoškodil, a pritom sebe zjednodušil život. Jeho dočasná kapitulácia má dokonca dobré dôvody zmeniť sa na trvalý stav.
Preto cieľom nasledujúcich dní a pokiaľ možno málo rokov by malo byť, aby dočasná kapitulácia učiteľov netrvala večne. Máme armádu učiteľov, ktorí sú pripravení učiť inak, efektívnejšie a prirodzenejšie. Záchranou by mala byť reforma s rámcovým (štátnym, záväzným) a školským programom. Môže to tak byť, ak bude podľa mojej mienky splnených niekoľko podstatných podmienok:
- Zmena nemôže byť frontálna, a už vôbec nie uzavretá. Musí sa diať po častiach, alebo ešte skôr s určitými prieskumami a úpravami terénu. Do toho rozhodne patrí redukcia faktov v učive, veľkosť administratívy, platy učiteľov, počet žiakov v triede, úväzok učiteľa, rovnaká voľnosť či pravidlá pre všetky typy škôl a sprehľadnenie financovania, ale aj prestup žiaka na inú školu.
- Prvým vstupom by mala byť výrazná redukcia učiva, ktorú by mali síce riadene, ale uskutočniť samotní praktici -- učitelia príslušného typu škôl. Po tejto redukcii volajú učitelia už mnoho rokov. Radikálne zmenšenie množstva faktov by rozviazalo učiteľom ruky a mali by možnosť začať konečne trocha učiť podľa svojich predstáv. Nič sa však nedeje. Toto "insitné škrtanie", ako redukciu niekto povýšene označil, bude mať blahodarný vplyv na atmosféru v školách. Mal by to byť prvý krok, ktorý by svedčil o tom, že so zmenami, ktoré majú dostať zo závozu učiteľov aj žiakov, sa to myslí naozaj vážne. Táto redukcia pripraví pôdu a východisko pripravovaných zmien priamo na školách.
- Rámcové programy treba pripraviť dôkladne so všetkou nadväznosťou, učebnicami, pomôckami, pomocnou literatúrou, multimédiami, programami a metodickými príručkami.
- Učiteľov netreba veľmi školiť, treba ich motivovať a pripraviť im primerané materiálne zázemie. Zvlášť chcem varovať pred celonárodnými monštruóznymi školeniami, ktoré znamenajú pre školy len mnoho nenahraditeľných časových strát s malým efektom. Čo však bude treba pripraviť, je kvalitná, duchaplná reklama pre verejnosť v televízii, rozhlase a novinách a azda aj časovo neobmedzené nočné diskusie.
- Administratívna náročnosť musí byť minimálna. Nesmieme reformou paralyzovať učiteľov a vedenia škôl, ako sa nám to úspešne darilo v posledných rokoch.
- Zmeny by mali ísť ruka v ruke so zmenšujúcimi sa úväzkami aj počtami žiakov v triede a vo vyučovacích skupinách. Učiteľ musí mať reálnu možnosť sa na vyučovanie dôkladne pripraviť a venovať sa žiakom aj individuálnejšie.
- Školský program by mal rešpektovať predovšetkým voľbu učiteľa, prípadne sledovať zameranie školy. Iné vplyvy by mali byť skôr výnimočné. Vysoké školy by mali začať pripravovať budúcich učiteľov na zvládnutie zmien na školách.
- Termín začiatku obsahovej zmeny nesmie byť diktovaný politicky -- zmena by mala byť dobre pripravená a prijatá konsenzuálne, najlepšie naprieč všetkými stranami a väčšinou odbornej a laickej verejnosti. Treba nájsť radšej odvahu zaveliť na ústup než uskutočniť bezhlavý útok, za ktorým budú iba straty a rozčarovanie. Skúsenosti z okolia sú tiež poučné.
Vymenované podmienky (nie sú všetky) majú závažný charakter a nedajú sa splniť za rok. Nechcime sa dočkať rozčarovania, aké bolo pri novej maturite. Výnimku tvorí prvá redukcia učiva uskutočnená praktikmi, ktorú učitelia čakajú a mala by vstúpiť na pôdu škôl najneskôr do dvoch rokov.