Spotrebiteľské ceny tovarov a služieb má ustrážiť od 20. decembra novela Trestného zákona (č. 497/2008).
Odňatie slobody na šesť mesiacov až tri roky hrozí tomu subjektu, ktorý poškodí spotrebiteľa a spôsobí mu malú škodu. Pod poškodením sa myslí, že klame spotrebiteľa na kvalite, množstve alebo hmotnosti tovaru alebo na druhu, akosti a množstve poskytovaných výkonov. To isté sa týka aj skutočnosti, že uvedie na trh výrobky, práce alebo služby a zatají pritom ich podstatné chyby. Trest hrozí aj za to, ak oprávnená osoba na strane predávajúceho určí cenovú ponuku, na základe ktorej dôjde k predaju tovaru alebo poskytnutiu služby za cenu prevyšujúcu obmedzenie ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom, alebo rozhodnutím vydaným na jeho základe. Všeobecne záväzným predpisom, ktorý stanovuje cenové obmedzenia, je zákon číslo 18/1996 Z. z. o cenách.
Kto poruší práva spotrebiteľa konaním spočívajúcim v obchodných praktikách, ktoré sa podľa zákona o ochrane spotrebiteľa považujú za každých okolností za nekalé:
-- hoci bol za taký čin v predchádzajúcich 24 mesiacoch odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený, alebo
-- hoci bol za obdobný čin v predchádzajúcich 24 mesiacoch postihnutý,
potrestá sa trestom odňatia slobody na šesť mesiacov až tri roky.
Rovnako sa potrestá aj ten, kto poruší práva spotrebiteľa tým, že dá na konanie spočívajúce v uvedených obchodných praktikách pokyn, hoci predávajúci bol za obdobné konanie v predchádzajúcich 24 mesiacoch postihnutý.
Nekalé obchodné praktiky
Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.
Patrí sem aj obchodná praktika, ktorá môže podstatne narušiť ekonomické správanie skupiny spotrebiteľov, ktorí sú osobitne zraniteľní z dôvodu ich duševnej poruchy alebo telesnej chyby, veku alebo dôverčivosti, spôsobom, ktorý môže predávajúci rozumne predpokladať, sa posudzuje z pohľadu priemerného člena tejto skupiny. Tým nie je dotknutá bežná a oprávnená reklamná praktika, akou je zveličujúce vyhlásenie alebo vyhlásenie, ktoré nie je mienené doslovne.
Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania a agresívna obchodná praktika. Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe číslo 1 zákona č. 250/2007 Z. z.
Čo je neprípustné
-- tvrdenie predávajúceho, že sa zaviazal dodržiavať kódex správania, pričom to tak nie je
-- zobrazenie známky dôveryhodnosti, známky kvality alebo ich ekvivalentu bez získania potrebného povolenia
-- tvrdenie, že kódex správania je schválený orgánom verejnej moci alebo iným orgánom, pričom to tak nie je
-- vytváranie dojmu, že spotrebiteľ nemôže opustiť priestor predtým, ako sa uzatvorí zmluva
-- osobné navštevovanie domácnosti spotrebiteľa, ignorujúc žiadosť spotrebiteľa odísť alebo sa nevracať, okrem prípadov a v rozsahu odôvodnenom na účely vymáhania zmluvného záväzku
-- vykonávanie vytrvalých a nechcených žiadostí telefonicky, faxom, elektronickou poštou alebo inými diaľkovými médiami, okrem prípadov a v rozsahu odôvodnenom na účely vymáhania zmluvného záväzku.
Kto poruší práva spotrebiteľa konaním spočívajúcim v obchodných praktikách, ktoré sa považujú za každých okolností za nekalé, dopúšťa sa trestného činu.
Klamlivé konanie a klamlivé opomenutie
Obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil. Jej súčasťou sú nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa.
Obchodná praktika sa taktiež považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, a zahŕňa marketing výrobku vrátane porovnávacej reklamy, ktorý spôsobuje nebezpečenstvo zámeny s akýmkoľvek iným výrobkom.
Za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným podstatné informácie, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky.