Uvažujeme o výstavbe veľkej veternej elektrárne, ktorej výkon by sa mal pohybovať okolo sto megawattov. Tvrdí to najväčšia slovenská a česká finančná skupina J&T, k prioritám ktorej patrí energetika a konkrétne investície do výstavby veterných elektrárenských zariadení. V Česku však nie je jedinou. Veterné elektrárne lákajú čoraz viac investorov a napríklad aj jedna z najväčších domácich energetických firiem ČEZ chce do "vetra" investovať v prepočte takmer dvadsaťštyri miliárd slovenských korún.
Najprv menší projekt
Skupina J&T už začala so stavbou svojej prvej elektrárne pri českej dedinke Pchery neďaleko Kladna v prepočte za bezmála 240 miliónov Sk. "Tento veterný park je naším menším projektom, ktorý by sme chceli dokončiť ešte v tomto roku," tvrdí partner J&T Daniel Křetínský.
Finančnej skupine sa investície do veterných elektrární očividne pozdávajú čoraz viac.
"V súčasnosti plánujeme výstavbu veľkej elektrárne, ktorej výkon by sa mal pohybovať okolo sto megawattov," hovorí Křetínský. V porovnaní s uhoľnými či jadrovými elektrárňami sú však i veľké veterné farmy vo výkone slabé. Napríklad jeden blok modernej uhoľnej elektrárne má inštalovaný výkon okolo 600 megawattov, kapacita jadrového Temelína je dvetisíc megawattov.
Väčšia elektráreň bude J&T stáť v prepočte okolo 4,8 miliardy korún. Veterníky im bude vyrábať ČKD Blansko. "Momentálne už vlastníme niekoľko pozemkov, ktoré budeme chcieť pre túto novú elektráreň využiť," prezradil Křetínský, ale lokalitu výstavby zatiaľ menovať nechce. Čo však prezradil, je skutočnosť, že okrem dvoch "veterných" investícií v Česku chce skupina stavať elektrárne aj na Slovensku.
Okrem "veterných vrtúľ" už spoločnosť United Energy, patriaca do skupiny J&T, prevádzkuje aj uhoľný energetický zdroj v Komořanoch neďaleko českého Mostu. Na mieste tamojšej teplárne s výrobou elektriny pripravuje výstavbu úplne nového elektrárenského bloku s výkonom 160 megawattov. V súčasnosti jej zámer brzdia spory s Mosteckou uhoľnou spoločnosťou o dodávky hnedého uhlia.
Kto je proti vrtuliam
Česko má dnes podľa údajov Českej spoločnosti pre veternú energiu takmer 70 veterných elektrární. Viac než dve pätiny celkového inštalovaného výkonu je v Ústeckom, ďalších 16 percent v Olomouckom kraji. Ostatné kraje majú pod desať percent.
Nie všetci sú stavbám veterných elektrární naklonení. Viacero stavieb sa nepodarí presadiť medzi občanmi či na úradoch. Petr Právek zo Strany zelených navyše tvrdí, že ich väčšiemu využitiu bránia dokonca aj úradníci českého ministerstva životného prostredia.
"Predpisy ochrany prírody a krajiny a ich interpetácia je zahľadená do seba, nevníma súvislosti," tvrdí. Hovorca spomenutého ministerstva Jakub Kašpar však kritiku odmieta: "Na rozhodovaní o väčšine projektov sa vôbec nepodieľame. Diskusia prebieha na krajskej a miestnej úrovni."