Pýtajte sa seba, či sa dajú veci robiť lepšie

Obdivuhodné je, ak aj po prekročení štyridsiatky ľudia nerezignujú. Udržiavajú sa v uspokojivej psychickej i fyzickej kondícii. Aj napriek mnohých pádom. Istotu vymenili za súboje so sebou, ale i s okolím a nástrahám v podnikateľskej džungli.

Počas štvrťstoročia kariéry zažila istotu pracovného pomeru iba jeden rok. Zvolila si slobodu podnikania so všetkými výhodami, nástrahami a rizikami. Konateľka Projekt Outdoor Slovakia Tamara Greksáková bola spočiatku počas bývalého režimu umelcom "na voľnej nohe“. Výborný začiatok pre nezávislé nátury, ktoré potrebujú voľne dýchať a riadiť si svoj čas. Revolúcia jej priniesla širšie možnosti na podnikanie. Ako živnostníčka závisela iba od vlastného umu a vyhľadávala iba toľko príležitostí, koľko potrebovala pre slušný život. Popri podnikaní si vytvorila pevné rodinné zázemie. Tretím zlomovým bodom bolo pôsobenie v neziskovom sektore. Od základov budovala neziskovú organizáciu bez predchádzajúcej tradície, s neistým výsledkom.

Z "neziskovky“ do vlastnej firmy
Po rokoch driny, pokusov a omylov sa do neziskovej organizácie pridávajú k Tamare Greksákovej ďalší ľudia. Spoločnosť sa rozrastá, dostáva sa do medzinárodných štruktúr a získava medzinárodné licencie. Prichádza však kruté poznanie, že aj po rokoch odriekania, zanedbávania rodiny sa človek stáva iba "bábkou“ v rukách členskej základne.

Začína odznova a zakladá si vlastnú firmu. Bez vybudovanej značky, personálneho a materiálneho vybavenia. Po dvoch skúšobných rokoch zakladá "eseročku“ rodinného typu. Obrat každoročne stúpa oproti uplynulému kalendárnemu roku o 50 až 70 percent. Rovnako kvalitatívne a odborne rastie jej pracovný tím. Spoluvytvára firemné know-how. Opäť má za sebou roky driny, vybudovanú etablovanú a prosperujúcu firmu. V súčasnosti však prichádza celosvetová kríza. Nik nevie, ako dlho bude trvať, ako sa bude vyvíjať. Prichádzajú problémy s tým, ako udrží v spoločnosti kľúčových ľudí, ak im neponúkne istotu. Ako unesie prevádzkové náklady, ak tržby klesnú na minimum?

Čo ju nezabije, to ju posilní
Neostávalo jej nič iné, iba vykresliť spolupracovníkom reálny stav. Ľudia boli pochopiteľne sklamaní, demotivovaní, smutní. Po rokoch úsilia očakávali istotu a stabilitu. Preto hľadala možnosti, ako kľúčových ľudí neprepustiť. Navrhla dočasné opatrenia, zmenu pracovných náplní. Spolu so svojimi ľuďmi vytvorila spoločnú krízovú obchodnú stratégiu. Kompromisy v požiadavkách na finančné ohodnotenie. Spolu so svojimi kolegami presne vymedzila jasné podmienky, pracovné činnosti a dosiahnuteľné ciele na najbližšie dva mesiace, stratégiu na najbližší polrok a krízový scenár do konca roka. Aj takto je možné zápasiť a neprehrávať ani po viac než 25 rokoch v podnikateľskej džungli.

Ako sa vyhnúť stereotypom
V spoločnosti Unilever prešiel viacerými veľmi odlišnými pozíciami. Začínal ako obchodník, rozbehol biznis na slovenskom trhu. Po piatich rokoch si však povedal: dosť. Súčasný riaditeľ Unilever Slovensko Ľubomír Bratko sa následne rozhodol prejsť na inú pozíciu - do dodávateľskej sféry. S odstupom času hovorí, že to pre neho bola neoceniteľná skúsenosť. Až tam zistil, akých chýb sa dopustil v pozícii nákupcu tovaru. Namiesto toho, aby sa správal ako manažér, zastával skôr pozíciu referenta - robil objednávky, ale neobchodoval. Úplne inak začal vnímať súvislosti v tomto biznise. Bol nútený znova sa učiť čo je to plánovanie a logistika.

Vo výrobe sa naučil vnímať všetko dôsledne. Keď sa pred piatimi rokmi stal riaditeľom tejto spoločnosti, pomohol mu tento prístup vrátiť spoločnosť znova do rastových čísel. Nikdy predtým si neuvedomoval, akými silnými nástrojmi môžu byť čísla v grafoch. Práve všetko, čo sa naučil v predchádzajúcich pozíciách teraz zúročuje pri riadení firmy. Rovnako je pre neho dôležitý nielen vertikálny posun, ale z hľadiska získavania skúseností a boja so stereotypmi aj horizontálny. Účinným prostriedkom v boji proti stereotypom je pýtať sa sám seba, či sa dajú veci robiť aj lepšie.