Kríza a my: Fico: Prepúšťaniu zabránime

Vláda sa v druhej polovici roka, po sérii prepúšťania v podnikoch a znižovaní odhadov ekonomického rastu, rozhodla hľadať riešenie, ako hospodárstvu pomôcť. Začiatkom novembra našla recept a schválila balíček s 27 opatreniami. Pomocou nich chce podporiť podnikateľov či dostavať diaľnice cez verejno-súkromné partnerstvá. Za hlavný cieľ si premiér Robert Fico zvolil udržanie pracovných miest. "Základnou prioritou je udržať zamestnanosť za každú cenu,“ potvrdil premiér pri rokovaní so sociálnymi partnermi.
Zatiaľ je však otázne, kde sa na plány vlády nájdu peniaze. Dane a odvody totiž nechce meniť, nepôjde ani cestou privatizácie a premiér nebude škrtať ani peniaze na sociálne programy. "Nech sa budú prijímať akékoľvek rozhodnutia, nepôjde to na úrok sociálnych programov, ktoré boli schválené. Nepôjde to ani na úkor podpory investičných celkov, ktoré považujeme za podstatné,“ vyhlásil.
Chcú nižšie dane
"Vláda sa zaväzuje, že nepôjde cestou zvyšovanie daní a odvodov. To je zásadný záväzok,“ vyhlásil v novembri premiér. Podnikateľov tento záväzok však neuspokojuje. Očakávali, že im vláda v čase krízy pomôže práve ich znížením. "Želám si, aby sa toto nešťastné odvodové zaťaženie, o ktorom sa na Slovensku už tak dlho hovorí, znížilo,“ podotýka prezident Slovenského živnostenského zväzu Peter Masár.
Pokiaľ by k zníženiu daní prišlo, znamenalo by to veľký výpadok zo štátneho rozpočtu, ktorý by ministerstvo financií muselo pokryť inými zdrojmi. Šéf rezortu Ján Počiatek tvrdí, že pokiaľ by prišlo k zníženiu daní z devätnásť na šestnásť percent, výsledkom by bol výpadok rozpočtu štyridsať miliárd korún ročne.
Skoršie vrátenie dane
Kým znižovanie daní a odvodov sa do záchranného balíčka vlády nedostalo, miesto si v ňom našlo skoršie vracanie preplatkov z dane z pridanej hodnoty. Nakoniec to však vyzerá tak, že ani túto požiadavku podnikateľov vláda nesplní. Počiatek argumentuje výpadkom, ktorý by to prinieslo rozpočtu. "Skrátenie lehoty vratiek DPH zo 120, respektíve 60 na 30 dní, by stálo budúcoročný rozpočet miliardy,“ tvrdí Počiatek. Štát by totiž na hotovostnej báze prišiel približne o osemnásť miliárd korún (597,5 milióna eur).
Minister má aj ďalší argument. Ak by sa doba naozaj skrátila, menej času by mali aj daňoví kontrolóri na odhaľovanie podvodníkov, ktorí na "vratkách“ DPH zarábajú. Podľa hovorcu ministerstva Miroslava Šmála, v prvých desiatich mesiacoch roka odhalili takéto úniky vo výške približne miliardy korún.
Analytici si však myslia, že by vláda zvýšené výdavky na DPH zvládla, ak by začala plniť predsavzatia o šetrení vo verejnej správe. "Takto by výpadok bez problémov vykryla a nemusela by pre to ani robiť nič navyše,“ pripomína analytik z Nadácie F. A. Hayeka Martin Chren. Podľa neho podnikatelia práve dlhšími lehotami na vracanie DPH v podstate zdarma úverujú štát.
Aspoň úvery
Podnikatelia by však mohli mať s pomocou štátu jednoduchší prístup k úverom. Vláda totiž od bánk žiada, aby zmiernili svoju prísnu úverovú politiku, a tým stlmili dosahy finančnej krízy na ekonomiku a obyvateľstvo. Výsledkom bude, že štát má ručiť za rizikové úvery, ktoré banky od vypuknutia krízy nie sú ochotné financovať. Rozdelenie garancií a ďalšie podmienky spoločného projektu s bankami majú byť známe do 15. januára 2009. "Do tohto obdobia minister financií v spolupráci s jedenástimi komerčnými bankami a v spolupráci s predstaviteľmi Eximbanky a Slovenskej záručnej a rozvojovej banky predstaví projekt, ktorý zabezpečí podnikateľovi, ktorý potrebuje úver, že pokiaľ by v komerčnej banke narazil na prísne kritériá a nevedel by cez ne prejsť, štát preberá garancie za takýto úver,“ povedal po decembrovom stretnutí s bankármi Fico. Podľa neho jedna komerčná banka už podobný produkt ponúka v spolupráci so Slovenskou záručnou a rozvojovou bankou. Krytie rizika si v tomto prípade delia jedna k jednej. Premiér chce však dosiahnuť, aby ho ponúkali s podporou štátu všetky významné banky.
Energetika a diaľnice
Medzi protikrízové opatrenia vlády sa dostala aj výstavba diaľnic cez verejno-súkromné partnerstvá. Pri prvom verejno-súkromnom projekte, výstavbe rýchlostnej ceste R1, sa už ministerstvu dopravy podarilo ukončiť tender. Úsek medzi Nitrou a Zlatými Moravcami postaví francúzska spoločnosť Vinci v spolupráci s medzinárodnou bankou ABN AMRO.
Vláda okrem toho plánuje aj naďalej tlačiť na čo najnižšie ceny energií. "Regulácia cien nie je šťastné legislatívne riešenie a ide o zásah štátu, ktorého dosahy sa budú ťažko odstraňovať v období, keď kríza pominie,“ upozorňuje riaditeľka spoločnosti Next Finance Markéta Šichtařová. Výsledkom tlaku štátu na ceny je aj žaloba Slovenských elektrární na ministerstvo hospodárstva, ktoré ich vraj pri cenotvorbe diskriminuje.

Opatrenia na zvládnutie krízy
- zabezpečiť výstavbu diaľnic v pôvodnom rozsahu
- banky majú zlepšiť financovanie programov pre malých a stredných podnikateľov
- zriadenie monitorovacieho výboru dosahov krízy na podnikateľov
- peniaze sa presunú zo základného výskumu do aplikovaného
- štát posilní svoj vplyv v energetických spoločnostiach
- Slovensko možno neodstaví druhý blok jadrovej elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach

Prognóza ficov balíček

Richard Ďurana, analytik INESS
Ako balíček dlhodobo plánovaných opatrení vlády, ktoré majú s finančnou krízou len pramálo spoločného, a ich možnosť zmierniť dosahy krízy, je takmer nulová. Vláda by sa mala zamerať na zlepšovanie podnikateľského prostredia, znižovanie daní a odvodov, a celkovo motivovať súkromný sektor plošnými neselektívnymi opatreniami, aby Slovensko zostalo atraktívne v očiach zahraničných i domácich investorov. Za pozitívum považujeme to, čo v balíčku nie je, a to je napríklad priama podpora vybraných odvetví či označenie prepúšťania zamestnancov za trestný čin.