Sadzba za spotrebované kilowatthodiny elektriny sa veľmi nemenila, Západoslovenská energetika však o dosť zvýšila stále platby za istič. Bytové domy sú typické tým, že majú malé spotreby na veľkých ističoch. Zmenou fixných taríf sa im niekoľkonásobne zvýšili platby. Bytové spoločenstvá na strednom a východnom Slovensku však výraznejší nárast cien elektriny nepocítili.
Podľa Miroslava Takáča, predsedu spoločenstva jedného bratislavského bytového domu, to majitelia bytov pocítia o rok vo vyúčtovaní, keď budú musieť doplatiť aj tisícku na byt. "Vlani sme platili za elektrinu v spoločných priestoroch domu za päť odberných miest, teda päť elektromerov, približne 2 500 korún. Po novom roku vo februári sme dostali zálohovú platbu za elektrinu približne 5 000 korún. V bytovom dome s 26 bytmi, dvoma vchodmi a dvoma výťahmi sme dávali za elektrinu asi 43 eur (1 300 korún) a teraz pri takej istej spotrebe je to 110 eur (3 300 korún),“ vysvetlil Takáč.
Aké riešenie?
Západoslovenská energetika takúto cenovú politiku odôvodnila tým, že rovnomernejšie rozložila náklady - zvýšila stále platby majiteľom menších ističov, kde boli platby pod úrovňou nákladov, a znížila odberateľom s väčšími ističmi. Miroslav Takáč sa rozhodol túto situáciu riešiť. Najskôr obehol Západoslovenskú energetiku, kde sa dozvedel, že zvýšili tarifu za pridelenú kapacitu, teda poplatky za všetky, za malé i veľké ističe ističe - v kategórii pre malé podniky. Najviac sa zvýšili sadzby pri malých ističoch. Potom navštívil Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, kde sa dozvedel, že pre ZSE Distribúcia schválil úrad celkovú cenu, ktorá sa veľmi nelíšila od pôvodnej, vyššiu tarifu za istič si určila energetika.
Na úrade mu potom poradili, že ušetriť by mohli v bytovom dome výmenou ističov. "Začal som to vybavovať vo februári a ešte dnes to nemám vybavené. "Je to hrozne administratívne náročné, k zmene ističov na malé som potreboval 12 zmlúv. Len na poplatkoch som zaplatil vyše 8-tisíc korún,“ komentoval vybavovanie zmeny ističov Takáč. Do problému sa zainteresovalo tiež Združenie spoločenstiev vlastníkov bytov na Slovensku. Obrátilo sa na jednotlivé energetické spoločnosti a na predsedu Rady pre reguláciu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Navrhlo, aby bola energia spoločných priestorov (osvetlenie, výťah) zaradená pri odbere elektriny do kategórie domácnosti a nie malé podniky
S návrhom zatiaľ nepochodili
Úrad a ani Západoslovenská energetika s týmto návrhom nesúhlasili. Úrad konštatoval, že ceny za dodávku elektriny pre domácnosti nie je možné stotožňovať s platbami za elektrinu vchádzajúcu do nákladov za služby spojené s bývaním. Pri stanovení cien elektriny úrad kontroluje, či cenový návrh regulovaného subjektu dodržuje povolené jednotkové maximálne ceny za distribúciu elektriny, ale priamo nezasahuje do obchodnej politiky regulovaných subjektov v oblasti určovania výšky zložky sadzby za výkon a zložky sadzby za prácu. Cena za dodávku elektriny je dvojzložková. Stála mesačná (fixná) platba je súčasťou koncovej ceny pre spotrebiteľa a zohľadňuje fixné náklady, ktorých výška nie je závislá od množstva dodanej elektriny. Druhou zložkou konečnej ceny je cena za spotrebovanú, nameranú elektrinu. Fixná zložka v tomto prípade narástla, cena za spotrebovanú elektrinu klesla skoro o 50 percent. Každá distribučná spoločnosť si sama volí štruktúru sadzieb a taríf, a to tak, aby zodpovedala odberateľskej štruktúre a aby zároveň vyhovovala jej podnikateľským zámerom.
"Ak sa ceny v strede a na východe nezmenili, zatiaľ čo na západe Slovenska sa predsa len zmenili dosť citeľne, svedčí to o tom, že Západoslovenská energetika zneužila priestor, ktorý jej regulácia poskytuje a uchýlila sa ku nekorektným riešeniam, ktoré okrem veľmi krátkodobého efektu budú mať za výsledok nielen stratu dôvery jej zákazníkov, ale prinesú so sebou aj prísnejší protiťah regulačného úradu,“ vyjadril sa v stanovisku úrad. Úrad už pripravuje unifikáciu taríf pre všetky distribučné spoločnosti, ktorá takémuto postupu v budúcnosti zabráni.