Videohry sú v našej, aspoň čo sa popkultúry týka, stále tak trocha banánovej republike, na pokraji záujmu. Niežeby sa o nich nevedelo, ale to málo, čo sa vie, vždy ich spoľahlivo zaradí kamsi ku kratochvíľam poďobaných šarvancov. O kultúrnom presahu sa už veľmi nehovorí a o intelektuálnom už vôbec nie. A pritom videohry sa dnes v globálnom meradle tešia minimálne rovnakej pozornosti ako kinematografia či hudba. Ľady sa však hýbu a ak už dnes nie je žiadnou zvláštnosťou, že sa u nás masívne promujú aktuálne hollywoodske filmové hity či hudobné albumy, prestane byť o rok, dva zvláštne, ak sa podobným spôsobom budú promovať hry. Čo to znamená? Že sa už s nami ráta ako s trhom, ktorý stojí veľkým producentom videohernej zábavy za pozornosť. 26. septembra sa začne predávať v súčasnosti jedna z najočakávanejších videohier vôbec -- Halo 3 a bude to veľké haló. Bez toho, aby Halo 3 ktokoľvek z potenciálnych zákazníkov dosiaľ hral inak, ako prostredníctvom ukážkového dema, tej hry už sa predpredajoch predal milión kusov a tentoraz sme pri tom. Podľa Henriety Galgóciovej z Brlohu, ktorý hru tiež predáva, už predpredaje na Slovensku presiahli tie najsmelšie očakávania, a hoci nehovoríme o tisícoch predaných kusov, skôr o desiatkach či stovkách, nie sú to malé čísla, nie, ak si uvedomíme, koľko ľudí u nás hrá a akým predsudkom tu videohry stále musia čeliť. Dosiaľ tu totiž prevláda názor, že videohry sú nielen banálnou zábavou, ale aj zábavou menšinovou, bez šance stať sa celospoločensky rešpektovaným fenoménom. A pri tom aj u nás platí, že hrajú sa predovšetkým ľudia okolo tridsiatky, s vysokoškolským vzdelaním a pomerne veľkou ekonomickou silou, teda ľudia, ktorí predstavujú veľmi atraktívnu cieľovú skupinu a hranie videohier považujú za súčasť svojho životného štýlu. Ak bola táto skupina až dosiaľ odkázaná, vzhľadom na svoje záľuby, na minoritné informačné zdroje, tento stav sa začína meniť a "veľké" videohry sa čoskoro, podobne ako "veľké" filmy či "veľká" popmusic, stanú predmetom celospoločenskej diskusie. Čo to znamená v praxi? Že čoskoro možno naozaj budeme informovaní o veciach, ktoré nás skutočne zaujímajú.
Autor je teoretik popkultúry