Voľakedy žili na okraji spoločnosti len malomocní a
tuberáci. Neskôr sme zatvárali oči pred ľuďmi na invalidných vozíkoch a mentálne retardovanými, chorými na aids. Dnes im, chvalabohu, zo všetkých síl pomáhame. Avšak ľudí s duševnými poruchami stále nie sme ochotní akceptovať...
Neexistujú presné štatistiky, ktoré by jednoznačne poukázali na naše duševné zdravie. Množstvo psychicky chorých sa totiž nelieči. Odhady však hovoria, že napr. schizofrénia postihuje 0,5 až 1 percento obyvateľstva. Teda môžeme predpokladať, že na Slovensku trpí týmto ochorením asi 50 000 ľudí. Nie je to veľa, ale ani málo. V každom prípade dosť na to, aby sme sa naučili s nimi žiť.
Za zatvorenými dverami
"Schizofrénia tak ako ďalšie psychické choroby sa dá liečiť," jednoznačne tvrdí MUDr. Peter Nawka, primár akútneho oddelenia Psychiatrickej nemocnice v Michalovciach. "Rozhodne by ľudia s týmito ochoreniami nemali zostať zatvorení v nemocniciach či ústavoch. Postupne im totiž začne vyhovovať, že sa o nich niekto postará -- navarí, operie, poupratuje... Ak takáto situácia trvá dlho, stratia svoje zručnosti, nie sú schopní sa sami o seba postarať. Závislosť od niekoho, kto stál blízko pri nich, sa môže rozšíriť na závislosť od alkoholu, cigariet... "
Psychicky chorí sa potom neraz stávajú obeťou rôznych špekulantov, zlodejov. Žiaľ, je veľmi jednoduché takéhoto človeka pripraviť doslova o všetko...
U nás navyše ešte stále panuje presvedčenie, že psychicky chorí sú nebezpeční. Sebe aj svojmu okoliu. "Iste, aj medzi nimi sú ľudia, ktorí sú za určitých okolností agresívni. No, medzi zdravými je percento agresívnych ľudí podstatne vyššie".
Konštatovania nestačia
Nie je žiadnym tajomstvom, že napr. schizofrenikov odvrhnú najbližší príbuzní, že tí, čo sa liečili na psychiatrii, alebo trpia niektorou duševnou poruchou, nemajú šancu zostať v zamestnaní či nájsť si novú prácu. Nie je to problém len čisto slovenský! Preto aj Svetová psychiatrická asociácia prišla s programom Schizofrénia Open the Doors (voľne preložené -- Schizofrénia, otvorte dvere ) na pomoc prekonať stigmu voči psychicky chorým a pomôcť im začleniť sa do spoločnosti a života. Dnes je do tohto programu zapojených 20 štátov a medzi nimi od roku 2000 aj Slovensko. U nás ho realizuje občianske združenie ODOS -- Otvorme dvere, otvorme srdcia. "Nezdružujú sa v ňom len ľudia so schizofréniou," vysvetľuje MUDr. Nawka. "Jeho členom sú aj celoslovenské asociácie organizácií pacientov Premeny a ich príbuzných a priateľov Opora . Program podporuje aj Psychiatrická spoločnosť. Dnes funguje päť miestnych centier -- dve v Bratislave, po jednom v Trenčíne, Košiciach a v Rimavskej Sobote." Kým vo svete sa viac do boja s diskrimináciou duševne chorých zapájajú profesionáli, na Slovensku sa v ňom viac angažujú práve pacienti a ich príbuzní. Tí totiž najlepšie vedia, čo to je prekonávať hlboko zakorenené tabu.
Prvé kroky
Osveta a vysvetľovanie sú nepochybne nevyhnutným krokom k tomu, aby sme sa psychicky chorých prestali báť, aby sme sa naučili akceptovať ich. Na druhej strane však musíme mať prostriedky, aby sme týmto ľuďom aj hmatateľne pomohli. Veď aj oni túžia byť osožní, mať pocit, že ešte čosi dokážu. "Azda najťažšie je nájsť pre nich zamestnanie. Brzdou je aj nedostatočná legislatíva, lebo mnoho psychicky chorých je na invalidnom dôchodku bez akejkoľvek možnosti práce. Je pravda, že sa snažíme o výnimky a občas ich aj dosiahneme. Samozrejme, faktom je aj celková vysoká nezamestnanosť..." Aj preto onedlho vznikne v Michalovciach čajovňa, kde budú duševne chorí pracovať, ale kde sa budú môcť stretávať nielen navzájom, ale aj so zdravými ľuďmi, aby pochopili, že ich neobsluhujú menejcenní a nebezpeční ľudia. Okrem toho, že si tu budú môcť posedieť bez alkoholu a bez cigariet, môžu sa zúčastniť na rôznych prednáškach a besedách s rôznymi témami z oblasti zdravotníctva a kultúry. V Michalovciach vlani otvorili Dom duševného zdravia, kde žije päť ľudí, ktorí absolvovali liečenie na psychiatrii a tu našli svoj domov. Okolie sa spočiatku búrilo, ale postupne začína chápať, že sa nemusia báť a že, naopak, oni sú zraniteľní ľudia, ktorí sa boja, že ich susedia neprijmú.
Budúcnosť
Len keď budeme mať ľudí s psychickými problémami vedľa seba, budeme schopní ich viac pochopiť, naučíme sa s nimi žiť a azda im aj pomáhať. To je však nielen úloha združenia ODOS. Nevyhnutná je aj spolupráca s miestnymi samosprávami, ktoré by mali podať ruku aspoň v tom, že poskytnú priestory nielen pre tzv. chránené bývanie, ale aj pre stretávanie sa, na mimopracovnú činnosť. Veď psychicky chorí sú rovnakí ako my...
Viete, že
- v našom zdravotníctve sa najviac šetrí na psychiatrii?
- na jeden deň hospitalizácie na psychiatrickom oddelení štát vyčlenil 600 Sk, kým na porovnateľných somatických oddeleniach (neurológia, kožná klinika...) 1 000 až 1 200 Sk?