Okrestar Bobana i Marko Markoviča patrí v posledných rokoch k najuznávanejším srbským dychovým súborom, pričom jeho zakladateľa označujú za najlepšieho srbského trubkára uplynulého štvrťstoročia. Dôkazom je Markovičov status "nekorunovaného kráľa" tradičného festivalu dychoviek Dragačevski Sabor, ktorý sa koná v stredosrbskej Guči od roku 1961. Za účasti 300-tisíc (!) divákov volí porota z niekoľkých desiatok dychových ansámblov vraj ten najlepší na svete. Práve Markovičov Orkestar získal v roku 2000 ocenenie "Najlepší orchester", o rok neskôr jeho líder cenu "Najlepší trubkár". Tá bola nielen v poradí jeho piatou trofejou, ale po prvýkrát v histórii súťaže maximálne hodnotená všetkými porotcami. Dosiahnutím tejto neprekonateľnej méty sa Boban stiahol zo súťaže a v poslednom období podporuje predovšetkým svojho dvadsaťročného syna Marko Markoviča, ktorého zasväcoval do trubkárskeho remesla od deviatich rokov, aby ho o niekoľko rokov neskôr pribral do svojho Okrestara. Šestnásťročný Marko sa stal sólistom, aranžérom a v roku 2005 aj kapelníkom.
Hudba Bobana Markoviča je svojbytným spracovaním tradičných cigánskych motívov prelínajúcich sa s rôznorodými hudobnými a kultúrnymi vplyvmi spojenými s bezprostrednosťou tradičnej balkánskej hudby a folklóru. Formát "balkánskej dychovky" predstavil západnému svetu srbský režisér Emir Kusturica vo filmoch Underground, Arizona Dream alebo Čierna mačka, biely kocúr.

Diskografia:
Hani Rumba (1997)
Zlatna Truba (1998)
Srce Cigansko (2000)
Millennium (2000)
Bistra Reka (2000)
Live in Belgrade (2002)
Boban i Marko (2003)
The Promise (2006)
Go Marko Go! Brass Madness (2007)