Tým často dochádza k porušeniu právnych predpisov, pretože súkromie zamestnanca možno narušovať len z vážnych dôvodov a pracovník navyše musí byť o tejto skutočnosti informovaný. "Firma má na to právo, ak sú ohrozené jej obchodné záujmy, majetok, to ju však nezbavuje splniť si informačné povinnosti vo vzťahu k zamestnancom,“ hovorí Peter Varga z advokátskej kancelárie Prochádzka Randl Kubr. Zamestnanec však o takomto postupe musí vedieť.
Firma chráni svoje záujmy
Jedným z dôvodov pre takéto konanie zamestnávateľa môže byť aj ochrana obchodného tajomstva. Firmy sa obávajú, že zamestnanci vynášajú konkurencii interné informácie, a to často bez znalosti dôležitosti údajov, s ktorými pracujú. Aj preto si musia byť všetci vedomí, ktoré skutočnosti tvoria obchodné tajomstvo. Mimoriadne citlivé je to vo firmách s vyspelým výskumom, v bankovníctve alebo pri práci s cennými papiermi. Tento postup je podľa Petra Vargu bežný vo väčšine slovenských pobočiek veľkých spoločností so zahraničnou kapitálovou účasťou. Mnohé sú presvedčené, že majú právo poznať všetky informácie a správy, ktoré zamestnanci vytvoria. V súčasnosti je právna úprava nedokonalá, pretože aj posledná novela Zákonníka práce riešila listové tajomstvo len v súvislosti s papierovou poštou a nereflektovala moderné spôsoby komunikácie.
Sledovanie so súhlasom zamestnanca
"Toto právo by sa malo premietnuť aj do pracovnoprávnych vzťahov, ktoré by mali mať určitú rozumnú mieru a rovnováhu,“ vysvetľuje Libuša Staňová, tlačová tajomníčka Úradu na ochranu osobných údajov SR. "Zamestnanec nemôže očakávať rovnaké zachovanie súkromia na pracovisku ako doma a zamestnávateľ by mal postupovať tak, aby nenarušoval určitú hranicu súkromia pracovníka. Malo by byť v súlade rešpektovanie práva na súkromie pracovníka a zároveň vyžadovanie povinností zo strany zamestnávateľa.“
Ten môže požadovať výkon práce tak, aby zamedzil určitým rizikám, napríklad trestnej činnosti, ohrozeniu bezpečnosti, prípadným škodám. Zamestnávateľ preto môže svoje požiadavky či povinnosti súvisiace napríklad s prácou s počítačom konkrétne uviesť ako súčasť zmluvy. "Pracovník by svojím podpisom mal dosvedčiť, že si je vedomý svojich povinností. Zamestnávateľ by nemal prekračovať určitú hranicu a používať kontrolné mechanizmy, ktoré by boli nad rámec primeranosti a zdravého uvažovania, napríklad kontrola pohybu myši pri práci s počítačom,“ tvrdí Staňová.
Čo veľký brat sleduje
Dnes už manažér nemusí žiadať technikov, aby mu stiahli kópie mailov zo servov. Stačí, ak má nainštalovaný vhodný softvér, ktorý stojí okolo 40-tisíc korún, a môže sledovať maily podriadených. Rôzne programy umožňujú blokovať prístup na webové stránky alebo zaznamenávajú aj pokus o ich otvorenie. Sledovať sa však dá v závislosti od nasadeného systému oveľa viac. Napríklad vyhľadávanie vo firemnej databáze, cez Google a aj to, aké maily sú odosielané cez bezplatné kontá mimo firmy. Ak niekto používa šifrovanú korešpondenciu, stáva sa okamžite podozrivý pre "veľkého brata“. Niektoré systémy upozornia manažérov na človeka, ktorý sťahuje príliš veľké množstvo dát. "Aj v našej firme, ktorá zamestnancov programovo nesleduje, sa náhodou odhalil prípad, že grafik pracoval pre konkurenciu, vytváral pre nich na pracovisku grafické návrhy, zasielal podklady pre články a rôzne informácie. Samozrejme, že ho to stálo miesto,“ hovorí Milan, sieťový administrátor s dlhoročnou praxou. Aj on potvrdzuje, že praktiky sledovania zamestnancov najmä vo finančných inštitúciách sú úplne bežné.
GPS aj kamery
Sledovanie je však veľmi náročné na kapacity, a preto mnohé veľké slovenské podniky tak zamestnávajú ľudí, ktorí sa nevenujú ničomu inému, ako kontrole aktivít zamestnancov. Nemusí to tak byť všade. "Nevykonávame skrytú či tajnú kontrolu,“ tvrdí hovorca Slovnaftu Anton Molnár. "Slovnaft ako zamestnávateľ očakáva od svojich ľudí, že pridelené pracovné prostriedky, vrátane e-mailového konta, budú využívať výhradne na pracovné účely. Každý je pred nástupom plne oboznámený s právami a povinnosťami súvisiacimi s výkonom práce,“ dodal. Pracovník pri príchode do firmy dodržiavanie týchto pravidiel potvrdzuje vlastnoručným podpisom pracovnej zmluvy.
"Najnovšia technika GPS výdatne pomáha pri sledovaní pohybu vozidiel pri preprave tovaru,“ hovorí vedúci autoparku Roman Zálešák z DHL, vedúcej spoločnosti na svetovom trhu medzinárodnej expresnej prepravy. Riadenie vozidlového parku je v tejto medzinárodnej spoločnosti rovnaké u nás i kdekoľvek na svete. Šéf autoparku musí reagovať na ceny benzínu a nafty, pretože ceny služieb sa odvíjajú od nákladov. Ich zníženie dosiahli aj zavedením GPS vo svojich vozidlách. Predišli tak zbytočnému najazdeniu kilometrov i úspore času vodiča. "Okrem toho registrujeme každý pohyb vozidla, dĺžku jeho zastávky alebo odbočenie na domácu adresu vodiča.“
Pozor na zneužitie
Všetko sa však dá zneužiť. Príklady zo zahraničia, predovšetkým z Nemecka, sú zvlášť poburujúce. Praktiky sledovania vlastných zamestnancov odhalil nemecký magazín Stern v známej spoločnosti Lidl. Jeho zamestnanci boli údajne sledovaní skrytými kamerami dokonca aj na záchode. Firma podľa nemeckej tlače porušila zákon na ochranu osobných údajov a tiež základné ľudské práva garantované nemeckou ústavou. Spoločnosť sa síce bráni tvrdením, že tajné sledovanie robila v súvislosti s nárastom ukradnutého tovaru, ale tým dosť ťažko vysvetlí, prečo získavala údaje o tom, kto s kým udržiava milenecký vzťah alebo má tetovanie.