Najväčšia pandémia chrípky postihla svet v roku 1918. Zomrelo v nej 20 miliónov ľudí, väčšina v priebehu prvých dní nástupu ochorenia.
Druhá pandémia, tzv. ázijská chrípka, sa objavila v roku 1957. V roku 1968 vypukla celosvetová hongkonská chrípka a v roku 1977 ruská chrípka.
Aj keď názvy odrážajú, kde pandémie začali, v skutočnosti mali všetky štyri a pravdepodobne aj mnohé rozsahom menšie epidémie, biologický pôvod v Číne.
Experti WHO varujú, že nová pandémia môže kedykoľvek začať a môže byť rovnako zhubná, ako tá z roku 1918. Prvé náznaky sa objavili v roku 1997, keď tzv. smrteľný variant chrípky postihol v Hongkongu 18 ľudí, pričom 6 z nich na chrípku zomrelo. Len vďaka veľmi rýchlej identifikácii zdroja -- ktorým boli infikované kurčatá, husi a kačice -- a jeho likvidácii na základe rozhodnutia vlády v Hongkongu nedošlo k pandémii.
V budúcnosti nemusí mať ľudstvo také šťastie, ako v prípade začínajúcej epidémie v Hongkongu v roku 1997. Ak sa objaví podobný letálny variant, v súčasnej populácii môže viesť až k 30 % letalite.
Najčastejšími pôvodcami sú chrípkový vírus typu A a typu B. Klinicky sa od seba nedajú odlíšiť. Typ A vyvoláva chrípku u ľudí aj zvierat a je zodpovedný za všetky pandémie 20. storočia. Typ B vyvoláva pravidelné menšie epidémie. Chrípkový vírus typu C je zriedkavý.
Klinický obraz môže pripomínať niekoľko vírusových respiračných infekcií. Lekári ich teoreticky poznajú aspoň 200, v praxi sú však najčastejšími diagnózami "prechladnutie" alebo "chrípka".
Zatiaľ čo nechrípkové vírusy vyvolávajú najvýraznejšie prejavy v oblasti horných a dolných dýchacích ciest (nádcha, zápaly dutín, angína, zápal priedušiek) s teplotou alebo bez pri relatívne dobrom celkovom stave, chrípka je charakteristická celkovým výrazným postihnutím organizmu. Začína sa vždy náhle -- zimnicou, vysokou horúčkou (39 -- 40 °C), celkovou únavou, výraznými bolesťami svalov a drobných kĺbov a je sprevádzaná suchým kašľom. Väčšinou býva prítomná bolesť hlavy a hrdla.
Rozdiely medzi chrípkou a prechladnutím v prvom kontakte.

Prechladnutie

Chrípka
Horúčka
zriedkavo vysoká
vysoká
Bolesti hlavy
zriedkavo
v popredí
Celkové pobolievanie tela alebo kĺbov
mierne
zvyčajne veľmi výrazné
Únava a slabosť
mierne
môže trvať 2 -- 3 týždne
Extrémna vyčerpanosť
nikdy
dominuje na začiatku ochorenia
Upchatý nos
bežne
niekedy
Bolesti hrdla /faryngitída/
bežne
niekedy
Kýchanie
bežne
niekedy
Kašeľ, pálenie priedušiek, komplikácie
Mierny kašeľ -- môže byť záchvatovitý, komplikácie vo forme zápalov prínosových dutín
Kašeľ môže byť výrazný, komplikácia vo forme bronchitídy, bronchopneumónie

Prevencia a liečba chrípky

Dlhodobá prevencia akejkoľvek respiračnej nákazy znamená celoročné otužovanie organizmu -- nemá efekt, ak s otužovaním začneme v čase epidémie. Otužovanie spočíva v disciplíne -- to učili už starí Sparťania.
Pravidelné vyvetranie miestnosti pred spaním na približne 15 -- 30 minút, sprchovanie sa vlažnou alebo striedavo teplou a horúcou vodou, saunovanie. Mnohé štúdie dokázali, že imunitný systém aktivizuje najmä telesný pohyb, pri ktorom sa telo mierne zahreje. Každý človek by si mal preto denne vyhradiť 30 minút napr. na rýchlejšiu prechádzku v prírode, bicyklovanie, tanec alebo cvičenie. Z vlastnej praktickej skúsenosti môžem potvrdiť, že generácia tzv. "sokolov" sa do vysokého veku udržuje v dobrej kondícii vďaka návykom, ktoré získali v mladosti, a to aj navzdory balíčkom ekonomických opatrení pre dôchodcov.

Prevencia chrípky spočíva aj v obmedzení pobytu v uzavretých miestnostiach s veľkým počtom ľudí (kiná, divadlá, nemocnice, reštaurácie) v období chrípkovej epidémie, časté vetranie miestnosti, v ktorej sa vyskytuje väčší počet ľudí. Vírus chrípky, podobne ako vírusy ostatných respiračných nákaz, sa šíri hlavne vzduchom. Pri reči, kýchaní a kašľaní zostávajú vo vzduchu vo forme jemného aerosólu aj niekoľko hodín. Bohužiaľ, nízka úroveň medziľudských vzťahov v našej spoločnosti sa odzrkadľuje aj v takej elementárnej veci, akou je prikrytie si úst rukou alebo vreckovkou pri kašli alebo kýchaní, či už v autobuse, električke, úrade alebo u lekára. V čase chrípky je nevyhnutná zvýšená hygiena rúk, pretože chytáme kľučky a predmety dennej potreby, ktoré pred nami mohli držať chorí. Dennú konzumáciu aspoň dvoch porcií čerstvého ovocia (jablko, pomaranč, grapefruit) alebo zeleniny (najmä zelenej) ani nie je potrebné spomínať. Treba však pripomenúť, že čím sa zelenina a ovocie dlhšie skladuje, tým je chudobnejšia o vitamíny a minerálne látky. Potvrdila to štúdia, ktorú v roku 1996 uskutočnili v súkromnom schwarzwaldskom sanatóriu odborníci na výživu. Je preto vhodnejšie začiatkom zimy konzumovať domáce ovocie a zeleninu a koncom zimy ovocie z dovozu, čím zabezpečíme príjem relatívne čerstvého ovocia a zeleniny počas celého obdobia.
Ak už človek ochorie, mal by minimálne dva až tri dni ležať a nechodiť po vyšetreniach, ktoré ho zbytočne zaťažujú a prispievajú k ďalšiemu šíreniu chrípky. Je normálne, že sa človek v prvých dvoch dňoch cíti zle, kašle, horšie sa mu dýcha nosom a má horúčku. Antibiotiká nie sú na vírusy účinné.
-- Pokoj na lôžku (odbremení sa tým srdce a pečeň, ktoré sú horúčkovitou infekciou najviac preťažené).
-- Pri horúčke vetrať častejšie miestnosť a prikrývať sa len ľahkými paplónmi alebo dekou s poťahmi, ktoré dobre sajú pot (urýchľuje sa tak strata nadmerného telesného tepla prirodzeným sálaním).
-- Jesť menej a aspoň prvé dva dni konzumovať len ľahko stráviteľnú potravu -- odbremení sa tým pečeň, ktorá "bojuje" s infekciou. Vhodným jedlom sú stáročiami overený slepačí alebo zeleninový vývar. Počas chrípky je vhodné sladiť medom. Okrem toho, že je ľahko stráviteľným a rýchlym zdrojom energie pre vyčerpaný organizmus, obsahuje veľa minerálnych látok, vitamínov a látok, ktoré potláčajú rast baktérií, plesní a vírusov.
-- Piť viac vlažných nápojov (kamilkový, lipový, šípkový alebo bazový čaj) aspoň 2- až 3-krát denne. Najmä starí ľudia pijú menej, ako je treba. Skôr, ako zavoláme pohotovosť, skúsme sa presvedčiť o tom, či sme vypili naozaj toľko tekutín, koľko náš organizmu potrebuje. Ak máme suchý jazyk, tmavý moč a na chrbte ruky sa nám dá ľahko vytvoriť kožná riasa, ktorá sa len pomaly vyrovnáva, sú to neklamné signály organizmu, že nie je dostatočne zavodnený. Aj dehydratácia môže viesť k zhoršeniu celkového stavu, až k bezvedomiu a k zvýšeným teplotám -- najmä u detí a starých ľudí, ktorí nemajú dostatočne funkčné regulačné mechanizmy.
-- Pri teplote nad 380 je možné užiť tzv. antipyretiká, t. j. liečivá, ktoré sa odporúčajú na zníženie teploty. Keďže súčasná ponuka voľne dostupných antipyretík na trhu presahuje možnosti tohto článku, je vhodné, ak si pred užitím takéhoto liečiva prečítame príbalový letáčik a najmä dodržiavame odporúčanú dennú dávku. Vyhneme sa tak prípadným zdravotným komplikáciám. Pri nádche a bolestiach hlavy pomáhajú voľne predajné lieky, ktoré majú okrem protizápalovej zložky aj zložku, ktorá znižuje opuch slizníc.

Očkovanie proti chrípke je odôvodnené tiež u zdravých ľudí, ktorí sú denne vystavení zvýšenému riziku infekcie alebo prenosu infekcie na oslabených jedincov. Týka sa to zdravotníckych a sociálnych pracovníkov, učiteľov, zamestnancov a obyvateľov ústavov pre dlhodobo chorých, starobincov a psychiatrie. Ide teda o podstatnú časť populácie. Len pre ilustráciu -- v USA tieto podmienky spĺňa až polovica obyvateľstva.
Až po 3 -- 4 týždňoch od vakcinácie dochádza k maximálnej ochrannej odozve imunitného systému, ktorá trvá 4 -- 5 mesiacov. Pri zlom načasovaní vakcinácie môže preto dôjsť k ochoreniu.
Rovnako môže vakcína zlyhať v prípade závažnej poruchy imunitného systému. To sú "chytáky" vakcinácie. V prípade, že zlyhala vakcinácia a človek z rizikovej skupiny ochorie na chrípku, sú okrem spomínaných všeobecných zásad (pokoj na lôžku, vetranie, dostatočný príjem tekutín) indikované špeciálne lieky -- tzv. antivirotiká, ktoré priamo zastavia množenie vírusu. V súčasnosti nie sú ani sčasti hradené poisťovňou a pre svoju finančnú náročnosť sú väčšinou nedostupné práve pre najrizikovejšie skupiny obyvateľstva.