Od 1. januára 2002 vstúpila do platnosti novela Obchodného zákonníka. Realizácia niektorých ustanovení tejto novely v praxi znamená hneď od prvého dňa pre podnikateľskú sféru problém. Týka sa to predovšetkým ustanovení § 3a. Zákon č. 500/2001 Z. z. znamená doteraz najrozsiahlejší zásah do ustanovení Obchodného zákonníka (ďalej len OZ).
Najrozsiahlejšia novela Obchodného zákonníka
Novela v súlade s unifikačnými tendenciami podstatným spôsobom mení niektoré ustanovenia upravujúce práva a povinnosti všetkých podnikateľských subjektov bez ohľadu na právnu formu ich podnikania. Tým je povedané, že povinnosti vyplývajúce z nových ustanovení majú tak právnické osoby (obchodné spoločnosti založené podľa ustanovení OZ za účelom podnikania a družstvá), ale aj fyzické osoby -- podnikatelia, podnikajúci na základe živnostenského oprávnenia alebo podľa osobitných predpisov. Z dikcie zákona nevyplýva takáto povinnosť ostatným subjektom, ktoré nie sú založené za účelom podnikania (nadácie, neinvestičné fondy, rozpočtové organizácie a pod.).
Nová povinnosť stanovená podnikateľom
V § 3a bola všetkým podnikateľom uložená povinnosť uvádzať na svojich obchodných listoch alebo objednávkach vyhotovených v písomnej alebo elektronickej forme:
* obchodné meno,
* sídlo alebo miesto podnikania,
* právnu formu právnickej osoby,
* identifikačné číslo, ak je pridelené,
* označenie registra, ktorý podnikateľa zapísal,
* číslo zápisu,
* výšku základného imania a rozsah jeho splatenia.
Identifikačné údaje uvádzajú podnikatelia v písomnom úradnom styku
Všetky uvedené identifikačné údaje sú podnikatelia povinní uvádzať aj v písomnom úradnom styku, t. j. v styku s orgánmi štátnej správy, samosprávy, verejnoprávnymi inštitúciami a pod. Určené údaje sa vyznačujú na obchodných dokumentoch v záujme zvýšenia informovanosti tretích strán vrátane orgánov štátnej správy, samosprávy a verejných inštitúcií. Problémom sa okamžite stali doklady, ktorých náležitosti upravujú iné zákony, napr. zákon o účtovníctve, daňové zákony, vyhláška o registračných pokladniciach a pod. Nemusíme zdôrazňovať, že to je už problém nielen softvéru pre obchodný styk, ako by sa na prvý pohľad zdalo, ale následne aj problém účtovného softvéru, inštalácie pokladníc a pod.
Čo s účtovnými dokladmi?
Tu je preto namieste otázka, ktoré "obchodné listy", resp. "obchodné dokumenty" je potrebné uvedeným údajmi označovať. Zákon totiž v § 3a pojem "účtovné doklady" neuvádza. Vo výkladoch k novele OZ sa objavil názor, že toto ustanovenie v rámci jednotného výkladu s osobitnými právnymi predpismi (daňové, účtovné, sociálne a pod.) sa vzťahuje i na vyhotovovanie dokumentov podľa týchto osobitných predpisov. Odborná verejnosť však vie, že výklad nie je záväzný, preto otázka posúdenia, či účtovný doklad je zároveň dokladom podľa ustanovení § 3a, zostáva na podnikateľovi.
Chýba jednoznačná úprava
Veríme, že tento problém bude príslušnými orgánmi v rámci ich kompetencií jednoznačne upravený v rámci zabezpečenia jednotného postupu v podnikateľskej sfére.