Predĺženie skúšobnej doby
Ako je možné predĺžiť 3-mesačnú skúšobnú dobu, ak zamestnanec prevažnú časť bol a je práce neschopný. Nastúpil do práce 12. 3. 2001 a pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú so skúšobnou dobou 3 mesiace. Pracoval od 12. 3. do 19. 4. a odvtedy je PN. Môžeme predĺžiť skúšobnú dobu o dobu trvania PN?
-- Možnosť dohodnutia skúšobnej doby upravuje ustanovenie § 31 Zákonníka práce v platnom znení. Skúšobná doba sa môže dohodnúť maximálne na dobu 3 mesiacov. Dohodnutá skúšobná doba sa nemôže dodatočne predlžovať. V prípade prekážky v práci na strane zamestnanca, čo je okrem iného aj jeho práce neschopnosť sa do skúšobnej doby započítava doba v rozsahu najviac 10 pracovných dní. Keďže do skúšobnej doby je zo zákona možno započítať najviac 10 pracovných dní prekážok v práci, 11 a nasledujúce dni prekážky sa v práci až do je j skončenia sa do skúšobnej doby nezapočítavajú, to znamená, že s výnimkou 10 dní, za ktoré trvá prekážka v práci sa od 11. dňa trvania prekážky, skúšobná doba zo zákona predlžuje. Nie je pritom dôležité či ide o jednu prekážku, alebo súbeh viacerých prekážok v práci. To znamená: môže ísť o práceneschopnosť, prípadne prekážka v práci pre výkon verejných funkcií a pod.
Novela živnostenského zákona
V novelizácii živnostenského zákon č. 279/2001 Z. z. sa v prílohe č. 2. viazané živnosti -- v skupine 214 už neuvádzajú určité činnosti. Z toho možno vyvodiť, že buď činnosti nie sú živnosťami, alebo sa stali podľa § 25 živnosťami voľnými. Aké právne podmienky na výkon uvedených činností budú teda v zmysle novely platiť?
-- Živnostenský zákon č. 455/1991 Z z. bol novelizovaný zákonom č. 279/2001 Z. z. Z jeho dikcie vyplýva, že v skupine 214 nie sú uvedené činnosti, ktoré čitateľ uvádza , teda:
* automatizované spracovanie dát,
* činnosť účtovných poradcov,
* vedenie účtovníctva,
* činnosť organizačných a ekonomických poradcov. Naopak sú tam pridané iné činnosti, ktoré predtým viazanými živnosťami neboli. Citované činnosti sú naozaj už živnosťami voľnými. Podmienky pre ich výkon sú ustanovené v zákone č. 455/1991 Z. z. v platnom znení t. j. na prevádzkovanie týchto živností musia byť splnené všeobecné podmienky podľa ustanovenia § 6 Živnostenského zákona, pričom sa nevyžaduje preukazovanie odbornej ani inej spôsobilosti.
Nájom od prevádzkovateľa UPC
Môžem ako majiteľ priestorov v ktorých sa nachádza rozvodňa káblovej TV -- UPC požadovať odplatu, alebo nájomné od prevádzkovateľa? Sám nie som už užívateľom TV.
-- Z uvedenej otázky nie je zrejmé na základe akého právneho titulu užíva prevádzkovateľ káblovej TV priestory, v ktorých sa nachádza rozvodňa káblovej TV. Nie je podstatné či majiteľ je užívateľom káblovej TV, ale aká bola dohoda medzi majiteľom priestorov a prevádzkovateľom káblovej TV pri zriadení rozvodne tejto káblovej TV. V každom prípade je potrebné skúmať práve tie právne podmienky, ktoré si účastníci právneho vzťahu dohodli pri uzavretí zmluvy, t. j. v čase , keď sa rozvodňa káblovej TV zriaďovala. Bez poznania týchto podmienok sa na otázku odpovedať nedá. Je možné, že ste právnym nástupcom bývalého vlastníka, ktorý dohodol prenájom priestorov. Ak to nie je váš prípad, je podstatná tá skutočnosť, čím ste podmienili súhlas so zriadením rozvodne. V zmysle ust. Občianskeho zákonníka máte právo na ochranu vášho vlastníckeho práva a môžete sa domáhať prípadne aj súdnou cestou ochrany voči tomu, kto vaše právo narušuje. Ak sú priestory, ktoré sú vaším vlastníctvom užívané bez právneho dôvodu a bez vášho súhlasu, máte okrem ochrany vlastníckeho práva nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré na váš úkor získal prevádzkovateľ káblovej TV.
Pracovná zmluva
Zamestnávateľ ma núti podpísať pracovnú zmluvu, v ktorej s jedným z bodov nesúhlasím. Má na to právo? Nie je to v rozpore s platnými právnymi predpismi?
-- Medzi zamestnancom a zamestnávateľom vzniká uzatvorením zmluvy pracovnoprávny vzťah. Zo základných zásad Zákonníka práce, vyplýva, že fyzické osoby majú okrem iného právo na prácu a slobodnú voľbu zamestnania. Všetky práva vyplývajúce zo Zákonníka práce im prislúchajú bez akýchkoľvek obmedzení a diskriminácie podľa rasy, farby pleti, jazyka, pohlavia, sociálneho pôvodu, veku, náboženstva, politických , alebo iných názorov, politickej príslušnosti, odborovej činnosti, príslušnosti národnosti, alebo etnickej skupine, alebo podľa iného postavenia. Zákonník práce, ďalej vo svojich základných zásadách uvádza, že pracovnoprávne vzťahy, môžu vzniknúť len so súhlasom fyzickej osoby -- zamestnanca a zamestnávateľa. Zákonník práce striktne uvádza, že práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov musia byť v súlade s pravidlami slušnosti a občianskeho spolužitia a tieto práva nesmú byť zneužívané na škodu, ktoréhokoľvek účastníka takéhoto pracovnoprávneho vzťahu. Ak vychádzame zo základných zásad, ktorými sa riadi zákonník práce, potom bod , ktorý je uvádzaný čitateľom, teda že: zamestnanec sa zväzuje, že ani 5 rokov po ukončení pracovného pomeru, pracovnej zmluvy nebude priamo či nepriamo začínať, pokračovať, alebo byť finančne či inak účastný v oblasti, ktorá je zhodná s predmetom podnikania, sa javí byť v rozpore so základnými zásadami platného pracovného práva. Dá sa povedať, že fyzická osoba -- zamestnanec je obmedzovaný vo svojom práve na prácu a na slobodnú voľbu zamestnania. Nehovoriac o tom, že je obmedzovaný v tom, aby mohol podnikať pod vlastným obchodným menom a na vlastnú zodpovednosť v rovnakom predmete činnosti akú má zamestnávateľ. Podpisom takto podpísanej pracovnej zmluvy sa fyzická osoba -- zamestnanec vopred obmedzuje vo svojich právach. Praktickou otázkou ostáva, akým spôsobom by si zamestnávateľ vynucoval záväzok zamestnanca, ktorý vyplýva z takto formulovanej pracovnej zmluvy. Súd ,by za platného právneho stavu mohol po objasnení všetkých okolností, ktoré viedli zamestnanca k podpisu takto formulovanej zmluvy, vysloviť, že pracovná zmluva je v tejto časti neplatná. Navyše zamestnávateľ si nepoistil vynútenie záväzku žiadnou sankciou. Podľa môjho názoru pracovná zmluva s takýmto ustanovením môže byť v rozpore s platnými právnymi predpismi avšak takéto pracovnoprávne zmluvy nie sú dnes výnimočné.