"Fajčenie škodí zdraviu" a podobné na zdravie orientované varovania sú na každej škatuľke cigariet. Z hľadiska etikety by mohlo pribudnúť ešte jedno upozornenie. "Nefajčiari to majú v spoločnosti jednoduchšie." Miest, kde sa nesmie fajčiť, je čoraz viac. Niekde to zakazuje zamestnávateľ, niekde priamo zákon. Niekde fajčenie síce zakázané nie je, ale je spoločensky nevhodné. Kde a kedy si zapálime cigaretu prezradí ostatným o našom "slušnom vychovaní" viac, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Že ide o nefajčiarske podujatie najjednoduchšie spoznáme podľa toho, že hostiteľ "zabudol" vyložiť popolníky. Spoločensky správnym riešením je, že vydržíme bez cigarety. Chýbajúci popolník nebudeme nahrádzať tanierikom ani klepať popol na zem. Pri formálnom stretnutí, či už je to v kaviarni pri káve alebo pri pracovnej večeri, nebudeme fajčiť bez toho, aby sme požiadali o súhlas ostatných pri stole. Keď usúdime, že fajčenie by pre niekoho bolo nepríjemné, radšej sa ani nepýtame a cigaretu si zapálime až po stretnutí. Riešením nie je ani odchodom od stola, aj to je spoločensky nevhodné. Keď sme súhlas zapáliť si získali, spomenieme si na ďalšie pravidlá. Šancu zapáliť si pri stole máme do momentu, keď sa začne podávať predjedlo. Druhú príležitosť majú fajčiari až pri káve a digestive. Inak povedané, kým jeme, nepatrí sa fajčiť. Aj pri zapaľovaní cigariet si spomenieme na hierarchiu spoločenskej významnosti žena -- starší -- nadriadený. Spoločensky menej významná osoba pripaľuje cigaretu významnejším ľuďom. Ponúknuť cigaretu je v poriadku, pýtať si ju je znakom nevychovanosti.