Nie každý sa dostane do Káhiry, aby si prezrel poklady Egyptského múzea, alebo do Metropolitného múzea v New Yorku, ďaleko je aj do múzeí v Amsterdame, Leydene, k zbierkam v Nemecku, vo Veľkej Británii, preto je ponuka viedenského Umelecko-historického múzea mimoriadne atraktívna. No nielen preto, že je za rohom. Viedenská výstava Zlato faraónov, je jedinečná tým, že sa na nej stretli zlaté predmety z hrobov egyptských kráľov a kráľovien a skvostné šperky zo zbierok viacerých zahraničných múzeí v takom počte, ako ešte nikdy na jednom mieste. Okolo 180 predmetov dokumentuje celú epochu starovekej práce so zlatom v Egypte, krajine, o ktorej sa vtedy hovorilo, že je v nej viac zlata ako prachu.
Pri exponátoch na viedenskej výstave sú podrobné popisy, ktoré návštevníka prostredníctvom zlatých predmetov privedú k dávnym príbehom. Napríklad pektorál (záves nosený na prsiach), ktorý archeológovia objavili v hrobe princeznej Mereret z 12. dynastie. Je z červených, modrých a zelených polodrahokamov. Červená znamenala silu a dynamiku, zelená regeneráciu a rast, modrá more a životodarný Níl. Zlato, ako vieme, bolo telom bohov. Na šperku nie je nápis Mereret, ale Amenemhat III, s ňou spriaznený vládca, od ktorého dostala pektorál ako dar. V kartušiach je zarámovaný hieroglyfický nápis "Dobrý boh, pán nad obomi zemami a cudzími krajmi". V symetricky komponovanom obraze vpravo i vľavo sa kráľ chystá zabiť zajatého beduína ozbrojeného mečom a dýkou. Za kráľom je tzv. egyptské znamenie života s vejárom, ktorý dáva kráľovi životodarný dych. Nad scénou rozpína ochranné krídla bohyňa, Kráľovná nebies.
Príbehov starých vyše tritisíc rokov je na výstave veľa. Súčasne s ňou treba vidieť aj novú expozíciu egyptskej a blízkovýchodnej zbierky viedenského Umeleckohistorického múzea. Svojím významom patrí k najväčším na svete. Napokon aj výstava Zlato faraónov bola pripravená na počesť znovuotvorenia múzea.
Umeleckohistorické múzeum vo Viedni sídli na Maria-Theresien-Platz 1, otvorené je denne okrem pondelka od 10. do 18. hod., vo štvrtok až do 22. hod. Vstupné je 8,70 eura, rodinná vstupenka stojí 17,50 eura. Výstava potrvá do 17. marca 2002. Ďalšie informácie získate na www.khm.at.
pod foto
Pektorál princeznej Mereret z 12. dynastie. Snímka Umeleckohistorické múzeum, Viedeň
StoryEditor