Zafixovať úrokovú sadzbu? A na aký dlhý čas? To je jedna z otázok, ktorú si pri hypotékach kladie každý dlžník. Úrokové sadzby na Slovensku pri hypotekárnych úveroch dosahujú v súčasnosti okolo 6 percent. Smer vývoja je na najbližšie obdobie iba ťažko predvídateľný, pretože je tu mnoho faktorov, ktoré ho môžu výrazne ovplyvniť. Medzi hlavné patrí dosah očakávaného vstupu Slovenska do Európskej menovej únie v roku 2009, hroziaca recesia v USA a jej dosah na svetové hospodárstvo, ale aj rýchle tempo rastu slovenskej ekonomiky.
Nahor asi nie
Vo všeobecnosti sa však žiadne výraznejšie zmeny smerom nahor neočakávajú. Podľa analytika VÚB banky Martina Lenka "vývoj úrokových sadzieb pre úvery primárne závisí od vývoja úrokových sadzieb finančnom trhu. Na tie vplývajú v najväčšej miere zmeny v očakávaniach vývoja oficiálnych úrokových sadzieb Národnej banky Slovenska." Na to, aby NBS zmenila úrokovú sadzbu, potrebuje dôvod, ktorým spravidla bývajú zmeny na trhu. S blížiacim sa vstupom Slovenska do eurozóny bude podobná korekcia veľmi pravdepodobná, pretože v súčasnosti je rozdiel medzi základnou sadzbou NBS a Európskej centrálnej banky 25 percentuálnych bodov. "Trhy veria, že do konca roka ešte príde k ďalšiemu poklesu. To by malo priaznivý vplyv predovšetkým na úvery s plávajúcou úrokovou sadzbou a krátke fixácie. Naopak, pri dlhších fixáciách ten posun nemusí byť výrazný, prípadne môžu ísť do konca roka aj mierne nahor," myslí si analytik Slovenskej sporiteľne Michal Mušák.
Hypokríza nás minula
Aj po dorovnaní slovenských úrokových sadzieb na 4 percentá, čo je úroveň Európskej centrálnej banky, je však naďalej vytvorený priestor na ďalšie zlacňovanie peňazí. Od druhého štvrťroka 2008 očakávame postupné spomaľovanie inflácie a do popredia sa začne dostávať spomaľovanie ekonomického rastu v EÚ. "Európska centrálna banka tak prestane riešiť dilemu, čo so sadzbami, a začne konať. Mala by ich podľa odhadov postupne do konca roku 2008 znížiť na 3,50 percenta," povedal analytik ČSOB Marek Gábriš.
K negatívnym očakávaniam patrí názor, podľa ktorého si v zahraničí sídliace spoločnosti, ktoré vlastnia slovenské banky, budú chcieť vynahradiť straty práve na slovenskom trhu. Marek Gábriš však s týmto názorom ne súhlasí: "Čo sa týka kreditných spreadov (rozdiel medzi cenou, za ktorú si peniaze požičia banka, a sumou, za ktorú ich požičia klientom) a rizikovej prirážky na poskytované úvery nepočítame s veľkým negatívnym dosahom hypokrízy na Slovensko. Ak by sa dostali do problémov matky slovenských bánk, tak sa to môže prejaviť cez sťahovanie likvidity nárastom spreadov. Avšak aj tu je tento priestor obmedzený." Hypotekárna kríza v USA sa u nás výrazne neprejavila, ceny nehnuteľností neklesajú, a teda ani zabezpečenie úverov nie je ohrozené. Naopak, v posledných rokoch výrazne rástli, takže určitý pokles ich hodnoty by situáciu až tak dramaticky neovplyvnil.
V zahraničí sprísňujú
Zmeniť sa však môže prístup najmä k rizikovejším a menej bonitným klientom. Napríklad v Česku už niektoré banky z preventívnych dôvodov uvažujú o sprísňovaní pravidiel na poskytnutie úveru. To by mohlo znížiť dostupnosť úverov. Na Slovensku sa síce takéto kroky zatiaľ neočakávajú, pretože podiel nesplácaných úverov je len 2 percentá, čo je pre banky prijateľné. Nárast neplatičov sa neočakáva, pretože Slovenská ekonomika rastie a ľudia zarábajú dosť na to, aby dokázali splácať svoje dlhy. Obozretnejšie pristupovanie bánk k úverom v budúcnosti sa však vylúčiť nedá.
Na základe všetkých spomínaných faktov je teda pravdepodobné, že úrokové sadzby v najbližších dvoch rokoch klesnú. Obavy z neschopnosti splácania úverov teda pre Slovákov zatiaľ nie sú namieste. Rovnako pre očakávané znižovanie úrokových sadzieb je pre klientov lepšie nefixovať si úrok pri hypotéke na viac rokov.
StoryEditor