Akú úroveň majú slovenské veľtrhy?
Môžem menovať tri najvyspelejšie: Výstavníctvo Nitra, Incheba Bratislava a Expo Center Trenčín.
Dosahujú úroveň porovnateľnú s akciami v Česku?
Viaceré podujatia v Nitre stopercentne, napríklad strojársky a agropotravinársky veľtrh. Na Inchebe napríklad Coneco, Slovakiatour či Interbeauty.
Aký je vývoj vo výstavníctve všeobecne -- stagnuje, klesá alebo rastie?
Ak mám vychádzať z auditov Výstavníctva v Nitre a Incheby, pri ktorých som bol pred dvoma týždňami, výsledky z roku 2007 majú lepšie než z roku 2006. Výstavníctvo u vás napreduje. Po určitom čase, keď si všetci mysleli, že veľtrhové podujatia sú prekonané a že všetko nahradí internet, sa zrazu ukazuje opak.
Kedy bolo takéto obdobie pochovávania veľtrhov?
Asi pred šiestimi-siedmimi rokmi. Vtedy sa objavil nápad virtuálnych veľtrhov, ale ukázalo sa, že to vôbec nie je prevratná myšlienka.
Stále však počuť aj hlasy, že veľtrhy sa prežili a že firmy idú cestou užšie koncipovaných kooperačných stretnutí.
Súhlasím. Pokiaľ majú špeciálny program alebo špeciálny produkt, ktorý je klasický B2B, prečo by chodili na nejaký veľtrh, kde minú pol milióna, keď môžu urobiť stretnutie za 20-tisíc a splní im to účel. Ich cieľová skupina je povedzme 20 klientov, keď si vezmeme trebárs produkt špeciálne mazivá alebo čokoľvek iné. Ak im nejde o to, aby boli známi vo svete, aby mali cveng z hľadiska dobrého imidžu -- vtedy totiž možno predpokladať, že sa nezúčastňujú na veľtrhoch -- tak im to môže byť naozaj jedno. Ale je rad produktov, ktoré veľtrhy a veľkú prezentáciu potrebujú. Je to diferencované.
Takže žiadny zánik sa nečrtá?
Keby sme vzali celkový výstavnícky trend u vás aj v Česku, po niekoľkých rokoch idú opäť nahor. Ľudia majú záujem o tento spôsob komunikácie. To je podstatné.
Nie je to aj trocha neočakávané v dobe využívania toľkých iných médií?
Všimnime si, ako narastá objem eventov, emocionálne ladených aktivít, pretože ľudia chcú nesprostredkovaný kontakt. Človek sa síce dozvie informácie o novom nápoji na internete hneď, ako ho dajú na trh, ale potrebuje ho aj ochutnať, počuť nejakú legendu okolo neho, dotknúť sa fľaše, mať v ruke pohár... Emocionálne prežívanie je to, o čo nás technická doba ochudobňuje.
A veľtrhy sú miesto, kde sa nám to ponúka.
Presne tak. Je to divadelné predstavenie, multimédium.