Narodil sa 12. decembra 1918 v Ponikách. Absolvoval štúdium na Filozofickej fakulte na Univerzite Komenského v Bratislave. Už vtedy písal do literárnych časopisov Elán, Slovenské pohľady a Tvorba. Po ukončení štúdia pracoval v denníku Národná obroda, bol dopisovateľom Československej tlačovej agentúry v Ríme, ako aj redaktor, šéfredaktor a nakoniec i riaditeľ vydavateľstva Slovenský spisovateľ v Bratislave.
V roku 1938 debutoval básnickou zbierkou Srdcia na mozaike. Medzi ďalšie jeho najznámejšie básnické zbierky patria Zvieratník, Stigmatizovaný vek, Pečať plných amfor, Pavúk pútnik. Prelom v Žáryho lyrike znamená zbierka Meč a vavrín. Je to lyricko-epické pásmo, v ktorom sa pokúsil nájsť paralelu medzi ozbrojeným vystúpením slovenského ľudu v rokoch 1848 -- 1849 a Slovenským národným povstaním. Protifašistický odboj autor chápe ako vyvrcholenie storočného boja slovenského ľudu za slobodu.
Ďalšou dominantou jeho tvorby je lyricko-epická kompozícia Návšteva, napísaná ako dar mestu svojej mladosti -- Banskej Bystrici.
V čase politického uvoľnenia napísal Žáry niekoľko zbierok s rozličnou tematikou: Po mne iní, Ikar večne živý, Zázračne triezvy koráb a Osmelenie do dňa a niekoľko zbierok ľúbostnej poézie: Romanca o Esmeralde, Púť za kolibríkom aj zbierku sonetov Dvanásťkrát žena. Výber z jeho básnického diela vyšiel v troch zväzkoch: Tekutý poľovník, Dych domova a Kotvy a krídla.
Žáry písal aj prózu. Napísal zbierku noviel Apeninský vzduch, knihu próz Dolu na juhu, autobiografické romány Azúrová anabáza, Úsmevné údolie. Výber z jeho poézie pre deti vyšiel v roku 1979 pod názvom Ako dočiahneme slnce. Je autorom lyrickej veršovanej hry Slnovraty.
Prekladal do slovenčiny, prevažne z románskych literatúr. Vydal viac ako 50 knižných publikácií. Bol držiteľom viacerých štátnych, národných a vydavateľských cien a vyznamenaní. Na 18. kongrese básnikov v Bratislave v roku 1998 mu Svetová akadémia umenia a kultúry (WAAC) udelila čestný doktorát literatúry.