StoryEditor

Radnice sú pri výstavbe opatrné

Fasády historických domov sa podarilo obnoviť, pešie zóny a námestia zdobí efektná dlažba. Fakt, že sa zástupcovia krajských metropol dokázali postarať o zóny, vyhľadávané obyvateľmi i návštevníkmi zvonka, považujú architekti za najväčšie pozitívum v ponovembrovom urbanizme. Ale podľa nich nie všetky mestá mali vďaka politickému vývoju, rozloženiu síl na radniciach i prístupu k financiám rovnaké možnosti.

Plus pre Žilinu
Najlepšie zrejme využila situáciu Žilina. Takmer nikto však nepochybuje, že si to mohla dovoliť aj vďaka politickej záštite, ktorú sprevádzali finančné injekcie smerujúce do mesta. "Žilina sa za posledných 16 -- 17 rokov výrazným spôsobom posunula dopredu. Možno sa stali aj chyby, ale principiálne sa jej podarilo dobudovať infraštruktúru, dopravný systém a vytvoriť podmienky, ktoré využila po príchode veľkého investora," domnieva sa Peter Murko. Trinásť rokov pôsobil ako hlavný architekt mesta Košíc a v súčasnosti je generálnym manažérom firmy Skanska.
Aj vedúci referátu rozvoja mesta Banská Bystrica Pavel Bugár sa domnieva, že najvýraznejšie kroky urobila spomedzi miest Žilina. Nielen v úprave centra, ale aj v mestskej doprave, vrátane trolejbusovej, ktorú napríklad Banská Bystrica zrušila a teraz má problém ju nanovo zaviesť.
Ak sa na architektonickom nebi Žiliny predsa len vyskytol mráčik, má zrejme podobu nákupného komplexu uprostred mesta a meno Aupark. Práve o jeho umiestnení v centre sa už mesiace vedie búrlivá diskusia. "Medializácia žilinského Auparku svojím spôsobom poškodila aj Košice, kde sa taký projekt pripravuje, ale situácia je tam úplne iná ako v Žiline," priznáva Murko. Je však presvedčený, že projekt v metropole východu nespôsobí hanbu.

Odvaha i risk
Košice sa pustili do obnovy historického centra v čase, keď podmienky na poskytnutie úverov neboli prajné. "V tom čase bolo odvážne i rizikové pustiť sa do rekonštrukcie, ale Košice sa tým posunuli vpred," vraví Murko, oceňujúc, že sa podarilo zachovať kompaktnosť a jedinečnosť jadra. Banskobystričan Bugár pozitívne hodnotí aj spôsob, akým sa Košice popasovali s dostavbou sídlisk.
Na niekdajšiu odvahu i chuť riskovať však východná metropola doplatila dlhmi, ktoré obnovu centra sprevádzali. Negatívne skúsenosti z minulosti majú možno podiel na tom, že dnes zástupcovia Košíc pristupujú k výstavbe opatrne. "V budovaní nových stavieb mesto zastalo. Košice majú pripravené atraktívne voľné plochy v užšom centre alebo v tesnom dotyku, navyše v takom štádiu prípravy ako žiadne iné mesto. Investori sú z ponúkaných plôch a objektov nadšení, len to nemá pokračovanie." Podľa Murka súčasní predstavitelia Košíc nie sú dosť odvážni, aby sa pustili do realizácie pripravených projektov.
Slovensko je pritom práve na vlne investičného záujmu. Táto vlna sa môže o pár rokov posunúť do iných oblastí, než kde ležia Košice. "Je to na škodu veci. Možno o istý čas prídu na radnicu ľudia, ktorým nebude chýbať odvaha ani chuť riskovať, ale investičná čiara bude už posunutá o 200 kilometrov ďalej na východ," dodáva Murko.

Dotyk nového so starým
Košice však nie sú jediným krajským mestom, ktoré po urbanistických zásahoch z minulosti dnes trochu ustrnulo. Historickú časť s novým mestom sa síce zaujímavo podarilo prepojiť aj Banskej Bystrici, Bugár má však pocit, že mesto oproti iným sídlam kraja i niektorým okresným mestám už osem rokov stagnuje. "Neďaleký Zvolen postúpil ďalej. Vybudoval pešiu zónu, pritiahol investorov. V Banskej Bystrici za tie roky vyrástli len obchodné reťazce."
Mesto má dnes podľa Bugára problém s dvoma polyfunkčnými novostavbami v centre, kde došlo k svojvoľným úpravám a teraz ich rieši v priestupkovom konaní. Výhrady má aj k podobe a umiestneniu komplexu Europa Shopping Center. Ten koncom minulého roka vyrástol v tesnom dotyku s historickým centrom. "Objekt takého charakteru nie je do lokality citlivo zasadený. Nenadväzuje na historické jadro." Uvedomuje si, že jeho výstavbe predchádzali konzultácie s odborníkmi, vrátane pamiatkarov, jeho architektonická podoba bola odobrená a z právnej stránky je jeho existencia v poriadku. Predpokladá, že časom sa aj tento objekt zžije s okolím.

Plán verzus realita
V Nitre vyrástlo vďaka prísnosti pamiatkového úradu namiesto jedného nákupného kolosu niekoľko malých moderných objektov. "Schválili sme územný plán centrálnej mestskej zóny, kde sa isté regulácie ešte sprísnili," vraví odborná referentka pre urbanizmus a architektúru mestského úradu Eva Ligačová.
Ani Nitre, ktorá schválila, že na jej území môže mať budova najviac šesť podlaží, sa však nevyhýbajú požiadavky na prehodnotenie výškovej nivelity v územnom pláne. V najbližšom období by však urbanisti mali preskúmať, či by zmena bola vôbec vhodná. Snahou pamiatkarov i radnice je skôr zachovať tradičné dominanty, akými sú Kalvária či Zobor, nie budovať nové.
Územný plán môže v istej lokalite stanoviť funkčné využitie. Reálny život často ukáže, že potreby obyvateľstva sú iné. Podľa Ligačovej sú takýmto príkladom Krškany, ktoré sa pričlenili k mestu. Pred desiatkami rokov boli preferovanou lokalitou pre výrobné podniky. V posledných dvoch rokoch sa však hromadia požiadavky, aby sa do územia vrátila individuálna bytová výstavba.

Škatuľová podoba
Prešov má vlastný imidž, je to imidž historického mesta -- tvrdí hlavný architekt metropoly Šariša Vladimír Ligus. "Jeho imidž tvorí predovšetkým pekné, do značnej miery zrekonštruované jadro, kde sa nachádzajú všetky slohy od gotiky až po funkcionalizmus a súčasnosť. Hovoríme, že centrum Prešova je učebnica architektúry." Mesto momentálne rieši prípad budovy v centre, ktorej investor porušil podmienky pamiatkovej rezervácie. Budovu postavil vyššiu, takže posledné podlažie je čiernou stavbou.
Podľa Ligusa Prešov má aj niektoré avantgardné stavby, ale ide len o menšie objekty alebo rodinné domy. "Veľké investičné celky, na ktorých by sa mohli vybúriť avantgardní tvorcovia, sa tu zatiaľ nepostavili. Napríklad v prípade obchodného centra MAX sme museli investora tlačiť, aby viac využil farby alebo presklené plochy, ale aj tak sa veľmi nevzdialil od formy škatule." Mesto si však veľa sľubuje od budúceho obchodno-spoločenského centra Forum, ktorého koncept už predstavili architekti slovensko-česko-holandského tímu. "Zdá sa, že by tu mohla konečne vzniknúť zaujímavá mestská architektúra s holandskými prvkami -- fasáda členená na menšie plochy, šikmé striešky a podobne, skrátka nebude to plechová kocka."
A aký imidž má Poprad? "Je slobodne sa rozvíjajúcim mestom, ktoré reaguje na rôzne podnety aj zvonku," povedala hovorkyňa Zuzana Pojedincová. "Je otvorené rôznym návrhom aj v podobe artefaktov výstrednejšieho typu." Medzi architektonické dominanty patria podľa nej okrem kostolov najmä súčasné stavby Aréna Poprad -- Stavba roka 2007 alebo aj rekreačný komplex AquaCity.

Centrá sa zväčšujú
Hranice centier väčších miest sa stále posúvajú. S tým súvisí aj potreba nahrádzať objekty nevyhovujúceho technického stavu, vybudované pred desiatkami rokov na periférii, ktoré sa ale časom stali súčasťou širšieho centra, novými polyfunkčnými stavbami. Viaceré mestá sa usilujú pri tvorbe územného plánu zo širšieho centra "vymiestniť" bývalé výrobné podniky, alebo ich objekty prebudovať. Takýto osud čaká bratislavský pivovar Stein a neminie ani nitrianske mlyny či pivovar. "Myslím si, že odchod výroby z centra bude znamenať pre mesto plus," dopĺňa odborná referentka pre urbanizmus a architektúru Mestského úradu v Nitre Eva Ligačová.

menuLevel = 1, menuRoute = prakticke-hn, menuAlias = prakticke-hn, menuRouteLevel0 = prakticke-hn, homepage = false
29. november 2022 06:14