Zmätené liatie farby. Umenie najdrahšieho obrazu sveta

Suma 140 miliónov dolárov (2,975 miliardy slovenských korún) je totiž cena, ktorú zaplatil David Martinez, spoluvlastník Fintech Advisory Ltd., Davidovi Geffenovi, spoluvlastníkovi Dreamworks, za Pollockov slávny obraz No. 5, 1948.
A ak by ste si majstrovské dielo chceli pozrieť, nenájdete ho v galérii. Pollockova maľba totiž zdobí jednu zo stien dvojposchodového luxusného apartmánu na 73. poschodí v budove Time Warner Centre na Manhattane v New Yorku, ktorý stál jeho majiteľa Martineza 54,7 milióna dolárov (1,162 miliardy korún). Ten sa javí ako zberateľ s premysleným vkusom. V jeho obydlí totiž robia Pollockovmu obrazu No. 5, 1948 spoločnosť diela Willema de Kooninga či Marka Rotkha, ktoré sa v aukčných sieňach dražia za desiatky miliónov dolárov.

Vkročiť do maľby
Pollock je jedným z hlavných predstaviteľov prúdu abstraktného expresionizmu, zvaným gestická maľba. Rozvinul sa a svoj vrchol dosiahol v 40. a 50. rokoch minulého storočia v Amerike. Jeho najznámejšie a súčasne najdrahšie dielo pochádza z obdobia rokov 1947 - 1953. Vtedy Pollock rozvíjal maliarsku techniku, ktorá spočívala v premyslenom a cielenom liatí či rozlievaní farby po plátne. Maľby z tohto obdobia, kritikmi označovaného za vrcholné, nevznikali na stojane, ale priamo na stene alebo na zemi.
"Lepšie sa mi pracuje na zemi. Cítim sa tak bližšie k maľbe - akoby som bol jej súčasťou, pretože okolo nej môžem chodiť, pracovať zo všetkých štyroch strán a doslova do nej vkročiť,“ uviedol Pollock. Z maľby sa tak stával rituál. A proces tvorby bol pre abstraktných expresionistov prostriedkom komunikácie medzi maliarom a svetom.

Primitívne umenie
Abstraktná maľba môže pôsobiť na diváka zmäteným, často nezmyselným dojmom. Za maľbou sa však skrýva mnoho pocitov a poznatkov, ktoré stimulujú autorský prejav. Surrealizmus, ktorý sa rozšíril v 30. rokoch minulého storočia do celého sveta, hlásal návrat k primitívnemu umeniu. A zatiaľ čo podľa európskych surrealistov, ovplyvnených prevažne Freudovou teóriou kreativity, bolo primitívne umenie nabité sexualitou a sexuálnymi metaforami, americkí surrealisti sa priklonili ku koncepcii iného psychoanalytika. A to Junga, ktorý tvrdil, že umenie má znovuobjavovať symboly, ktoré prepájajú jednotlivé kultúry a historické obdobia.
Z toho vyplýva aj Pollockova snaha o hľadanie symbolov prostredníctvom psychického automatizmu, ktorý bol pokusom o preniknutie do nevedomia a záujem o primitívne kultúry, staroveké mytológie a obrady, umenie pôvodných amerických obyvateľov.

Na budúci týždeň čítajte o najdrahšom slovenskom obraze.