Ak sa v materiáli hovorí o "dani", mysli sa tým daň z pridanej hodnoty (DPH). Ak sa hovorí o "zákone", myslí sa zákon o DPH č. 289/1995 Z. z. v platnom znení, t. j. vr. zákona č. 511/2002 Z. z. a zákona č. 637/2002 Z. z. V prípade použitia colného zákona ide o zákon č. 238/2001 Z. z. v znení 553/2001 Z. z. 237/2002 Z. z., 529/2002 Z. z. Iné právne normy sú uvedené v texte názvom a číslom. V materiáli nie sú uvedené pojmy (terminológia), ktoré sú definované v zákone. Článok sa zaoberá aplikáciou ustanovení zákona o DPH pre obchodné operácie, v ktorých je jedným z účastníkov slovenská osoba (osoba so sídlom na území Slovenskej republiky) a zahraničná osoba (osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky). Materiál si kladie za cieľ vysvetliť základné postupy pri vývoze tovaru, pri vývoze služieb, pri dovoze tovaru, pri dovoze služieb, pri tzv. plneniach v zahraničí (tak tovaru, ako aj služieb). Na to, aby boli jasné a právne odôvodniteľné postupy v uvedených oblastiach, je potrebné oboznámiť sa s mechanizmom fungovania dane. Mechanizmus dane je obsahom I. časti materiálu. Pre lepšiu čitateľnosť a prehľadnosť prvá časť neobsahuje odvolávky na ustanovenia jednotlivých paragrafov zákona. Rovnako sa materiál nezaoberá všetkými podrobnými úpravami, ktoré znamenajú výnimky alebo spresnenia (napr. základ dane pri použitom tovare, prípady, keď daňová povinnosť nevzniká a pod.). Ťažisko materiálu spočíva v druhej časti. Z toho dôvodu sú v tejto časti pri jednotlivých tvrdeniach citované ustanovenia právnych noriem.
I. Mechanizmus fungovania dane po 1. 1. 2003
Najvýznamnejšia zmena od 1. 1. 2003 nastane v uvedení do života pojmu odpočítavanie dane. Daň na vstupe sa odpočíta od súčtu súm na výstupe za príslušné zdaňovacie obdobie. Tento pojem nahrádza pojem "odpočtu" v doteraz platnom znení. Daň na vstupe však možno zahrnúť do "odpočítavania" len pri dodržaní určitých podmienok použitia prijatého plnenia. Všetky prijaté plnenia je preto potrebné roztriediť na plnenia:
* použité na uskutočnenie svojich plnení, ktoré sú zdaniteľnými plneniami v tuzemsku, plneniami oslobodenými pri vývoze, plneniami s miestom plnenia v zahraničí,
* použité na uskutočnenie svojich plnení oslobodených v zmysle § 26 -- plnenia bez nároku na odpočet dane na vstupe,
* použité pri obidvoch predchádzajúcich skupinách plnení; pri týchto plneniach je platiteľ povinný použiť koeficient, ktorým sa daň na vstupe zníži.
Významná zmena v systéme fungovania dane spočíva vo vypustení doteraz platnej podmienky na odpočet dane, a to zaplatenia prijatého zdaniteľného plnenia. Zmena sa netýka dane vyrubenej colným orgánom (tovar v dovoze). V dovoze musí byť daň aj zaplatená.
Úplne novým spôsobom je riešený postup v prípade nadmerného odpočtu. Nadmerný odpočet, ako prevýšenie súčtu súm dane na vstupe (upravenej v zmysle zákona) nad súčtom súm dane na výstupe, nevráti daňový úrad vždy, ale platiteľ si nadmerný odpočet odpočítava od daňovej povinnosti vzniknutej v nasledujúcich obdobiach. Odpočty odpočítava v poradí, v akom boli uplatnené, najneskôr však 5 rokov od konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom nadmerný odpočet vznikol. Ak v priebehu 5 rokov nevznikne daňová povinnosť pri ním uskutočnených zdaňovacích plneniach alebo nenastanú podmienky na vrátenie nadmerného odpočtu, nárok na vrátenie zanikne. Zákon síce nehovorí o "zániku práva", ale neobsahuje ustanovenie, ktoré by umožňovalo takýto nadmerný odpočet vrátiť. Nadmerný odpočet uplatnený v príslušnom zdaňovacom období daňový úrad vráti do 30 dní (od podania daňového priznania) len v 3 prípadoch, z ktorých z pohľadu dovozu a vývozu je rozhodujúci jeden:
* Podiel vývozu za zdaňovacie obdobie (oslobodené plnenia s nárokom na odpočet §§ 37, 38, 39) na všetkých uskutočnených zdaniteľných plneniach (t. j. tuzemské zdaniteľné plnenia + oslobodené s nárokom na odpočet + oslobodené bez nároku na odpočet) tvorí 30 a viac percent. Porovnávajú sa súčty cien bez dane. Medzi významné zmeny treba zaradiť aj zmenu v ustanoveniach o zdaňovacom období. Kým doteraz platiteľ s obratom nižším ako 10 mil. Sk v predchádzajúcom roku si mohol zvoliť, či bude tzv. mesačným alebo štvrťročným platiteľom, v novej právnej úprave táto možnosť vypadla. Osoby s obratom nižším ako 10 mil. Sk sú zo zákona tzv. štvrťroční platitelia. Z prechodných ustanovení uvedieme zmenu, ktorá umožňuje daňovým úradom zrušiť do 30. 6. 2003 registráciu platiteľa. Môže tak urobiť v prípade, že priemerný mesačný obrat za tuzemské zdaniteľné plnenia, plnenia oslobodené od dane s nárokom na odpočet (§§ 37, 38, 39) mínus plnenia oslobodené podľa § 26, nedosiahne 100 tis. Sk a súčasne súčet nadmerných odpočtov za zdaňovacie obdobie prevýši súčet daňových povinností. Do obratu sa nezahrnú plnenia v zahraničí.
II. časť -- Vývoz a dovoz tovaru a služieb
Plnenia na výstupe môžeme rozdeliť do 4 skupín:
1. Uskutočnené tuzemské plnenia
2. Vývoz tovaru
3. Vývoz služieb
4. Plnenia, kde miesto plnenia je v zahraničí (ďalej budeme používať len zahraničné plnenia)
Vývoz tovaru
Keďže materiál je zameraný na dovoz a vývoz, uskutočneným tuzemským plneniam nie je potrebné venovať osobitnú pozornosť. Nie je však možné tuzemské plnenie nespomenúť. V určitých prípadoch je potrebné rozlíšiť, či ide o plnenie s miestom plnenia v tuzemsku v zmysle § 6 zákona (ďalej len tuzemské plnenie) alebo plnenie s miestom v zahraničí (ďalej len zahraničné plnenie). Zo systematiky zákona tiež vyplýva, že ustanovenia o vývoze nadväzujú na ustanovenia o tuzemskom plnení. Ak je štandardná obchodná transakcia "typu export do zahraničia" dodávkou tovaru so zmenou vlastníctva (pozri § 2 ods. 1 zákona -- prechod vlastníctva na zahraničnú osobu) a miestom plnenia je Slovenská republika (§ 6 zákona: miesto zdaniteľného plnenia -- tam, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa preprava alebo odoslanie začína uskutočňovať), platiteľovi by mala vzniknúť daňová povinnosť. Ak sú splnené podmienky stanovené v § 37, sú tieto plnenia oslobodené od dane. Platiteľ má nárok na odpočítanie dane na vstupe v plnej výške.
Základnou podmienkou pre oslobodenie v § 37 je fyzický presun tovaru zahraničnému odberateľovi. Tovar musí byť dodaný do zahraničia v rovnakom množstve ako je uvedený v colnom vyhlásení o prepustení do colného režimu vývoz. Zákon nehovorí o hodnote vyvážaného tovaru. Colný režim sa končí na výstupnom colnom úrade. Zákon navyše vyžaduje dodanie tovaru až zahraničnej osobe. Dikcii zákona sú prispôsobené aj doklady preukazujúce vývoz tovaru na účely DPH.
Základným dokladom je:
* písomné colné vyhlásenie o prepustení do režimu (rozhodnutie v colnom konaní), v ktorom je výstup potvrdený colným úradom,
* podporne aj iný doklad, napr. CMR, doklad o úhrade a pod. (ak o to daňový úrad požiada).
Rovnako ako pri hodnote vyvážaného tovaru neobsahuje zákon ustanovenie, ktoré by vyžadovalo, aby osoba uvedená ako príjemca (zahraničná osoba) v odseku 8 JCD (príloha 28 vyhl. 251/2001 Z. z. v platnom znení), bola totožná s kupujúcim v obchodnej transakcii. V tejto súvislosti treba upozorniť na skutočnosť, že ak pri exporte tovaru do zahraničia nepríde k zmene vlastníctva, napriek tomu, že je tovar prepustený do colného režimu vývoz, nejde o oslobodenie od dane (napríklad stavebné mechanizmy požičiavané zahraničnej osobe na stavbu v zahraničí). Keďže sa zdaniteľné plnenie neuskutočnilo, nevznikla daňová povinnosť a tovar napriek tomu, že sú splnené podmienky § 37 (prepustenie do režimu vývoz, vystúpenie do zahraničia v rovnakom množstve ako v JCD atď.) "nečerpá" oslobodenie od DPH. Tieto skutočnosti sú rozhodujúce pri uplatňovaní nároku na oslobodenie od dane v prípade spätného dovozu tohto tovaru.
* Na rôznych exportných transakciách sa môže v Slovenskej republike zúčastňovať viacero osôb. Z hľadiska zákona má nárok na oslobodenie len ten platiteľ, ktorý je predávajúci vo vzťahu k zahraničnej osobe. V zmysle colných predpisov je to osoba uvedená v odseku 2 vývozného JCD. Zákon osobitne upravuje oslobodenie pri dodávkach tovaru do zahraničia, ak je jednou stranou organizačná zložka právnickej osoby. Organizačná zložka môže byť odosielateľom alebo príjemcom, nemá právnu subjektivitu, vlastníctvo prechádza medzi materskou firmou a treťou osobou. Obidve môžu byť, alebo sú, slovenskými osobami. Ak je tovar dodaný (treťou osobou) organizačnej zložke tuzemskej osoby v zahraničí, je vývoz pri splnení podmienok § 37 zákona oslobodený od dane. Aby sa zamedzilo daňovým únikom, je osobitne upravený aj vývoz tovaru materskou firmou pre svoju organizačnú zložku v zahraničí. Napriek tomu, že pri takej dodávke neprichádza k zmene vlastníctva, je vyvážajúca materská firma povinná uplatniť oslobodenie pri dodávke tovaru pre svoju organizačnú zložku. Platí to aj opačne, ak je organizačná zložka na Slovensku (platiteľ dane) a dodáva tovar svojej materskej firme, ide o oslobodené plnenie (§ 37). Úprava oslobodenia pri organizačných zložkách má takisto dosah na oslobodenie pri prípadnom spätnom dovoze do Slovenskej republiky (§ 48 ods. 5 písm. f)).
* Zákon upravuje nepriame zastúpenie v colnom konaní. Nepriamy zástupca má pre colné orgány postavenie deklaranta a uvádza sa v odseku 14 JCD. Nárok na oslobodenie má v zmysle zákona osoba uvedená v odseku 2 JCD. Pripomíname, že ide o zastúpenie v colnom konaní, a nie o obchodných zástupcov, ktorí tiež môžu vystupovať v obchodných transakciách na základe komisionárskej zmluvy.
Záverom k tejto časti uvádzame dve poznámky:
Ak predávajúci vo vzťahu k zahraničnej osobe nie je v odseku 2 JCD uvedený, nemá nárok na oslobodenie, a to aj napriek prechodu vlastníctva na zahraničnú osobu a dodanie tovaru do zahraničia v režime vývoz. Ide o tuzemské plnenie, pri ktorom vznikla daňová povinnosť.
Druhá poznámka sa týka použitia colného zákona v súvislosti s tovarom vo vývoze. Zákon neobsahuje ustanovenie (na rozdiel od dovozu tovaru), že ak niečo nie je v zákone upravené, použijú sa colné predpisy. Colný zákon sa použije len pri určení colného režimu (odvolávka pod čiarou na konkrétne ustanovenie colného zákona); sprostredkovane však treba brať do úvahy inštrukcie prísl. vyhlášky o vypĺňaní colného vyhlásenia, ktorým sa preukazuje vykonanie colného režimu vývoz. JCD je formalizovaný colný doklad, kde umiestnenie určitého údaju v určitom odseku má význam, ktorý určuje inštrukcia na jeho vyplnenie.
Od prípadov -- dodávky v režime vývoz, musíme odlíšiť plnenia v zahraničí. Ide o reexportné operácie, pri ktorých tovar môže, ale nemusí, vstúpiť na územie Slovenskej republiky. Ak nevstúpi (priamy reexport), prechádza len vlastníctvo cez slovenskú osobu (reexportéra), čiže miesto plnenia je v zahraničí, čo vylučuje takéto plnenie z pôsobnosti zákona. Pri zahraničných plneniach má platiteľ nárok na odpočítanie dane na vstupe. Ak tento nárok neumorí odpočítavaním od dane na výstupe, daňový úrad vráti nadmerný odpočet, len ak je splnená niektorá z podmienok § 23 (napr. 30 % podiel).
Vývoz služieb
Komplikovanejší je postup pri službách poskytovaných zahraničným osobám. V úvode tohto odseku si treba uvedomiť, že zákon považuje za službu akékoľvek plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru (§ 2 ods. 6 písm. d)). Inými slovami zákon pod službou rozumieme nehmotné plnenie vrátane prevodu práv.
Tu je rozhodujúce, či ide:
i. vývoz služby s nárokom na oslobodenie,
ii. službu poskytnutú zahraničnému subjektu bez nároku na oslobodenie,
iii. službu s miestom plnenia v zahraničí.
i) Zákon priznáva v § 38 oslobodenie od DPH len 4 skupinám služieb, z ktorých je z hľadiska témy školenia dôležitá skupina "spracovateľské operácie v aktívnom zušľachťovacom styku". Ale aj v týchto 4 skupinách môžu byť služby oslobodené len v prípade, ak sú poskytnuté právnickej alebo fyzickej osobe podnikajúcej v zahraničí (teda nie súkromným osobám) a ktorá nemá v tuzemsku sídlo, trvalý pobyt alebo organizačnú zložku. Zodpovednosť za zistenie, resp. overenie, či zahraničný odberateľ je podnikateľom, je na platiteľovi. Zákon nerobí rozdiel medzi spracovateľskou operáciou v aktívnom zušľachťovacom styku v podmienečnom systéme a spracovateľskou operáciou v aktívnom zušľachťovacom styku v systéme vrátenia. Ak by išlo o službu, ktorá je síce vykonaná na tovare prepustenom do aktívneho zušľachťovacieho styku, ale je ako subdodávka dodaná slovenskej osobe (držiteľovi povolenia aktívneho zušľachťovacieho styku), táto podlieha dani. Ako doklad preukazujúci vývoz služieb slúži písomná zmluva (kontrakt, potvrdená objednávka), prípadne doklad o úhrade (§ 38 ods. 3 zákona). Treba pripomenúť, že v tomto prípade nejde o nejakú obdobu daňového dokladu, ale doklad preukazujúci skutočnosti vyžadované zákonom pre priznanie oslobodenia s nárokom na odpočítanie dane.
ii) Službu poskytnutú zahraničnému subjektu bez nároku na oslobodenie od dane musí platiteľ zdaniť. Sú to všetky služby s miestom plnenia v tuzemsku. Miesto plnenia služieb na účely zákona je miesto, kde má právnická osoba sídlo (fyzická osoba trvalý pobyt), a to podľa toho, z ktorého miesta sa poskytuje (§ 6 ods. 3, 4 a 5). Pri vybraných druhoch služieb (stavba, nehnuteľnosť, inštalácia, montáž, oprava, údržba, obnovenie, úprava hmotného majetku, preprava, nakladanie, vykladanie prepravovaného tovaru a s ním spojené činnosti, kultúrne, umelecké činnosti, športové, vedecké, výchovné, vzdelávacie a zábavné služby vrátane ich sprostredkovania) je kritérium na určenie miesta zdaniteľného plnenia stanovené v zákone. Pri reklamných, poradenských, právnych, účtovných, audítorských, bankových, finančných, poisťovacích službách a pri prevode alebo postúpení práv duševného vlastníctva je miesto zdaniteľného plnenia to miesto, kde má sídlo podnik, pre ktorý sa poskytujú. Zákon, aj keď to explicitne neuvádza, predpokladá, že miesto plnenia pri vymenovaných službách môže byť v tuzemsku alebo v zahraničí. Ak je v tuzemsku, ide o tuzemské zdaniteľné plnenia, na ktoré sa zákon vzťahuje. Dokladom o poskytnutí takejto služby je, napríklad, faktúra (ale môže byť aj iný doklad), ktorý však nemusí mať náležitosti daňového dokladu. Daňový doklad v zmysle § 15 ods. 1 je platiteľ povinný vystaviť len pre platiteľa dane. Pri službách poskytnutých zahraničným podnikateľom pri splnení podmienok ustanovenia § 38d až § f môže byť daň vrátená prostredníctvom Daňového úradu Bratislava I.
iii) Ak sa pri službách vymenovaných v predchádzajúcej časti určí miesto plnenia v zahraničí, na toto plnenie sa zákon nevzťahuje. Rovnako ako pri reexportoch tovaru má platiteľ nárok na primerané odpočítanie dane. Zákon umožňuje vrátiť nadmerný odpočet, ktorý by z titulu takéhoto plnenia vznikol, len pri splnení niektorej z podmienok uvedených v § 23.
Dovoz tovaru a služieb
Druhy (skupiny) plnení na vstupe:
1. Prijaté zdaniteľné plnenia s miestom plnenia v tuzemsku (ďalej budeme používať len prijaté tuzemské plnenia)
2. Dovoz tovaru (prepustenie do colného režimu a vznik colného dlhu -- ďalej len dovoz tovaru)
Pokiaľ ide o služby, ktoré by sa dali označiť pojmom "dovoz" služieb, treba rozlišovať, či ide o službu, ktorej poskytnutie sa viaže na dovoz tovaru alebo ide výlučne o nehmotný produkt, napríklad údržbu stroja zahraničnou osobou (firmou). Ak je služba spojená s dovozom tovaru, platia pre zahrnutie do colnej hodnoty ustanovenia colného zákona o colnej hodnote, resp. ustanovenia čl. VII Všeobecnej dohody o clách a obchode. Ak sa "dováža" nehmotný produkt (t. j. bez hmotného nosiča, akými môžu byť papier, cédečká, diskety a pod.) zákon o DPH ani colné predpisy sa na takéto plnenie nevzťahujú. Neexistujú ustanovenia, ktoré by upravovali postup alebo vykazovanie takejto služby u príjemcu (kupujúceho) na účely DPH.
Na daň pri dovoze tovaru, pokiaľ ju zákon neupravuje, sa použijú colné predpisy. Colný zákon má postavenie všeobecného právneho predpisu, zákon DPH je špeciálnym právnym predpisom. Na rozdiel od plnení opísaných v predchádzajúcich častiach, je vznik daňovej povinnosti v dovoze viazaný na prijatie colného vyhlásenia. Na grafe v prílohe 2 je znázornené colné konanie, v ktorom sa prepúšťa tovar do colného režimu voľný obeh. Colné vyhlásenie, ktoré je najskôr návrhom deklaranta, je po ukončení rozhodnutím v colnom konaní. Prijatím colného vyhlásenia vzniká colný dlh v režime voľný obeh a v režime dočasné použitie s čiastočným oslobodením od cla. V týchto prípadoch je JCD nielen colným dokladom, ale aj daňovým a účtovným. Poznamenávame, že napriek tomu, že colný zákon predpisuje v § 14 ods. archivačnú lehotu 5 rokov (od roku nasledujúceho po prijatí JCD), použije sa pri JCD (ktoré je daňovým dokladom) aj naďalej lehota 10 rokov podľa zákona o DPH. K okamihu prijatia JCD je viazané použitie všetkých predpisov pre prepustenie tovaru do voľného obehu, príp. dočasné použitie s čiastočným oslobodením. Z hľadiska DPH ide o použitie sadzby dane.
Pre odpočítanie dane však musia byť splnené aj ďalšie podmienky, ktorými sú:
* daň vyrubená colným úradom musí byť zaplatená,
* platiteľ má daňový doklad (rozhodnutie v colnom konaní, alebo iné rozhodnutie o vyrubení dane).
Môže teda nastať situácia, že JCD bude po predložení tovaru prijaté 29. 12. 2002 (daň 23 %), rozhodnuté a zaplatené bude až v roku 2003, bude sa daň odpočítavať podľa podmienok § 20 zákona účinného v roku 2003. Pokiaľ zákon v § 48 hovorí o primeranom zohľadnení podmienok aj druhej časti zákona, ide napr. o zaúčtovanie vo svojom účtovníctve, alebo použitie prijatého plnenia na uskutočnenie svojich zdaniteľných plnení. Colný dlh môže vzniknúť nielen podaním colného vyhlásenia, ale aj tzv. iným spôsobom (§ 397 ods. 4 až 11 colného zákona). Ak vznikne colný dlh v zmysle týchto ustanovení (nelegálne), alebo ak colný úrad dovymeria určitú časť colného dlhu, ktorého súčasťou je aj daň, vydá rozhodnutie o vymeraní colného dlhu. Toto rozhodnutie je tiež daňovým dokladom.
Odpočítavanie dane
Pre odpočítavanie dane sa použije postup opísaný pre prijaté tuzemské plnenia (priradenie k uskutočneným plneniam: s nárokom na odpočítanie celej sumy, bez nároku na odpočítanie dane, s nárokom na odpočítanie dane krátenej koeficientom). Odpočítanie dane môže a má platiteľ urobiť v zdaňovacom období, v ktorom bola splnená posledná podmienka. Oneskorené uplatnenie odpočítania dane je možné urobiť len cez dodatočné daňové priznanie. Pokiaľ ide o úhradu colného dlhu inou osobou ako je dlžník, má nárok na odpočítanie dlžník. Zákon osobitne upravuje postavenie nepriameho zástupcu v colnom konaní. Nepriamy zástupca, ktorý je v colnom konaní deklarantom, si nemôže daň odpočítať (aj keby ju colnému úradu zaplatil) a je povinný ju preúčtovať zastúpenej osobe. Zastúpená osoba musí byť uvedená v ods. 8 dovozného JCD. Ustanovenie § 48 vymenúva prípady, keď je tovar v dovoze oslobodený od dane, a to ak je oslobodený od cla podľa osobitného predpisu. Odvolávka k tomuto ustanoveniu pod čiarou smeruje na už neúčinný colný zákon 180/1996 Z. z. Podľa stanoviska Ministerstva financií SR poznámky pod čiarou nemajú normatívny charakter, a preto pre oslobodenie sa použijú colné predpisy, ktoré sú účinné v súčasnosti. Zákon vyčleňuje z množiny tovarov oslobodených od cla tovar, ktorý nemôže byť oslobodený od dane: tovar na vzdelávacie, vedecké a kultúrne účely a vedecké nástroje a prístroje, náboženské predmety, tovar určený pre postihnuté osoby. Ak je však tento tovar darovaný zo zahraničia, oslobodenie sa uplatní. Ďalšie prípady, na ktoré sa oslobodenie od dane nevzťahuje (napriek tomu, že sú oslobodené od cla), sú stroje, prístroje a nástroje (§ 282 colného zákona) a tovar, ktorý sa po vývoze z tuzemska vracia v lehote do 3 rokov (§ 388 colného zákona -- vrátený tovar). Oslobodenie sa vzťahuje aj na prípady, keď sa vracia len časť zásielky.
Vrátený tovar pri spätnom dovoze je oslobodený od cla len v prípade, ak sú splnené nasledujúce podmienky:
* vracia sa v stave, v akom bol vyvezený,
* ak sa v zahraničí zaobchádzalo s tovarom len v rozsahu nevyhnutnom na zachovanie pôvodného stavu; môže sa zmeniť len vzhľad (napr. náter povrchu),
* ak sa zaobchádzalo s tovarom spôsobom, ktorý viedol len k uvedeniu do pôvodného stavu (opravy). Oprave však musí predchádzať nepredvídateľná okolnosť (napr. havária, porucha a pod.) v zahraničí. Hodnota vráteného tovaru nesmie byť vyššia ako hodnota v čase vývozu.
Tento tovar je pri spätnom dovoze oslobodený od dane len za predpokladu, že nebol oslobodený od dane podľa § 37 zákona o DPH. Ak pri vývoze bol od dane oslobodený, oslobodenie pri dovoze sa neuplatní. Toto obmedzenie sa nevzťahuje na vratné obaly a reklamácie vyvezeného tovaru. Čo je vratný obal, ustanovujú všeobecné interpretačné pravidlá Harmonizovaného systému. Reklamáciu treba prepúšťajúcemu colnému úradu preukázať (podmienky záruky, uplatnenie reklamácie, prijatie reklamácie, príp. iná obchodná korešpondencia). Vrátený slovenský tovar je možno "oslobodiť" od cla aj z titulu slovenského pôvodu (§ 10 nariadenie vlády 598/2002 Z. z.). Vládne nariadenie však hovorí o "neuplatnení cla", nie o oslobodení. V tomto prípade sa preukazuje slovenský pôvod vráteného tovaru dokladmi o pôvode napr. EUR1. Oslobodenie od dane nie je možné uplatniť.
Ak sú splnené podmienky ustanovené colným zákonom, môže colný orgán vrátiť alebo odpustiť daň len v prípade, ak žiadateľ nie je platiteľom dane, alebo ide o daň z osobného automobilu (kategória M1 -- kategorizácia podľa vyhlášky č. 116/1997 Z. z.) vr. príslušenstva. Treťou skupinou, kedy môže vrátiť alebo odpustiť daň, ak sa zruší colné vyhlásenie. Pri zrušení colného vyhlásenia sa použijú ustanovenia § 98 colného zákona. Platiteľ v prípade, že si daň odpočítal, je povinný odpočítanú daň vrátiť, a to v zdaňovacom období, kedy bolo zrušené colné vyhlásenie (nie vtedy, keď bola daň vrátená).
Keďže zákon o DPH v časti dovoz tovaru nerieši omylom zaplatenú dovoznú platbu, použije sa pre vrátenie ustanovenie § 425 colného zákona. Toto umožňuje colnému úradu vrátiť dovoznú platbu, ak sa preukáže, že zaplatená suma nebola a nie je dlžná, nešlo o úmyselné konanie a žiadosť je podaná do 3 rokov od oznámenia výšky colného dlhu dlžníkovi. Napríklad colný dlh je omylom zaplatený dvakrát.
Colný dlh
V colných režimoch s podmienečným oslobodením od cla colný dlh nevznikne a dovozná platba sa nevyberie, ak sú splnené podmienky príslušného režimu. V týchto prípadoch sa môže vyskytnúť len vznik colného dlhu iným spôsobom. Okamih vzniku colného dlhu pre jednotlivé prípady ustanovuje colný zákon v §§ 397 a 398. Legálne vznikne colný dlh len v prípade, ak je tovar z režimu s podmienečným oslobodením (tranzit, uskladňovanie v colnom sklade, aktívny zušľachťovací styk v podmienečnom systéme, prepracovanie pod colným dohľadom a dočasné použitie) prepustený do voľného obehu. Pre dočasné použitie s čiastočným oslobodením platí osobitný postup. (Režim možno povoliť, len ak okrem iných podmienok vlastní dovážaný tovar zahraničná osoba.) Jednak vznikne colný dlh prepustením do režimu (3 % z dane za každý mesiac, v ktorom bol tovar v tomto režime) a tiež pri prípadnom prepustení do voľného obehu. V oboch prípadoch (legálny i nelegálny vznik colného dlhu) sa od času vzniku colného dlhu odvinie použitá sadzba dane. Odpočítať daň je možné v zdaňovacom období, v ktorom bola splnená posledná z predpísaných podmienok (daňový doklad, úhrada). Tovar v colných režimoch s oslobodením má postavenie (status) zahraničného tovaru. Colný zákon upravuje fyzické nakladanie s tovarom a zodpovednosť voči colným orgánom. Okrem dočasného použitia z pohľadu colných predpisov je vlastníctvo irelevantná informácia. Keďže ide o tovar v dovoze, v zmysle tretej časti zákona nevzniká colný dlh. Z toho dôvodu sa niektoré reexportné operácie (väčšinou ide o nepriamy reexport) colne vybavujú s použitím režimu s ekonomickým účinkom, napríklad tranzit, uskladnenie v colnom sklade a pod. Z hľadiska DPH sa na tieto transakcie pozerá rovnako ako na transakcie v zahraničí. To znamená, že platiteľ pri týchto plneniach neuplatňuje daň. Súčasne má nárok na odpočítanie dane na vstupe. Ak túto daň neumorí v rámci odpočítania a nie sú splnené podmienky § 23 zákona, daňový úrad ju nevráti.
Daňové doklady v zjednodušených postupoch v colnom konaní
V dovoze sa používajú zjednodušené postupy:
1. Neúplné colné vyhlásenie JCD (chýba údaj alebo niektorá z predpísaných príloh) je v stanovenej lehote doplnené o údaj alebo prílohu. Doplnenie údaja sa môže urobiť priamo do pôvodného neúplného colného vyhlásenia alebo dodatočným colným vyhlásením (dodatočné JCD). Rozhodnutím v colnom konaní vr. vymeraného colného dlhu je pôvodné neúplné JCD, a teda aj daňovým dokladom je neúplné colné vyhlásenie.
2. Zjednodušené colné vyhlásenie -- obchodný alebo administratívny doklad je obvykle dodávateľská faktúra. Na základe zjednodušeného colného vyhlásenia sa tovar prepustí do režimu, colný dlh je však vymeraný až na dodatočnom colnom vyhlásení, ktoré je aj rozhodnutím v colnom konaní. Funkciu daňového dokladu má dodatočné JCD.
Oba druhy colného vyhlásenia sa používajú v štandardnom colnom konaní.
3. Zápis do evidencie je colné vyhlásenie v miestom konaní, na základe ktorého sa tovar prepúšťa do režimu. Colný dlh je vymeraný až na dodatočnom colnom vyhlásení a toto je aj rozhodnutím v colnom konaní. Funkciu daňového dokladu má dodatočné JCD.
Vo vývoze sa v praxi používa:
1. Zjednodušené colné vyhlásenie -- obchodným alebo administratívnym dokladom je obvykle odberateľská faktúra. Ak je však obvod prepúšťajúceho colného úradu rozdielny ako colný úrad výstupu, musí byť použitý doklad tzv. zjednodušené JCD. V oboch prípadoch musí byť v stanovenej lehote doložený dodatočným colným vyhlásením (dodatočné JCD). Dokladom preukazujúcim vývoz je rozhodnutie v colnom konaní, čiže dodatočné colné vyhlásenie.
2. Zápis do evidencie v miestnom konaní je colným vyhlásením. Ak je obvod prepúšťajúceho colného úradu rozdielny ako colný úrad výstupu, musí byť použitý doklad (ktorý sprevádza tovar na výstupnú colnicu) tzv. zjednodušené JCD. Rovnako dokladom preukazujúcim vývoz je rozhodnutie v colnom konaní, čiže dodatočné JCD.
Pokiaľ ide o doklady vo vývoze, súčasná legislatíva umožňuje aj iný výklad. Doteraz nebolo vydané stanovisko alebo usmernenie pre inú možnosť preukazovania vývozu.