Poľnohospodárstvo
Jednou z oblastí, ktorým sa OECD venuje už od svojho vzniku, je poľnohospodárstvo. Poľnohospodárska výroba a obchod sú v členských krajinách OECD spojené s rozličnou mierou dotačnej podpory, preto tento sektor patrí medzi citlivé, ale zároveň aj veľmi zaujímavé oblasti, ktorými sa organizácia zaoberá. Intenzívnejšie sa téme poľnohospodárstva začala OECD venovať v roku 1982, keď bola organizácia poverená preskúmať dosahy zníženia podpory a ochrany svetových poľnohospodárskych trhov, ako príspevok k prekonaniu obchodných rozporov, ktoré v tom čase existovali. Výsledkom týchto aktivít bolo, že v roku 1987 sa ministri krajín OECD po prvýkrát zhodli na súbore princípov určených na reformu poľnohospodárskych politík členských krajín. Napriek tomu od polovice 80. rokov pravidelný monitoring OECD signalizuje, že dosiahnutý pokrok bol skromný. Podpora poľnohospodárstva v krajinách OECD ostáva vysoká (posledné roky pravidelne dosahuje viac ako 300 mld. USD), v dôsledku čoho stále existujú značné narušenia medzinárodného obchodu a poľnohospodárske politiky vždy nedosahujú vytýčené ciele.Významným medzníkom vo vývoji pravidiel medzinárodného poľnohospodárskeho obchodu bolo podpísanie Dohody o poľnohospodárstve v roku 1994 uzatvorenej krajinami Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT, v súčasnosti Svetová obchodná organizácia - WTO) v rámci tzv. Uruguajského kola (Uruguay Round Agreement on Agriculture - URAA). Práca OECD v oblasti merania podpory poľnohospodárstva mala kľúčový význam na položenie spoločného rámca pre tieto obchodné negociácie a značnou mierou prispela k úspešnému uzavretiu URAA. Poľnohospodárske politiky a obchod sa prvýkrát v histórii stali predmetom pravidiel medzinárodného obchodu.
Zníženie podpory a ochrany
Novým impulzom na prehĺbenie práce OECD v rámci agrárnej problematiky bol rok 1998, keď ministri poľnohospodárstva krajín OECD opätovne podporili "dlhodobý cieľ značného progresívneho zníženia podpory a ochrany". Dohodli sa tiež na ostatných spoločných cieľoch týkajúcich sa bezpečnosti potravín, potravinovej sebestačnosti, ochrany životného prostredia a vidieckeho rozvoja (pozri rámček 1). Odvtedy ministri krajín OECD pri niekoľkých príležitostiach, naposledy v apríli tohto roku, vyzdvihli schopnosť organizácie prispieť svojou analytickou prácou k úspešnému zavŕšeniu ďalšieho kola negociácií v rámci WTO a zdôraznili jej kapacitu objektívne vysvetľovať dosahy poľnohospodárskych politík a ich vplyv na medzinárodný obchod.
Napriek tomuto stručnému výpočtu z histórie práce OECD, ktorá bola a je zameraná na reformu domácich i obchodných poľnohospodárskych politík, by bolo nesprávne zjednodušovať agendu OECD na odbúranie dotácií do poľnohospodárstva. OECD sa v súlade s mandátom daným členskými krajinami snaží nájsť cesty ako podporovať tých, ktorí to skutočne potrebujú, takým spôsobom, aby sa touto podporou nenarúšal medzinárodný obchod. Svojou prácou chce OECD pomôcť vládam členských krajín budovať životaschopný a konkurencieschopný poľnohospodársky sektor.
| Rámček 1 |
| Spoločné ciele agropotravinárskeho komplexu krajín OECD |
| Na zasadnutí v marci 1998 sa ministri na základe princípov dohodnutých v roku 1987 dohodli na súbore spoločných cieľov, ktoré majú umožniť, aby agropotravinársky komplex: - reagoval na trhové signály; - bol efektívny, udržateľný, životaschopný, inovatívny, aby poskytoval príležitosti na zvýšenie životnej úrovne producentov; - bol ďalej integrovaný do multilaterálneho obchodného systému; - zabezpečoval pre spotrebiteľov ponuku adekvátnych a spoľahlivých potravín, ktoré zodpovedajú ich nárokom, predovšetkým v oblasti bezpečnosti a kvality; - prispieval k trvalo udržateľnému rozvoju prírodných zdrojov a kvalite životného prostredia; - prispieval k socio-ekonomickému rozvoju vidieckych oblastí vrátane tvorby pracovných príležitostí, prostredníctvom svojich multifunkčných charakteristík, pre ktoré musia existovať transparentné politiky; - prispieval k potravinovej sebestačnosti na národnej i globálnej úrovni. Ministri sa tiež zhodli na tom, že opatrenia politík by sa mali riadiť operatívnymi kritériami, ktoré budú uplatňované v domácom aj medzinárodnom kontexte. Tieto kritériá sú nasledujúce: - transparentnosť: jasne identifikovateľné ciele politík, náklady, príjmy a prijímatelia; - presné smerovanie: na dosiahnutie konkrétnych výsledkov a pokiaľ je to možné a nezávislé od produkcie (decoupled); - špecifickosť: poskytovanie takých transferov, ktoré nie sú vyššie ako je nutné na dosiahnutie jasne stanovených výsledkov; - flexibilita: reflektovať rôznorodosť poľnohospodárskych situácií, schopnosť reagovať na meniace sa ciele a priority aplikovateľné v rámci potrebného časového obdobia a na dosiahnutie špecifického výsledku; - spravodlivosť: brať do úvahy distribučné efekty podpory medzi sektormi, farmármi a regiónmi. |
Problémy rozvojových krajín
Reforma poľnohospodárskych politík a liberalizácia obchodu stále ostávajú na programe dňa, avšak globalizácia, technologický pokrok, štrukturálne zmeny a požiadavky spoločnosti menia prostredie, v ktorom agropotravinársky komplex existuje. Verejnosť vo vyspelých krajinách OECD chce dostatok kvalitných a spoľahlivých potravín za rozumné ceny. Navyše, pre čoraz väčšiu časť spotrebiteľov je dôležité aj to, aby produkcia potravín nemala negatívny vplyv na životné prostredie (používanie hnojív, pesticídov, udržiavanie biodiverzity). Od poľnohospodárov sa tiež očakáva, že budú udržiavať krajinu a prispievať k rozvoju vidieka. S postupujúcou globalizáciou rastie prepojenie medzi krajinami OECD navzájom, ako aj medzi krajinami OECD a nečlenmi. Mnohé rozvojové krajiny chcú tiež realizovať svoje právo na rozvoj (poľnohospodárstvo je pre tieto krajiny spravidla dôležitou ekonomickou aktivitou), pričom obchodné bariéry bohatých krajín súvisiace s poľnohospodárskymi politikami často obmedzujú realizáciu tohto práva.
Výzvou pre poľnohospodárske politiky krajín OECD je nájsť také opatrenia, ktoré sú odpoveďou na očakávania verejnosti, sú efektívne, udržateľné a zároveň kompatibilné s liberalizáciou obchodu. Rozsiahla analytická práca Direktoriátu OECD pre potraviny, poľnohospodárstvo a rybárstvo je základom na praktické a inovatívne odporúčania pre členské krajiny. Nasledujúce riadky načrtávajú niektoré aktivity OECD detailnejšie. Bližšie informácie o väčšine týchto aktivít je možné nájsť na internetovej stránke www.oecd.org/agr. Všetky knižné publikácie OECD sú okrem toho verejnosti dostupné v depozitnej knižnici OECD v Centre vedecko-technických informácií na Námestí slobody 19 v Bratislave, tel. č.: 02/57 27 61 21, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript..
Ukazovateľ podpory poľnohospodárstva
OECD sleduje a hodnotí vývoj poľnohospodárskych politík členských krajín od roku 1987 a výsledky každoročne publikuje v komplexnej správe Poľnohospodárske politiky krajín OECD: monitoring a hodnotenie. Základným porovnávacím meradlom je medzinárodne uznávaný ukazovateľ podpory poľnohospodárstva, ktorý vyvinulo OECD - ekvivalent produkčných a spotrebiteľských subvencií (pozri rámček 2).
| Rámček 2 |
| Definície |
| Ekvivalent produkčných subvencií (PSE) je súčtom nákladov na podporu farmárov v dôsledku obchodných bariér, ktoré udržujú domáce ceny nad úrovňou svetových cien (platených spotrebiteľmi) plus platieb z rozpočtových zdrojov a dotácií na podporu nákupu vstupov (platených platiteľmi dane). Ekvivalent spotrebiteľských subvencií (CSE) je súčtom nákladov na podporu platenú spotrebiteľmi mínus dotácie na potraviny pre spotrebiteľov. Ekvivalent celkových subvencií (TSE) je súčtom podpory pre poľnohospodárstvo ako celok, platenej spotrebiteľmi a platiteľmi daní (t. j. nielen pre farmárov, ale tiež pre poľnohospodársky výskum, infraštruktúru, inšpekciu, marketing). |
Okrem monitoringu trendov celkovej úrovne podpory, OECD analyzuje aj štruktúru tejto podpory (t. j. spôsoby, akými je podpora udeľovaná, napr. podpora cien, priame platby, podpora nákupu vstupov). Tieto údaje sa potom využívajú pre kvantifikáciu dosahov podpory na produkciu, medzinárodný obchod a príjmy poľnohospodárov. Okrem pravidelných častí monitorovacia a hodnotiaca správa OECD každý rok obsahuje aj špeciálne kapitoly zamerané na niektoré aktuálne témy. V roku 2002 to, napríklad, bolo vyhodnotenie úspešnosti uplatňovania URAA ako príspevok OECD k rokovaniam v rámci nového kola obchodných rokovaní WTO, v tomto roku je to analýza a hodnotenie nového farmárskeho zákona prijatého v USA minulý rok. Od roku 2001 obsahuje každoročná správa aj hodnotenie slovenskej poľnohospodárskej politiky. Porovnanie úrovne podpory jednotlivých krajín OECD podľa percent PSE je v grafe.
Poľnohospodárske politiky nečlenov
Pre nečlenské krajiny OECD, z ktorých mnohé sú významnými aktérmi medzinárodného obchodu na svetových poľnohospodárskych trhoch, patrí poľnohospodársky sektor medzi ekonomické priority. V rámci programu spolupráce OECD s nečlenskými krajinami sa uskutočňuje aktívny dialóg medzi OECD a nečlenmi, na ktorom sa zúčastňujú krajiny ako Brazília, Čína, India, Rusko, Argentína, Čile, Indonézia, Južná Afrika, ale i krajiny strednej a východnej Európy (ktoré nie sú členmi OECD). Tieto aktivity sa sústreďujú na skúmanie dosahov politík a vývoja trhu na krajiny OECD a nečlenské krajiny, výmenu skúseností pri tvorbe a implementácií poľnohospodárskych politík a spoločné oblasti záujmu obidvoch skupín krajín (napr. využitie biotechnológií v poľnohospodárstve či dosahy poľnohospodárskeho obchodu na odstraňovanie chudoby).
Na stanovenie úrovne podpory a trendov vývoja poľnohospodárskych politík vo vybraných nečlenských krajinách OECD je takisto využívaný porovnateľný ukazovateľ podpory OECD - PSE. Výsledky sú publikované každoročne v správe Poľnohospodárske politiky v objavujúcich sa a prechodových ekonomikách. Posledná správa z roku 2002 sa, napríklad, zameriava na Rusko a šesť krajín strednej a východnej Európy, ktoré nie sú členmi OECD - Bulharsko, Estónsko, Lotyšsko, Litvu, Slovinsko a Rumunsko.
Ekvivalent produkčných subvencií podľa krajín (percento hodnoty hrubých poľnohospodárskych tržieb)
| Poznámky: Krajiny sú zoradené podľa úrovne podpory v rokoch 2000 - 2002. 1. Pre Českú republiku, Maďarsko, Poľsko a Slovensko sú roky 1986 - 1988 nahradené rokmi 1991 - 1993. 2. V rokoch 1986 - 1988 sú Česká republika, Maďarsko, Poľsko a Slovensko vynechané (neboli členmi OECD). Prameň: OECD, PSE/CSE databáza, 2003 (prístupné na www.oecd.org/agr/policy). |