O dedičstve, respektíve delení majetku v rámci dedičského konania, možno hovoriť až po smrti poručiteľa. Majetok však možno deliť aj predtým, ako poručiteľ zomrie - a to formou darovania. Môžete sa tak vyhnúť napríklad poplatkom u notára súvisiacimi s dedičským konaním. Na druhej strane si však treba dať pozor, aby darca nezostal "bez strechy nad hlavou“.

Darovanie sa započítava
Darovať svoj majetok za života môžete komukoľvek a v akomkoľvek rozsahu. "Za života vlastníka nie je dispozícia s majetkom u nikoho obmedzená, ak pravda neberieme do úvahy prípadné záložné práva viažuce sa na hnuteľné, respektíve nehnuteľné veci. Teda za života môže ktokoľvek a komukoľvek svoj majetok predať či darovať,“ hovorí notárka Anna Máčajová.

Takto možno napríklad darovať aj majetok len jednému z viacerých detí. Pri dedičskom konaní však treba dať pozor - takýto dar sa započítava do jeho dedičského podielu. "V prípade, že darom za života zvýhodní rodič len jedno zo svojich detí, môže sa druhé dieťa po smrti rodiča v priebehu dedičského konania domáhať z majetku, ktorý je predmetom dedenia a ktorý takto ešte napriek darovaniu za života zostal, väčšieho dedičského podielu, pretože za života nebol rodičom obdarovaný,“ spresnila Máčajová. Znamená to, že ostatné deti si napríklad darovaný byt najstaršiemu bratovi nemôžu nárokovať, mali by však dostať dedičský podiel asi v rovnakej hodnote. Darca pritom svoje rozhodnutie uprednostniť niektoré zo svojich detí a darovať mu dom nemusí zdôvodňovať.

Vrátiť dar je ťažké
Darovaním za života sa môže poručiteľ "zbaviť“ svojho majetku až do takej miery, že umrie bez majetku - ako nemajetný. "V takomto prípade sa konanie o dedičstve po ňom zastaví práve pre jeho nemajetnosť, respektíve pre zanechanie len nepatrného majetku. V tomto prípade sa poplatok u notára neplatí, pretože v prípade zastavenia

dedičského konania tieto poplatky znáša štát. Treba však zvážiť skutočnosť, že aj pri darovaní majetku pred smrťou sú s týmto úkonom spojené príslušné poplatky, či už pre notára, advokáta alebo na príslušnej správe katastra,“ dodáva Máčajová.

Ak ste darovali nehnuteľnosť, závetom ju už nikomu nemôžete odkázať. Nezáleží pritom na tom, že ste testament spísali skôr, ako ste byt či dom darovali.

Žiadať niekoho o vrátenie daru je pritom veľmi ťažké, pomôže len súd. Domáhať sa vrátenia daru možno len v jedinom prípade - ak sa obdarovaný správa k darcovi alebo k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy - tým sa myslí napríklad fyzické napadnutie, hrubé urážky či osočovanie. Darca však musí takéto správanie dokázať.

Vecné bremeno
Ak sa rozhodnete rozdeliť majetok ešte pred smrťou, poistite si najmä to, aby vás deti nevysťahovali a vy ste mohli zostať do konca života v darovanom dome či byte. Urobiť tak môžete prostredníctvom zriadenia vecného bremena, respektíve doživotného práva užívania. To sa zriaďuje v katastri nehnuteľností spolu s prevodom vlastníckych práv nehnuteľnosti. Právo z vecného bremena môže patriť osobe bez toho, aby bola vlastnícky viazaná k danej nehnuteľnosti.

Malo by vás to ochrániť pred tým, aby ste neskončili na ulici. V prípade, že by predsa len vznikli problémy s vaším doživotným právom, môžete sa ho domáhať na súde. Musíte dávať pozor, aby ste nepremeškali takzvanú premlčaciu lehotu. Ak sa totiž právo zodpovedajúce vecnému bremenu nevykonáva desať rokov, dochádza k jeho premlčaniu. Čiže, pokiaľ desať rokov bez prerušenia nevyužívate svoje právo bývať v dome a ani sa neobrátite v tomto čase na súd, vaše právo sa premlčí a vy môžete zostať bez strechy nad hlavou.

Takéto bremeno zaniká smrťou osoby, v prospech ktorej je bremeno urobené, alebo dohodou o zrušení. Nehnuteľnosť s takouto ťarchou je možné aj predať, avšak spolu s ňou.