V súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie prispôsobí SR svoj daňový systém princípom stanoveným úpravou EÚ. Z hľadiska dane z pridanej hodnoty sa dajú všeobecne opísať tri základné daňové režimy v prípade dodávania tovaru mimo územie SR.
A) Platca dodáva tovar ktorejkoľvek osobe z tzv. tretej krajiny, teda krajiny, ktorá nie je v EÚ. Tento režim poznáme v súčasnosti ako režim vývozu tovaru, ktorý je oslobodený od DPH bez ohľadu na to, či je odberateľ registrovaný k DPH alebo nie je. Tovar je teda dodávaný za cenu bez dane. Platca preukáže oslobodenie od dane platnou jednotnou colnou deklaráciu potvrdenou príslušným colným úradom a má právo si podľa zákona uplatniť nárok na odpočet dane. Na druhej strane, pri dovoze má obstarávateľ povinnosť jemu dodávaný tovar pri prechode štátnej hranice zdaniť, podľa zákonov krajiny určenia.
B) Platca dodáva tovar osobe, ktorá je registrovaná k dani z pridanej hodnoty v inom členskom štáte EÚ. V tomto prípade už nepôjde o vývoz tovaru, ale pôjde o dodanie tovaru do iného členského štátu, tzv. intrakomunitárne plnenie. Ide o zdaniteľné plnenie s nárokom na odpočet z dane (DPH). Tovar je teda dodávaný za cenu bez dane. Za dodaný tovar s nárokom na oslobodenie sa však pokladajú len také dodania, pri ktorých je tovar skutočne odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a je dodávaný osobe registrovanej k DPH v inom členskom štáte. Platca, ktorý uplatní nárok na oslobodenie z titulu intrakomunitárneho plnenia, nesie dôkazné bremeno, musí preukázať splnenie podmienok na uplatnenie oslobodenia. DIČ obstarávateľa uvedie na daňový doklad. Obstarávateľ tovaru je povinný toto zabezpečenie, tzv. intrakomunitárnu akvizíciu, riadne priznať a zdaniť príslušnou sadzbou DPH, uplatňovanou podľa zákonov krajiny určenia, a to v rámci svojho daňového priznania k DPH. Údaje s intrakomunitárnym plnením, ktoré je oslobodené od DPH, a údaje o intrakomunitárnej akvizícii platca uvádza v rámci svojho daňového priznania k DPH.
C) Platca dodáva tovar osobe, ktorá nie je registrovaná k DPH v inom členskom štáte EÚ. Aj keď v tomto prípade ide o intrakomunitárne dodanie tovaru, nie je možné ho oslobodiť od dane z výstupu, pretože je príjemcom (zaobstarávateľ) tovaru osoba, ktorá nie je registrovaná v inom členskom štáte k DPH. Platca postupuje rovnakým spôsobom, ako keby išlo o tuzemské dodanie tovaru, teda musí tovar zdaniť príslušnou sadzbou dane zákona o dani z pridanej hodnoty a daň zahrnúť v rámci svojho daňového priznania k DPH do daňovej povinnosti. Tovar je teda dodávaný za cenu vrátane dane. Vedľa týchto základných daňových režimov exitujú špecifické pravidlá pre dodávanie niektorých typov transakcií, napr. pri zásielkovom predaji tovaru alebo pri dodaní nového dopravného prostriedku a iné.
Medzinárodná spolupráca v oblasti DPH
Medzinárodná administratívna spolupráca pri správe daní je činnosť príslušného orgánu štátnej správy, ktorá spočíva vo výmene informácií o daňových subjektoch so zahraničnými daňovými správami. Týmto spôsobom získa daňová správa každej krajiny príslušné informácie o daňových subjektoch, ktoré by bez zahraničnej spolupráce nebola schopná získať sama. Hlavným cieľom administratívnej spolupráce je boj proti daňovým únikom. S postupujúcou globalizáciou a rozširujúcim sa ekonomickým pôsobením daňových subjektov jej význam neustále vzrastá.
Právny rámec medzinárodnej administratívnej spolupráce
V rámci EÚ medzinárodnej administratívnej spolupráce v oblasti DPH upravujú právne normy:
-- Smernica Rady 77/799/EHS, o vzájomnej spolupráci v oblasti priamych a nepriamych daní, ktorá je obecným predpisom pre oblasť administratívnej spolupráce medzi členskými štátmi. Táto smernica upravuje administratívnu spoluprácu tak v oblasti priamych daní, ako aj v oblasti nepriamych daní. Do slovenského právneho poriadku bola táto smernica do veľkej miery transponovaná súborom navzájom previazaných zákonov (okrem uvedených k nim patrí aj zákon č. 366/1999 Z. z.) upravujúcich okrem iného aj vzájomnú súčinnosť pri správe daní a činnosť územných finančných orgánov.
-- Nariadenie Rady 2003/1798/ES, ktoré v celom rozsahu nahrádza 218/92/EHS, o administratívnej spolupráci v oblasti nepriamych daní (DPH) a je špecifickým predpisom pre oblasť DPH a upravuje práva a povinnosti členských štátov pre administratívnu spoluprácu vnútri EÚ s účinnosťou od 1. januára 2004. Plnenia vzniknuté v roku 2003 však budú účtované ešte podľa pôvodného nariadenia. Forma nariadenia zaisťuje priamu zviazanosť a aplikovateľnosť tejto právnej normy vo všetkých členských štátoch. Dňom vstupu SR do EÚ sa aj Nariadenie stane súčasťou právneho riadu SR.
Za dobu existencie dvojakej právnej úpravy administratívnej spolupráce v oblasti DPH (Smernice 77/799/EHS a nariadenia č. 218/92/EHS) vznikol rad problémov, ktorých dôsledky majú dopady na výber daní ešte dnes. Na Slovensko sa však bude plne vzťahovať nové nariadenie, ktoré upravuje iba administratívnu spoluprácu v oblasti DPH, ktorá je takto upravená jedinou právnou normou.
Komunitárny systém výmeny informácií
Pretože zavedením jednotného vnútorného trhu vnútri Európskej únie (voľný trh bol v rámci EÚ vytvorený 1. januára 1993 a znamenal zavedenie voľného pohybu tovaru, služieb, kapitálu a osôb a odbúranie pohraničných colných kontrol vnútri EÚ) odpadla kontrola nad pohybom a zdanením tovaru, bolo nutné zaviesť nový systém kontroly nad jeho riadnym zdanením.
Systém VIES
Z tohto dôvodu bol v EÚ na základe Nariadenie Rady 218/92/EHS o administratívnej spolupráci v oblasti nepriamych daní (DPH) zavedený systém VIES (Value Added Tax Exchange Information System) alebo výmenný informačný systém v rámci DPH. Prostredníctvom tohto systému prebieha medzi daňovými administratívami jednotlivých členských štátov výmena informácií o obchodných operáciách vnútri EÚ, ktorá má za cieľ zabrániť daňovým únikom. Každý členský štát je povinný podľa výšky uvedeného nariadenia vytvoriť vlastnú národnú databázu, ktorá bude obsahovať údaje o osobách registrovaných k DPH a údaje o uskutočnení intrakomunitárnych plnení, s nárokovaným oslobodením od DPH. Všetky národné databázy členských štátov sú vzájomne prepojené komunikačnou sieťou CCN (Common Communiction Network), prostredníctvom ktorej správca dane získava potrebné informácie z ostatných členských štátov na kontrolu riadneho zdanenia transakcie.
Údaje do tohto daňového systému sú získavané z daňových priznaní a súhrnných hlásení. Členské štáty vytvorili efektívny systém elektronického uchovávania a prenosu údajov na účely kontroly DPH. Zatiaľ funguje v jedenástich rôznych jazykoch a je dostatočne flexibilný, aby sa od 1. mája 2004 rozšíril o národné systémy VIES ďalších 10 štátov, medzi ktorými je aj SR. Platiteľ DPH, ktorý bude uskutočňovať intrakomunitárne dodania oslobodené od DPH, má možnosť overiť si platnosť IČ DPH svojho odberateľa v inom členskom štáte EÚ. Overovanie IČ DPH je v súčasnosti možné na internetovej stránke Európskej komisie (podrobnejšie pozri overovanie DIČ nadobúdateľa tovaru) a po vstupe SR do EÚ bude možné overovanie na oddelení CLO a na internetovej stránke DR SR.
Povinnosti platcu DPH po vstupe SR do EÚ
Platca, ktorý uskutoční dodávanie tovaru do jedného členského štátu osobe registrovanej k DPH v inom členskom štáte, bude povinný, od dátumu vstupu SR do EÚ, podávať za kalendárny štvrťrok, a to do 25 dní po jeho skončení, spolu s príslušným daňovým priznaním k DPH aj formulár tzv. súhrnného výkazu. V tomto hlásení bude platca musieť oddelene uvádzať premiestnenie obchodného majetku na účely jeho podnikania do iného členského štátu a pokiaľ bude tzv. prostrednou osobou v trojstrannom obchode, tak aj oddelene dodávky týkajúce sa uskutočnených trojstranných obchodov. Do daňového priznania sa budú nanovo uvádzať údaje o celkovej hodnote intrakomunitárneho dodania tovaru a údaje o celkovej hodnote intrakomunitárneho zaobstarania.
Do súhrnného hlásenia bude platca uvádzať údaje v tomto členení:
-- kód krajiny
-- DIČ zaobstarávateľa tovaru
-- celková hodnota plnenia
-- počet plnení
-- kód spôsobu plnenia
Na účely systému VIES používa každý členský štát kód krajiny. V prípade intrakomunitárneho plnenia s nárokom na oslobodenie musí zaobstarávateľ tovaru oznámiť svojmu dodávateľovi svoje DIČ vrátane kódu krajiny na daňový doklad a do súhrnného hlásenia. Slovenskí platcovia DPH budú v prípade intrakomunitárnych transakcií používať existujúce DIČ s uvedeným kódom SR -- SK. Čo sa týka celkovej hodnoty plnenia, rozumie sa celková hodnota všetkých dodaných tovarov konkrétnemu platcovi z inej členskej krajiny. Údajom o počte plnenia zdieľa platca informáciu o tom, z koľkých dodávok sa skladá celková hodnota plnenia. Je však potrebné mať na pamäti, že trojstranné obchody a premiestnený obchodný majetok sa uvádzajú v súhrnnom hlásení osobitne.
Zoznam kódov členských krajín EÚ k 1. máju 2004
BE Belgicko
NL Holandsko
PL Poľsko
CY Cyprus
IE Írsko
PT Portugalsko
CZ Česká republika
LT Litva
AT Rakúsko
DK Dánsko
LV Lotyšsko
SI Slovinsko
EE Estónsko
LU Luxembursko
ES Španielsko
FI Fínsko
HU Maďarsko
SE Švédsko
FR Francúzsko
MT Malta
IT Taliansko
EL Grécko
DE Nemecko
GB Veľká Británia