Najznámejší slovenský "Kubo", Jozef Kroner, sa dočká pamätnej izby vo svojom rodnom dome. Príkladom toho, že ak sa veľmi chce, dá sa prekonať všetko, je obec Staškov v okrese Čadca, ktorá rukami-nohami upozorňovala na to, v akom zlom stave je dom slávneho herca.
"Najdlhšie trval prevod majetku, keďže domček patril železniciam, ale nakoniec nám vyšlo vedenie v ústrety a podarilo sa nám vyjednať aj prijateľnú cenu okolo 3 300 eur vrátane pozemkov," vysvetľuje starosta Staškova Ján Dodek. Už je pripravené drevo, okná a dvere a budova by sa mala čoskoro výzorovo priblížiť tomu, kde vyrastal Kroner so svojimi jedenástimi súrodencami. Obec už zorganizovala zbierku fotografií, na ktorých je Kroner a s pôvodným stavom, rozmiestnením nábytku a podobnými záležitosťami, pomáha najmä sestra Jozefa, Zuzana Vaňousová, ktorá prežila dvanásť rokov v domčeku pri železničnej výhybke. O tom, že naši národní hrdinovia nie sú ukradnutí ani našincom v zahraničí, svedčí fakt, že na tento domček prispel sumou desaťtisíc vtedy ešte korún Josef Simnacher z Nemecka, ktorý je pôvodom Slovák. "Veľmi nám to pomohlo. Aj my máme nejaké peniaze, takže to chceme tento rok zakryť, dať na to strechu a o rok budeme pokračovať," teší sa starosta. Hlavné je, že už do domu nebude pršať, že nebude hniť a nebude padať. A hercovi fanúšikovia i turisti sa budú môcť na vlastné oči presvedčiť, ako vyzeralo bývanie "po kronerovsky".
Pre starších Staškovčanov je Jožko Kroner, ktorý sa narodil 20. marca 1924, srdcovou záležitosťou. Neštudoval herectvo a vlastne, ako aj hovorieval -- nenávidel slávu. Nadovšetko však miloval Slovenské národné divadlo, kde hrával už v roku 1956. Väčšina fanúšikov ho však skôr pozná ako filmového herca. Jeho najslávnejšou postavou bol Kubo zo snímky s rovnakým menom. Herec ešte vtedy pre médiá potvrdil, že si boli s Kubom naozaj podobní. Zažiaril i v oscarovom Obchode na korze ako Tóno Brtko.
Jozef Kroner sa do svojej rodnej obce nadovšetko rád vracal. A Staškov ho miluje. "Jožko sem chodil na futbalový turnaj, tento rok to bol už 39. ročník, poslednýkrát tu bol pred 15 rokmi a vynechal len jeden rok," spomína Dodek. "Tento rok sme tu mali tiež príbuzných, dcéru Zuzku a synovca Janka." Staškov svojím slávnym rodákom žije na každom rohu. Doslova a do písmena. "Máme tu po ňom pomenovaný kultúrny dom i hlavnú ulicu, ktorá sa vinie cez celú dedinu a, samozrejme, má aj pamätníček." Počas svojho života o ničom podobnom nechcel ani počuť. Povedal, že po jeho smrti si môžu rodáci robiť, čo chcú, nechcel však svoje meno stretávať na tabuliach. Určite by ho však potešilo, že domček, kde vyrastal, opäť ožíva. Fanúšikmi, radosťou dedinčanov i ním samotným.
StoryEditor