Keďže tovar nemal na sklade, prisľúbil ho doručiť v najbližšej možnej dobe, hneď ako príde od dodávateľa. Následne mu však predávajúci tovar odmietol odpredať za dohodnutú a uhradenú cenu s odôvodnením, že medzičasom sa zmenila na 190,40 eura.
Pán Matúš sa však nedal a podal podnet na Slovenskú obchodnú inšpekciu. Tá vyriešila vec jednoznačne - tisíceurovou pokutou pre internetového predajcu. Podnikateľ pritom obišiel ešte dobre. Pokuty za porušovanie zákonov sa totiž môžu vyšplhať do státisícových súm. A to nielen v prípade, že vás kontroluje najväčší strašiak podnikateľov - daňový úrad.
Státisícové pokuty
I keď daňové kontroly patria k najčastejším, je tu množstvo ďalších úradov, ktoré môžu udeľovať pokuty. Či už je to Slovenská obchodná inšpekcia, inšpektoráty práce, mestské úrady, hygienici alebo živnostenské úrady - každý stráži dodržiavanie "svojich“ predpisov.
Napríklad porušenie stavebného zákona, či už výstavbou bez povolenia alebo užívania stavby bez kolaudačného rozhodnutia, môže vyjsť až na 165-tisíc eur. Ešte viac možno dostať od Úradu verejného zdravotníctva. "Výška sankcií podľa zákona o potravinách sa pohybuje podľa druhu spáchaného správneho deliktu až do 500-tisíc eur,“ upozorňuje Martina Merková z mediálneho referátu. Nehovoriac o tom, že ak sa porušenie zákonov opakuje, sankcie stúpajú na dvojnásobok.
Draho vyjde aj zamestnávanie ľudí načierno. "Inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od dvoch tisícok do 200-tisíc eur,“ spresňuje Slavěna Vorobelová z Národného inšpektorátu práce. Inšpektorát pritom pokutu za porušenie nelegálneho zamestnávania či pracovnoprávnych predpisov po ich zmene od marca tohto roku udeliť musí, kým dovtedy síce mohol.
Rýchle zmeny
Práve "povinnosť“ pokutovať je jedna z vecí, ktorá podľa nedávneho prieskumu prekáža postihnutej strane. "Mnohí podnikatelia si sťažovali, že niektoré úrady vyberajú pokuty za každú cenu. Vidia to potom tak, že im nejde o nápravu, ale o čo najvyšší zisk,“ hovorí výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska Róbert Kičina.
Ďalší podnikatelia vidia problémy najmä v neustálej zmene zákonov. Jednoducho nestíhajú všetky novinky sledovať. "Ak zákon určuje termíny, ktoré podnikateľ nedodrží, potom je to s pokutou v poriadku. Ale problém je v tom, že sa často mení legislatíva alebo zákony nie sú pri prijímaní či schvaľovaní jasné a zrozumiteľné,“ hovorí majiteľ pekárne a zároveň aj predseda Slovenskej živnostenskej komory Vojtech Gottschall. Povinností a lehôt, ktoré podnikatelia musia sledovať, je podľa neho priveľa. "Sankcie a pokuty sú pritom prísne. No v mnohých prípadoch nie je presne stanovené, aká výška pokuty prináleží zistenému nedostatku. To vytvára priestor na špekulovanie s "vlastnými tabuľkami“ úradníkov, a teda korupciu,“ dodáva generálny riaditeľ hotela DoubleTree by Hilton Košice Marek Harbuľák.
Dôvody sú rôzne
Dôvody, prečo dochádza k takýmto zbytočným finančným výdavkom podnikateľov, sa rôznia. "Najčastejším nedostatkom je neoznámenie zriadenia či zrušenie prevádzkarne ako aj neoznámenie ukončenia zodpovedného zástupcu a ustanovenie nového,“ hovorí riaditeľ odboru živnostenského podnikania ministerstva vnútra Ján Dutko. Z pohľadu inšpektorátu práce je to zase porušovanie Zákonníka práce. "Najmä minimálnych mzdových nárokov zamestnancov, nevyplatenia mzdy, evidencie pracovného času, výplatných pások. Mnoho porušení sa týkalo zákazu nelegálneho zamestnávania,“ hovorí Vorobelová.
Pri úhradách za rozhlas a televíziu zase firmy zabúdajú, že im táto povinnosť vyplýva zo zákona. "Platiteľ úhrady je povinný sám a bez vyzvania vykonávať zákonnú úhradu v stanovenom termíne splatnosti,“ hovorí riaditeľ Rozhlasovej a televíznej spoločnosti Vladimír Šujan.
Katarína Šimurková