Odmeňovanie v Zákonníku práce
Ktoré ustanovenia Zákonníka práce hovoria o odmeňovaní?
O mzde a priemernom zárobku zamestnanca pojednávajú ustanovenia § 118 až 130 Zákonníka práce. Zamestnávateľovi sa v nich ukladá jedna z najzákladnejších povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru, a to platiť zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. Zamestnávateľ je povinný so zamestnancom dohodnúť v pracovnej zmluve sumu základnej zložky mzdy podľa odpracovaného času alebo dosiahnutého výkonu. Okrem toho musí dohodnúť aj ďalšie zložky a plnenia poskytované za prácu a podmienky ich poskytovania, pokiaľ ich nemá dohodnuté s príslušným odborovým orgánom v kolektívnej zmluve. Potom by stačil len odkaz na platnú KZ.
Odstupné a odchodné
Čo sa nepovažuje za mzdu?
Mzda patrí zamestnancovi vrátane mzdových zvýhodnení v alikvotnej výške aj za zlomky odpracovaných hodín, pokiaľ ich zamestnávateľ zahrnul do odpracovaného času. Za mzdu sa dokonca považujú aj plnenia poskytované zamestnancovi ako ocenenie za jeho prácu pri príležitosti jeho pracovného alebo životného jubilea, ak sa neposkytujú zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu. Na druhej strane sa za mzdu nepovažuje náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada za pracovnú pohotovosť a dočasnú práceneschopnosť, ako aj ďalšie plnenia poskytované zamestnancovi zamestnávateľom zo zisku po zdanení, ktoré zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi na základe všeobecne alebo interne platných predpisov.
Zákaz diskriminácie
Ako je v legislatíve upravený zákaz diskriminácie pri odmeňovaní?
Mzdové podmienky musia byť rovnaké pre mužov a ženy bez akejkoľvek diskriminácie podľa pohlavia. Ženy a muži majú právo na rovnakú mzdu za prácu rovnakej zložitosti a namáhavosti vykonávanú za rovnakých pracovných podmienok pri dosahovaní rovnakej výkonnosti a výsledkov práce. Pokiaľ zamestnávateľ uplatňuje vlastný systém tarifného odmeňovania s diferencovaným zaradením pracovných činností do tarifných tried, musí byť zoznam týchto činností formulovaný tak, aby sa vylúčila možnosť odlišného zaradenia mužov a žien vykonávajúcich rovnaké práce.
Spôsob vyplácania mzdy
Akým spôsobom môže zamestnávateľ vyplatiť mzdu zamestnancovi?
Okrem mzdových podmienok je zamestnávateľ ďalej povinný v pracovnej zmluve so zamestnancom alebo v kolektívnej zmluve dohodnúť aj výplatné termíny, respektíve lehoty určujúce splatnosť mzdy (§ 130 ods. 2). Mzda sa vypláca zamestnancovi buď počas pracovného času na pracovisku, a to v deň určený alebo dohodnutý na výplatu mzdy v pracovnej alebo kolektívnej zmluve alebo prevodom na účet v peňažnom ústave, ktorý určil zamestnanec. Zamestnávateľ musí pritom zabezpečiť, aby zamestnancovi mohli byť pripísané prostriedky na účte najneskôr v deň určený na výplatu (§ 130 ods. 4). Ak sa zamestnanec z vážnych dôvodov nemohol dostaviť na pracovisko a prevziať si mzdu a nebol s ním dohodnutý ani iný spôsob alebo iné miesto výplaty (napríklad na vzdialenom pracovisku), zamestnávateľ je povinný zaslať zamestnancovi mzdu na vlastné nebezpečenstvo a náklady v najbližší pracovný deň. Zamestnanec má možnosť písomne splnomocniť aj inú osobu na prevzatie výplaty, alebo dohodnúť zasielanie svojej mzdy na bežný účet v banke. Pokiaľ zamestnávateľ vydal mzdu inej osobe, napríklad manželke zamestnanca, ktorá nemala splnomocnenie od manžela, urobil tak na vlastné riziko a s vedomím, že porušil predmetné ustanovenie zákona.
Termín a výška výplaty
Dokedy musí zamestnávateľ vyplatiť zamestnancovi mzdu?
Mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca s výnimkou prípadu, keď sa v pracovnej alebo kolektívnej zmluve dohodlo kratšie alebo dlhšie obdobie splatnosti mzdy. Mzdu splatnú počas dovolenky na zotavenie musí zamestnávateľ vyplatiť ešte pred nástupom dovolenky, ak o to zamestnanec požiada.
Mzdu splatnú ku dňu skončenia pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný vyplatiť zamestnancovi najneskôr v najbližšom výplatnom termíne, ktorý nasleduje po skočení pracovného pomeru. Ak by takýto termín nebol stanovený, musel by zamestnávateľ vyplatiť zamestnancovi mzdu za posledný mesiac práce v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodlo vyplatenie mzdy v riadnom alebo mimoriadnom výplatnom termíne.
Pokiaľ zamestnávateľ nevyplatil zamestnancovi mzdu alebo náhradu mzdy, alebo ich časť do 15 dní po uplynutí splatnosti (§ 69 ods. 1 písm. b) zamestnanec má možnosť pracovný pomer okamžite skončiť. Ak navyše mal zamestnávateľ v deň splatnosti mzdy finančné prostriedky na výplaty na účte a nevyplatil ich zamestnancom, dopustil sa aj trestného činu podľa § 214 Trestného zákona. Zamestnanci môžu teda okrem použitia ustanovenia § 69 ods. 1 písm. b) podať aj trestné oznámenia a uplatniť si nárok na náhradu škody podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku. Podnet na začatie stíhania môže podať aj odborová organizácia alebo kolektív zamestnancov.
Pre výslednú výšku mzdy alebo odmeny za vykonanú prácu je rozhodujúce, aké práce zamestnanec pre zamestnávateľa v skutočnosti vykonával a mzdový predpis, resp. kolektívna zmluva, ak sú v nej obsiahnuté podmienky odmeňovania zamestnancov. Dohoda o výške mzdy, ktorú si účastníci dohodli v pracovnej zmluve, nebráni úspešnému uplatneniu nároku na vyplatenie skutočnej výšky mzdy, ktorá by zamestnancovi patrila za podmienok ustanovených mzdovým predpisom alebo platnou kolektívnou zmluvou.
Preddavok
Kedy môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi preddavok na mzdu?
Od 1. januára 2009 sa mzda vypláca zásadne v eurách okrem prípadov mzdy vyplácanej v naturáliách a mzdy v cudzej mene, ak sú splnené zákonom stanovené podmienky pre takýto odlišný postup. Výsledná suma sa vždy zaokrúhľuje na najbližší eurocent smerom nahor, ak kolektívna zmluva alebo zamestnávateľ vo vnútornom predpise neustanovili priaznivejšiu úpravu zaokrúhľovania mzdy v prospech zamestnanca. Mzdou sa na tieto účely rozumie aj náhrada mzdy a náhrada za pracovnú pohotovosť.
Zamestnávateľ nemá právo zamestnanca nijakým spôsobom obmedzovať vo voľnom nakladaní s vyplatenou mzdou.
Zákonník práce umožňuje zamestnávateľovi, aby medzi výplatnými termínmi poskytoval zamestnancovi preddavok na mzdu v dohodnutých termínoch. Môže dokonca poukazovať aj časti mzdy určené zamestnancom na viac účtov, ak o to zamestnanec požiada. Nepatrí to však k jeho povinnostiam. S domáckym zamestnancom si môže zamestnávateľ dohodnúť výplatu mzdy formou priebežných plnení za dodanie každej skompletizovanej práce.
Alena Huťanová, odborníčka na pracovné právo