Dôchodok z ČR alebo zo SR
Neviem, či je pre mňa výhodnejšie poberať dôchodok samostatne zo SR a samostatne z ČR. Som ročník 1949, pri rozdelení štátu som pracoval pre firmu v ČR, a to je údajne rozhodujúce pre samotný výpočet dôchodku spolu. Ale je tam problém pre rôzne podmienky na priznanie aj predčasného dôchodku. Ja by som uprednostnil požiadať o čiastkový dôchodok v SR, kde mám odpracovaných 17 rokov pri maximálnom vymeriavacom základe i odvodoch a následne v ČR (pri dovŕšení veku 62 rokov + 4 mesiace) o čiastkový dôchodok v ČR. Som občan ČR.
Bez konkrétnejších údajov sa nedá povedať, aký výpočet dôchodku je pre vás výhodnejší. Či požiadať o predčasný starobný dôchodok (ročník 1949) v Českej republike s tým, aby bola zhodnotený aj odpracovaný čas v SR, alebo požiadať súčasne aj o čiastkový predčasný starobný dôchodok v Slovenskej republike.
Podľa § 67 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení poistenec, ktorý nie je sporiteľ podľa osobitného predpisu, má nárok na predčasný starobný dôchodok, ak ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie, bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov, chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku a suma predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 1,2-násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu. Do 30. júna 2010 je to suma 222,23 eura.
Žiadosť o začatie dávkového konania sa podáva v ústredí Sociálnej poisťovne, ak fyzická osoba, ktorá si uplatňuje nárok na dôchodkovú dávku, nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.
Nezapočítanie dovolenky
V roku 2010 mi vzniká nárok na riadny dôchodok, za december 2009 mi zamestnávateľ omylom nevyplatil dovolenku vo výške asi 1 000 eur, čo mi ovplyvní výpočet osobného bodu za rok 2009, ako aj výšku dôchodku. Rok 2010 sa mi už nepočíta. Zamestnávateľ tvrdí, že sa to už nedá opraviť. Má pravdu?
Rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia. Na výpočet dôchodkových dávok sa hodnotí aj vymeriavací základ, ktorý poistenec získal v rozhodnom období na výpočet dôchodku. Osobný vymeriavací základ poistenca je úhrn vymeriavacích základov za kalendárny rok, z ktorých sa zaplatilo poistné na dôchodkové poistenie alebo z ktorých sa poistné na dôchodkové poistenie považuje za zaplatené. Podľa § 138 ods. 1 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení je vymeriavacím základom zamestnanca, ak tento zákona neustanovuje inak, aj náhrada mzdy za dovolenku na zotavenie, náhrada mzdy za sviatok, náhrada mzdy pri prekážkach v práci podľa osobitného predpisu. Ak náhrada mzdy za dovolenku, ktorú menovaná čerpala v decembri 2009 nebola zhrnutá do vymeriavacieho základu na určenie zaplatenia poistného za mesiac december 2009, nebude zhodnotená pre výpočet dôchodku. Obdobie dôchodkového poistenia a vymeriavacích základov v rozhodnom období zhodnotí Sociálna poisťovňa, ústredie pre výpočet dôchodkovej dávky podľa zamestnávateľom predložených evidenčných listov dôchodkového poistenia (zabezpečenia), pričom neskúma, či zamestnávateľ zahrnul všetky mzdové nároky zamestnanca do vymeriavacieho základu. Zákon o sociálnom poistení nemá ustanovenie, v ktorom by ukladal povinnosť zamestnávateľovi zahrnúť náhradu mzdy za dovolenku do vymeriavacieho základu príslušného kalendárneho mesiaca, v ktorom sa dovolenka čerpala. Zamestnávateľ si pracovné podmienky alebo podmienky zamestnávania, ako aj mzdových nárokov zamestnanca, upravuje v kolektívnej zmluve. Ak má prípadne zamestnávateľ zamestnaneckého dôverníka alebo zamestnaneckú radu, ktorá spolurozhoduje o právach a povinnostiach zamestnávateľa a zamestnanca, môžete sa ich prostredníctvom informovať, ako máte postupovať v riešení tejto situácie.
Dobrovoľné poistenie
Syn je niekoľko rokov prihlásený v Sociálnej poisťovni ako dobrovoľne poistená osoba -- dobrovoľne nemocensky, dôchodkovo a v nezamestnanosti. Minulý rok bol 3 mesiace PN a Sociálna poisťovňa mu vyplácala nemocenské dávky. Od novembra je evidovaný na úrade prace a Sociálna poisťovňa mu vypláca dávky v nezamestnanosti. Počas PN aj počas nezamestnanosti však súčasne naďalej odvádzal poistné na všetky druhy poistenia.
Teraz jej Sociálna poisťovňa poslala "vratku poistného". Bude sa jej obdobie, za ktoré jej vrátila poisťovňa poistné, počítať do dôchodku?
Dobrovoľne nemocensky poistenej osobe, dobrovoľne dôchodkovo poistenej osobe a dobrovoľne poistenej osobe v nezamestnanosti vznikajú tieto poistenia odo dňa ich prihlásenia sa, najskôr však odo dňa podania prihlášky a zanikajú dňom odhlásenia sa z týchto poistení, najskôr však odo dňa podania odhlášky.
Dobrovoľne nemocensky poistená osoba má nárok na nemocenské, ak jej vznikla dočasná pracovná neschopnosť a v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej PN bola nemocensky poistená najmenej 270 dní. Nárok na nemocenské vzniká takejto osobe od prvého dňa dočasnej PN a zaniká dňom nasledujúcim po skončení dočasnej PN, najneskôr uplynutím 52. týždňa od vzniku dočasnej PN. Vylúčenie povinnosti platiť poistné poistencom ustanovuje § 140 zákona č. 461/2003 Z. z . o sociálnom poistení.
Dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba a dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti nie je povinná platiť poistné na nemocenské a dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti okrem iného ani v období, počas ktorého sa jej poskytuje nemocenské. Výška nemocenského sa vypočíta v súlade s § 37 ods. 2 citovaného zákona. Pobočka Sociálnej poisťovne rozhodla správne, keď vrátila takto poistenej osobe poistné, ktoré bolo odvádzané za obdobie vyplácania nemocenských dávok. Podľa § 60 ods. 1 citovaného zákona obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. Vzhľadom na uvedené ustanovenie sa aj obdobie, za ktoré bolo menovanej vrátené poistné za čas, kedy bola poberateľkou nemocenských dávok, zhodnotí aj na dôchodkové účely.
StoryEditor