Ťažko skúšaní obyvatelia postihnutých regiónov sa právom obracajú na svoju poisťovňu. Call centrá poisťovní sú preťažené množstvom telefonátov. Poisťovne vysielajú do terénu za svojimi poškodenými klientmi všetkých, čo majú ruky a nohy, aby zvládli zaregistrovať a obhliadnuť všetky poistné udalosti.
Média prinášajú správy o nových a nových katastrofách. Pýtajú sa poisťovní, čo s tým hodlajú robiť a ako budú meniť svoje „povodňové mapy". Trpezlivo vysvetľujeme, že poisťovne nevytvárajú povodňové mapy, ale kupujú si ich od súkromných spoločností, ktoré ich vytvárajú na komerčnom princípe. Chápeme zdesenie našich klientov, že neexistuje žiadna verejne dostupná informácia o rizikovosti toho-ktorého územia, ktoré by mohli využiť pri kúpe alebo stavbe nehnuteľností.
Aj my veríme, že i na Slovensku bude včas implementovaná smernica Európskej únie o hodnotení a manažmente povodňových rizík. Členským štátom ukladá zaviesť do roka 2011 systém predbežného hodnotenia povodňového rizika, do roka 2013 mapy povodňového ohrozenia a rizika a do konca roka 2015 plány manažmentu povodňového rizika.
Fakt, že nová vláda obnovuje ministerstvo životného prostredia, svedčí o tom, že si tento záväzok uvedomuje a v prevencii proti povodniam a záplavám sa azda niečo zmení pozitívnym smerom. Poisťovne veria, že už nebudú čeliť požiadavkám štátu na vytváranie rôznych prevenčných fondov, ktoré by mali financovať výlučne komerčné poisťovne.
Veríme, že zodpovední predstavitelia štátu už zobrali na vedomie alarmujúci fakt, že poistenie majetku (okrem motorových vozidiel) tvorí iba zhruba štvrtinu predpísaného technického poistného v neživotnom poistení a z toho iba niečo vyše 6 % pochádza z poistenia privátneho majetku.
Odhadujeme, že z celkového majetku občanov na Slovensku je poistená iba necelá štvrtina. Preto nie je rozumná úvaha, aby táto štvrtina obyvateľov Slovenska financovala prevenciu pre všetkých ostatných. Mali by sme uvažovať opačne - ako motivovať tých ostatných, aby si poistili svoj majetok, preniesli tak svoje riziko na poisťovňu a neboli v prípade katastrofy odkázaní iba na pomoc štátu.
Poisťovne očakávajú, že vláda nebude potápať poisťovací priemysel (napr. rôznymi dodatočnými daňami), ale naopak, nájde spôsob, ako bude zmysluplne motivovať občanov, aby sa o seba a svoj majetok postarali sami a nespoliehali sa iba na štát.
Poisťovne sú na preberanie rizík svojich klientov pripravené a vedia s takýmto rizikom narábať. Je to totiž ich biznis. To je základný rozdiel medzi poisťovňami a bankami - poisťovne obchodujú s rizikom, a banky obchodujú s peniazmi. Preto sa ani finančná kríza natoľko poisťovní nedotkla - obchodný model poisťovní je totiž založený na úplne inom princípe.
No ani poisťovne, napriek tomu, že krízu nevyvolali, sa nemôžu vyhnúť jej dôsledkom. Do minuloročných výsledkov sa premietli poklesom v novej produkcii v životnom (15 %) i neživotnom poistení (19 %), i v technickom poistnom (v životnom pokles o 4 %, v neživotnom o 3,5 %).
No posledné mesiace 2009 a rok 2010 priniesli obrat. Hoci v technickom poistnom je stále medziročný pokles, nová produkcia je na vzostupe - v prvom štvrťroku bol medziročný rast 11 %, z toho v životnom poistení bolo zvýšenie 30 %, v neživotnom pokles o 4,5 %.
Dúfame, že pozitívna tendencia bude pokračovať napriek avizovanému zrušeniu daňového zvýhodnenia nákladov na životné poistenie. Aj keď na jednej strane tento krok vlády chápeme ako racionálny, na druhej strane je v úplnom protiklade s podporou toho občana, ktorý sa o seba stará a nečaká na záchranu od štátu. No to už je otázka na dlhšiu úvahu. Možno budeme mať veselší komentár, keď budeme písať o poisťovniach na jeseň.
Celý článok nájdete v tlačenej verzii časopisu Investor.
Jozefína Žáková
generálna riaditeľka Slovenská asociácia poisťovní