Projekty patria v operačnom programe do kategórie lokálnej infraštruktúry a ich cieľom je zvýšiť úroveň poskytovania zdravotnej starostlivosti občanom. Spolu s nemocnicami patria do tejto kategórie aj školské a sociálne zariadenia, ktoré sa však vzhľadom na väčší počet prihlásených projektov budú vyhodnocovať neskôr.
Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja ako riadiaci orgán operačného programu zaevidovalo v prvej výzve do 31. marca, keď sa skončilo prvé kolo podávania žiadostí, 46 zdravotníckych projektov. Boli rozdelené do štyroch skupín podľa stupňa rizikovosti. V prvých dvoch skupinách sa ocitlo 19 projektov na ďalšie posúdenie, zostatok vrátili na prepracovanie.
"Stupeň rizikovosti projektu sa určoval podľa toho, čo mu chýbalo. Vracali sa najmä žiadosti bez listu vlastníctva, stavebného povolenia, podané nevhodnou osobou či bez konkrétneho finančného plánu," uvádza minister výstavby László Gyurovszky.
Zabodoval východ
Programový doplnok pomoci zo štrukturálnych fondov presne určuje, ktorý štatutár a podľa akých predpisov môže žiadať o pomoc a nevzťahuje sa na všetky inštitúcie pôsobiace v danom odbore. Finančné krytie je tiež veľmi dôležité. Požaduje sa doklad z banky o poskytnutí úveru alebo dostatočnom krytí na účte. Zmluva o spolufinancovaní súkromnou osobou sa jednoducho akceptovať nedá a žiadosti, kde neboli vyrovnané majetkovoprávne vzťahy, z kola ihneď vypadli.
Z troch víťazných projektov boli po jednom z Prešovského, Košického a Žilinského samosprávneho kraja. "Rekonštrukcia nemocnice v Prešove si vyžiada 22 miliónov korún. Za tieto peniaze sa objekt zateplí, vymenia sa sanitárne zariadenia i okná," hovorí štátny tajomník ministerstva zdravotníctva Ján Gajdoš. Projekt v Michalovciach v košickom regióne za 48 miliónov korún sa sústredí predovšetkým na zmeny v režime tepelného hospodárstva objektu. Zrekonštruuje sa kotolňa, zdroj tepla i všetky rozvody. Podľa Michala Iľka z Košického samosprávneho kraja, možno očakávať úsporu vo vykurovaní a v zásobovaní teplou vodou v priemere tri milióny korún ročne.
V Žilinskom kraji obnovia polikliniku s nemocnicou v Trstenej. Investícia si vyžiada 30 miliónov korún. "Znížené prevádzkové náklady a úspora energie v našom klimatickom pásme budú obzvlášť výrazné," konštatuje podpredseda Žilinského samosprávneho kraja Milan Gavlák.
Minimum vlastných zdrojov
Na obdobie rokov 2004 až 2006 je na zdravotnícke zariadenia zo štrukturálnych fondov určených celkovo 25,7 milióna eur, z toho na tento rok pripadá vyše šesť miliónov. "Ďalšie projekty vyberieme počas tohto týždňa a podpíšeme aj zmluvy zo žiadateľmi. Rozpočet na tento rok sa tým naplní," hovorí Gyurovszky. Dodáva, že 25 projektov, ktoré prišli v druhej výzve, naplnia budúcoročný rozpočet a tretia výzva tiež s termínom podania v tomto roku uzatvorí kvóty tohto plánovacieho obdobia. "Prostriedky zo štrukturálnych fondov, na rozdiel od Kohézneho fondu, sa nemôžu zvyšovať," spresňuje.
Po podpísaní zmlúv môžu žiadatelia v zmysle pravidiel verejného obstarávania vypísať výberové konania na zhotoviteľa a začať s výstavbou. Sú dva možné spôsoby financovania. Buď investor zaplatí práce z vlastných zdrojov a následne požiada o refundáciu, alebo faktúry nazhromaždí a predloží ich na preplatenie. Druhý spôsob je zdĺhavejší, no vyžaduje si menšiu finančnú hotovosť.
Brusel na podporu lokálnej infraštruktúry prispieva vo všeobecnosti sumou vo výške 75 percent z obstarávacích nákladov. Štátny rozpočet hradí 15 percent a len päť percent musí žiadateľ pokryť z vlastných zdrojov. Tam, kde sa zároveň rieši aj rómska problematika, prispievajú vyššou sumou. V takom prípade školy a nemocnice na Slovensku získavajú až 80 percent.