Z malej živnosti vybudoval rodinnú fabriku, kde zamestnáva 12 ľudí. Kamenár Bystrík Pripko.
Kamenárom bol už jeho dedo aj otec. Všetci pochádzali z Dobrej Vody pri Trnave. Kamenárske remeslo sa tam dedilo z otca na syna v mnohých domoch, keďže neďaleko sa ťažil vhodný pieskovec. Hoci kamenár Bystrík Pripko sa už dávno presťahoval do Chtelnice, na korene svojho remesla z rodnej obce nezabúda. Živnosť si založil v Chtelnici okamžite po revolúcii a s dvoma švagrami začal podnikať. Hneď na začiatku sa rozhodli, že v biznise sa sústredia na spracúvanie suroviny a že na trh budú dodávať kamenárske polotovary -- kamenné platne, z ktorých odberatelia vyrobia na objednávku cintorínske pomníky.
Toto rozhodnutie znamenalo vybudovať malú fabriku a obstarať technológiu. "Zohnať úver nebol v roku 1990 žiaden problém, a tak výrobnú halu sme dali do prevádzky za dva roky," spomína. Firma Kamenárstvo Pripko sa tak začala pomaly rozbiehať. Len čo trocha zarobila, prikupovali sa ďalšie stroje a staré sa predali. "V kamenárstve technológie veľmi rýchlo napredujú, nemôžete zastať, lebo neustále prichádzajú lepšie zariadenia, ktoré urobia kvalitnejšiu prácu, ale sú mimoriadne drahé. Neraz sme kúpili takýto stroj, hoci nebol "fungl" nový, no cena bola len tretinová."
Kvalitná surovina
Ako narastali zákazky, priberal majiteľ aj nových ľudí. Po roku 2000 sa jeho živnostníčenie rozrástlo na 12-člennú firmu, medzi ktorých pribudli i dvaja Pripkovi synovia. Týždenne už prichádzali do firmy dva až tri kamióny s kamenivom na spracovanie. Najkvalitnejšiu surovinu vozili z Francúzska, Nórska, zo Švédska a z Južnej Afriky. Firma si našla klientov po celom západnom Slovensku. Okolo 90 percent zákaziek sa ustálilo na polotovaroch pre pomníkársku výrobu, zvyšok sú obklady krbov, schodov či kuchynské linky.
Rozvaha a výdrž
Vedieť vystihnúť, v čom spočíval recept na vybudovanie stabilnej firmy, nadväzujúcej na storočnú rodinnú tradíciu, si Pripko netrúfa. Každý odbor či remeslo sú podľa neho príliš špecifické. "Ale jedno predsa len platí asi pre všetkých -- musíte sa vo svojej práci dobre vyznať, aby ste si vedeli zvážiť, do čoho idete. Lebo v podnikaní sa vždy ide do rizika. Ale musíte vydržať. Ja som nikdy nepovažoval za dôležité kupovať si autá alebo iné spotrebné veci. Tie predsa nič neprodukujú!"
Kamenárstvo zaznamenalo po otvorení trhov po roku 1989 rozkvet. Ponuka sa zmnohonásobila a materiál sa vozil z celého sveta. Po roku 2000 sa však objavil problém lacného a nekvalitného importu z Ázie. "Dovozcovia vozia z Číny a Indie za dumpingové ceny materiál, ktorý nezvláda naše podmienky. Často praská,"hovorí Pripko.
K pochybným dovozcom, kaziacim konkurenčné prostredie, sa v poslednom čase pridala aj kríza na trhu. Aj v Kamenárstve Pripko šli zisky nadol, firma má napriek tomu nové plány. Najnovšie chce roztrúsené prevádzky zlúčiť na jedno miesto v Chtelnici a vybudovať jednu centrálnu halu.
Táňa Rundesová